Odpovedať na komentár

Kvetná nedeľa a jej význam

   V liturgii sa táto nedeľa po latinsky volá Dominica palmarum, čiže Palmová nedeľa. Tento názov súvisí s palmami, ktorými v Jeruzaleme vítali Pána Ježiša ako kráľa. Apoštol Ján hovorí: "Veľký zástup, čo prišiel na sviatky, sa dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!" (Jn 12, 12-13). Antifóna na vstup prisudzuje toto vítanie s palmami deťom: "Keď Ježiš prichádzal do Jeruzalema, išli mu v ústrety deti s palmovými ratolesťami v rukách a nadšene volali: Hosanna na výsostiach." Palma znamená víťazstvo Krista nad smrťou a hriechom. Znamená aj spravodlivého človeka: "Spravodlivý sťa palma zakvitne" (Ž 92, 13). Slovenské pomenovanie Kvetná nedeľa pochádza z toho, že na niektorých miestach, kde už pred Veľkou nocou kvitnú jarné kvety, na požehnanie a na procesiu prinášali kvety, ktoré si pripravili do kytíc a priviazali  na vysoké tyče. U nás sa zväčša prinášajú na požehnanie a na procesiu bahniatka. Tieto požehnané ratolesti majú byť znakom našej úcty a plesania na počesť Krista, ktorého máme sprevádzať dobrými skutkami, aby sme skrze neho aj my mohli vojsť do nebeského Jeruzalema. Preto si veriaci takéto požehnané ratolesti založia prekrížené na stene, aby pripomínali našu cestu s Kristom. Zvyšné požehnané ratolesti sa odložia, na budúci rok sa na Popolcovú stredu spália a potom požehnaným popolom kňaz posýpa veriacich na hlave v obrade Požehnania popola a značenia popolom na znak pokánia.

Čím bol krajší Kristov príchod do Jeruzalema za volania na slávu Hosanna, tým bol prekvapivejší jeho odchod z mesta za volania nenávistného Ukrižuj ho. Tento dvojaký sprievod sa odzrkadľuje a sprítomňuje aj v dnešnej liturgii. Kým prvá časť liturgie ako spomienka na Pánov vstup do Jeruzalema je oslavou Krista Kráľa, druhá časť - svätá omša - už nás volá hľadieť na Krista, ktorý sa ponížil až na smrť na kríži. Voľakedy obrady i svätá omša sa slúžila vo fialovom rúchu. Obnovená liturgia však nezostáva len v tieni kríža, ale aj v predzvesti zmŕtvychvstania, nášho vykúpenia. A preto sa v liturgii používa rúcho červenej farby, farby Krista, najväčšieho mučeníka.
Kvetnou nedeľou sa začína Veľký alebo Svätý týždeň. Je to najvýznamnejší týždeň v liturgickom roku. V ňom sa nepripúšťajú nijaké iné slávenia. Keby napríklad naň pripadlo slávenie Zvestovanie Pána (25.3.), prekladá sa až na pondelok po Veľkonočnej oktáve.
Vo Veľkom týždni svätá Cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života, počnúc jeho mesiášskym vstupom do Jeruzalema. Pôstne obdobie pokračuje do zeleného štvrtka, večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje Veľkým piatkom utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu vrcholí vo Veľkonočnej vigílii a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania.
V spomienke na Pánov vstup do Jeruzalema sa sprítomňuje udalosť, ktorú opisujú evanjelisti Matúš, Marek, Lukáš a Ján. Spomienka na Pánov vstup do Jeruzalema z Olivovej hory sa odpradávna koná slávnostnou procesiou, ktorou veriaci slávia túto udaloť, pričom napodobňujú zvolania a gestá hebrejských detí, ktoré vyšli v ústrety Pánovi a nadšene volali: "Hosanna." Vítame Krista, Mesiáša ako nášho Kráľa.
Vo svätej omši  sa čítajú  alebo spievajú pašie, t. j. časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie. Aj tu vidíme už vopred Krista, Kráľa mučeníkov. 

 

Odpovedať

  • Webové a e-mailové adresy sú automaticky zmenené na odkazy.
  • Povolené sú HTML značky: <a> <em> <strong> <cite> <code> <ul> <ol> <li> <dl> <dt> <dd>
  • Riadky a odstavce sa zalomia automaticky.

Viac informácií o možnostiach formátovania