Slávili sme zakladateľku klarisiek-sv. Kláru z Assisi

Vatikán (11.augusta 2010): Pápež Benedikt XVI.počas dnešnej generálnej audiencie v letnom sídle v Castel Gandolfe predniesol nasledujúcu katechézu: Drahí bratia a sestry, dnes si v liturgii pripomíname svätú Kláru z Assisi, zakladateľku sestier klarisiek, obdivuhodnú sväticu, o ktorej budem hovoriť v niektorej z nasledujúcich katechéz. Tento týždeň – ako som už naznačil v nedeľu pri modlitbe Anjel Pána – si však spomíname aj na viacero svätých mučeníkov, tak z prvých kresťanských storočí – napríklad na svätého Vavrinca, diakona, svätého Ponciána, pápeža a svätého Hypolita, kňaza, ako aj z nedávnych časov – na svätú Teréziu Benediktu z Kríža, čiže Editu Steinovú, patrónku Európy a na svätého Maximiliána Máriu Kolbeho. Chcel by som sa dnes preto zastaviť pri mučeníctve ako pri výsostnom prejave lásky k Bohu. 

Na čom sa zakladá mučeníctvo? Odpoveď je jednoduchá: na Ježišovej smrti, na jeho najväčšej obete lásky, ktorá sa uskutočnila na kríži, aby sme my mohli mať život (por. Jn 10, 10). Kristus je trpiaci služobník, o ktorom hovorí prorok Izaiáš (por. Iz 52, 13-15): „daroval seba samého ako výkupné za mnohých“ (por. Mt 20, 28). Napomína svojich učeníkov, každého jednotlivo, aby denne brali na seba svoj kríž a nasledovali ho na ceste lásky k Bohu Otcovi a k ľudstvu: „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“, vraví. „Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“ (Mt 10, 38-39). Je to logika pšeničného zrna, ktoré zomrie, aby vzklíčilo a prinieslo život (por. Jn 12, 24). Ježiš sám je „pšeničným zrnom, ktoré prišlo od Boha, Božím pšeničným zrnom, ktoré padá na zem a necháva sa rozdrobiť, zničiť smrti – a práve prostredníctvom toho sa otvára a môže tak priniesť ovocie pre celý svet (Benedikt XVI, návšteva luteránskeho kostola v Ríme, 14 marca 2010). Mučeník nasleduje Pána až do konca, slobodne prijíma smrť pre spásu sveta – ako najťažšiu skúšku svojej viery a lásky (por. Lumen Gentium 42).

Ešte raz, odkiaľ sa berie sila podstúpiť mučeníctvo? Z hlbokej a intímnej jednoty s Kristom, pretože mučeníctvo a povolanie k mučeníctvu nie sú len výsledkom ľudského snaženia, ale sú odpoveďou na Božiu iniciatívu a na Božie povolanie: sú darom jeho milosti, ktorá robí človeka schopným obetovať vlastný život pre lásku ku Kristovi a k Cirkvi, a teda aj k celému svetu. Keď čítame životopisy svätých, fascinuje nás vyrovnanosť a odvaha pri podstupovaní utrpenia a smrti: Božia sila sa celkom prejavuje v slabosti, v biede toho, kto sa s dôverou spolieha na Neho a len do Neho vkladá svoju nádej (por. 2 Kor 12, 9). Je však dôležité zdôrazniť, že Božia milosť nepotláča ani nezmenšuje slobodu toho, kto podstupuje mučeníctvo. Práve naopak, obohacuje ju a pozdvihuje: mučeník je celkom slobodnou osobou – slobodnou vzhľadom na moc tohto sveta; je slobodnou osobou, ktorá v jedinom definitívnom čine daruje Bohu svoj vlastný život a v najvyššom skutku viery, nádeje a lásky sa oddá do rúk svojho Stvoriteľa a Spasiteľa; obetuje vlastný život, aby sa tak celkom spojila s obetou Krista na kríži. Jedným slovom, mučeníctvo je veľkým skutkom lásky, ktorá odpovedá na nekonečnú lásku Božiu.

Drahí bratia a sestry, ako som povedal minulú stredu, my pravdepodobne nie sme povolaní k mučeníctvu, avšak nikto z nás nie je vylúčený z Božieho povolania k svätosti, k vysokej miere opravdivého kresťanského života a to znamená, že máme každý deň brať na seba svoj kríž. Všetci, a to najmä v dnešnom čase, keď zdá sa prevláda egoizmus a individualizmus, musíme prijať ako prvú a základnú úlohu rásť každý deň v stále väčšej láske k Bohu a k bratom, aby sme premieňali svoj život, a tak menili aj celý náš svet. Na príhovor svätcov a mučeníkov prosme Pána, aby zapálil naše srdce: aby sme ho dokázali milovať tak, ako on miloval každého jedného z nás.

 

zdroj: www.radiovaticana.org