Výskumná správa z archeologického výskumu svätyne kostola sv. Petra z Alkantary

archeológia pohľad

 V jeseni roku 2014 bol realizovaný sondážny archeologický výskum v strednej časti svätyne. Po oboch stranách schodiska vedúceho k oltárnej menze boli odkryté časti dvoch hrobov dospelých jedincov, bolo zistené pravdepodobne pôvodné miesto neskorostredovekej oltárnej menzy a bola lokalizovaná krypta a jej vchod.

 

 

            Počas roka 2015 bol priebežne archeologickým výskumom preskúmaný takmer celý priestor svätyne. Na základe projektu odvhlčenia múrov svätyne a priestoru veľkej kamennej krypty a rozhodnutí KPÚ Žilina č. KPUZA-2015/6689-2/13950/FUR z dňa 27.02.2015 sa realizovali archeologické sondy. Postupnou sondážou sa zachytávali nové hroby a archeologické situácie. V niektorých miestach sa dala rekonštruovať aj postupné narastanie nivelety podláh už od pôvodnej neskorostredovekej, ale hlavne v období baroka. Sondy sa postupne rozširovali podľa potreby tak, aby boli zistené nálezové situácie preskúmané v celistvosti. Okrem kamenných základov krypty a schodiska vedúcemu do nej sa zatiaľ zistilo a preskúmalo 14 hrobov. Fragmenty iných kamenných architektúr sa v priestore svätyne nenašli. Ojedinele sa dochovali stopy po stavebnej činnosti v období prestavieb a opráv v podobe jám a výkopov, resp. kamenné obloženie drevených trámov z lešenia.

 

            V priestore svätyne sa zo 14tich hrobov preskúmalo 13, pričom hrob číslo 13 sa nachádza pod schodiskom do krypty. Ten sa preskúma a zdokumentuje po statickom zabezpečení schodiska. Z 13tich hrobov bolo 5 detských. Všetky kostrové pozostatky, ktoré by mohli byť vhodné na antropologický výskum boli prevezené na Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave. Medzi zaujímavé hroby možno považovať hrob číslo 1 a 6. Ide o kamenné hrobky, pričom hrobka pri hrobe číslo 6 bola veľmi precízne postavená a do dnešných dní sa zachovalo aj torzo kamenného prekrytia. V tomto hrobe pravdepodobne ženy sa nachádzala železná obruč v lonovej časti. Zaujímavé nálezy železných podkov sa našli v hroboch 9 a 10. Ide o detský hrob s dochovanou čelenkou pod ktorým sa nachádzal ďalší hrob s dochovaným bohato zdobeným kúskom ošatenia v dolných častiach dolných končatín. Vedľa tohto hrobu sa nachádzal hrob číslo 11, kde sa našiel celý kus kovového opaska. Všetky tieto hroby sú staršie ako stavba krypty, nakoľko boli tieto hroby v spodných častiach čiastočne porušené kryptou. Takisto starší ako krypta sa javí hrobka číslo 6. Medzi zaujímavé nálezy možno považovať dochovanie celého nepoškodeného klobúka v hrobe číslo 7, pričom z kostených pozostatkov z tohto hrobu sa nedochovalo takmer vôbec nič.

Veľkou výzvou bolo otvorenie a preskúmanie krypty vo svätyni. Po nazretí do vnútorných priestorov krypty sa zistilo, že stav v ktorom sa nachádzala nevyvolával v žiadnom prípade pietny dojem. Preto sa rozhodlo o jej preskúmaní a vybratí aj za prítomnosti antropológov z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Postupne sa v jarných mesiacoch v priebehu šiestich dní podarilo všetky pozostatky po ich zdokumentovaní vyniesť von a premiestniť na fakultu, kde budú podrobené antropologickému výskumu. O stave vo vnútri krypty svedčí aj fakt, že iba pozostatky jedného jedinca sa dali identifikovať, nakoľko iba na jednej truhle sa nachádzala zmienka o zomrelom. Ostatné časti truhiel boli vo veľmi zlom stave ako aj väčšina kostrových pozostatkov. Spolu sa podarilo identifikovať prinajmenšom 46 jedincov, pričom 6 ich ostalo ešte zamurovaných v úložných peciach, ktoré boli neporušené. Veľmi zaujímavé výsledky priniesli nálezy osobných vecí zomrelých a fragmenty ich ošatenia. Takmer všetky boli v zlom stave, preto boli prevezené na očistenie a konzervovanie do Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši. Okrem kovových nálezov v podobe medailónov, krížikov a korpusov možno za paradoxné považovať dochovanie v tak zlých podmienkach textilné a kožené časti ošatenia ako aj nálezy drevených krížikov a drevených korálikov z ružencov. V jednom prípade dokonca sa našiel úplne celý neporušený ruženec aj so šnúrkou. Za unikát možno pokladať aj dochovanie prednej časti ornátu a takmer celé kožené topánky s mosadznými prackami. Tieto nálezy vypovedajú nielen o dobe, kedy boli používané, ale hlavne o ľuďoch, ktorý ich používali a nosili.

Podľa doterajších záznamov a aj na základe archeologického výskumu možno predpokladať vznik krypty niekedy na prelome 17. a 18. storočia alebo na začiatku 18. storočia. Potvrdzuje to aj ojedinelý nález mince nájdenej pri kamenných základoch krypty v hĺbke takmer 2 m. Ide o mincu Leopolda I. datovanú rokom 1668 a ktorý vládol Uhorsku do roku 1705, teda minca mohla byť používaná aj začiatkom 18. storočia.

 

            Archeologický výskum nie ešte úplne ukončený. Zostáva preskúmať poloblúkový priestor za oltárom. Po ukončení tejto časti výskumu by mala byť preskúmaná celá plocha svätyne kostola. Už teraz však možno konštatovať, že získané archeologické nálezy a preskúmané nálezové situácie zaujímavo dokreslia obraz obdobia života kostola v 16. – 18. storočí.

 

 

Vypracoval:

 

Mgr. Ľuboslav Záhorec

 

 

 

Liptovský Mikuláš, 28.09.2015 

 

 

Projekt  "Archeologický výskum svätyne kostola sv. Petra z Alkantary" finančné podporil Žilinský samosprávny kraj a Mesto Liptovský Mikuláš.