Dt 1-3, Ž 27

Prvá reč Mojžišova 1-4

Dt1

 

I.         Úvod. - 1 Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu na púšti za Jordánom, v Arabe naproti Červenému moru, medzi Fáranom a medzi Tofelom, Labanom, Haserotom a Di-Zahabom. 2 Jedenásť dní cesty je od Horebu smerom k vrchom Seir až do Kadešbarny. 3 V štyridsiatom roku, v jedenástom mesiaci, v prvý deň mesiaca oznámil Mojžiš Izraelovým synom všetko, čo mu pre nich prikázal Pán 4 po tom, čo v Edrei porazil amorejského kráľa Sehona, ktorý býval v Hesebone, a bášanského kráľa Oga, ktorý býval v Aštarote. 5 Za Jordánom v moabskej krajine začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon:

            Boh dal rozkaz na pochod. - 6 „Pán, náš Boh, nám hovoril na vrchu Horeb: „Dosť dlho ste sa už zdržali na tomto vrchu. 7 Pohnite sa a tiahnite k Amorejskej výšine a na všetky iné miesta, ktoré sú blízko nej, do Araby, na vrchy a do nížin, smerom na juh a k morskému pobrežiu, do kanaánskej krajiny a k Libanonu a až k veľkej rieke, k rieke Eufrat! 8 Hľa, dávam vám túto krajinu. Vojdite do nej a vlastnite ju! O nej prisahal Pán Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že ju dá im a ich semenu po nich.“

            Ustanovenie sudcov. - 9 Vtedy som vám povedal: „Ja vás nemôžem spravovať, 10 lebo Pán, váš Boh, vás tak rozmnožil, že vás je dnes také množstvo, ako hviezd na nebi. 11 Pán, Boh vašich otcov, nech pridá k tomu počtu mnohé tisíce a nech vás požehná, ako prisľúbil! 12 Ja sám nevládzem niesť vaše bremeno, vašu ťarchu a vaše spory. 13 Vyberte si múdrych, skúsených a osvedčených mužov vo vašich kmeňoch a ustanovím vám ich za predákov.“ 14 Vtedy ste mi odvetili v odpoveď: „Dobrú vec to chceš urobiť.“ 15 Ja som vybral hlavných z vašich kmeňov, múdrych a skúsených mužov, a ustanovil som vám ich za náčelníkov ako tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov, desiatnikov a za pisárov pre vaše kmene. 16 A vašim sudcom som prikázal: „Vypočúvajte ich a súďte spravodlivo toho kto má spor so súkmeňovcom alebo s cudzincom! 17 Pri súde neberte ohľad na osobu. Malého vypočujte tak, ako veľkého. A nikoho sa nebojte, lebo súd je Boží. Čo vám však bude ťažké, oznámte mne a vypočujem to ja.“ 18 Vtedy som vám prikázal všetko, čo máte robiť.

            Vyzvedači. - 19 Potom sme sa pohli od Horeba a putovali sme tou hroznou a velikánskou púšťou, ktorú ste videli cestou k amorejským vrchom, ako nám rozkázal Pán, náš Boh a došli sme až do Kadešbarny. 20 Tu som vám povedal: „Došli ste k amorejskej vysočine, ktorú nám dá Pán, náš Boh. 21 Hľa, Pán, tvoj Boh, ti dáva do daru túto krajinu. Choď, zaujmi ju, ako ti povedal Pán, Boh tvojich otcov. Neboj sa a nestrachuj sa!“ 22 Tu ste všetci pristúpili ku mne a navrhli ste: „Pošlime mužov, ktorí by krajinu prezreli a podali nám správu, ktorou cestou ta máme ísť, aj o mestách, na ktoré narazíme.“ 23 Mne sa návrh páčil i vybral som dvanásť mužov spomedzi vás, z každého kmeňa po jednom. 24 Oni šli smerom k výšine, došli až do údolia Eskol a prezreli ho. 25 Vzali z ovocia krajiny a priniesli nám a podali nám túto správu: „Dobrá je to zem, ktorú nám chce dať Pán, náš Boh.“

            Nevôľa ľudu. - 26 Ale vy ste nechceli vystúpiť a neverili ste slovám Pána, nášho Boha; 27 a reptali ste vo svojich stanoch: „V zlovôli nás Pán vyviedol z Egypta, aby nás vydal do rúk Amorejčanom a aby nás zahubil. 28 Načo by sme tam vystupovali?!“ Naši súkmeňovci prestrašili naše srdcia, keď povedali: „Národ je tam mocnejší a početnejší ako my, mestá veľké a opevnené až k nebu, ba aj Enakitov sme tam videli!“ 29 Povedal som vám: „Nebojte sa ich a nestrachujte sa! 30 Pán, váš Boh, ktorý vás vedie, bude za vás bojovať takisto, ako to pred vašimi očami urobil kvôli vám v Egypte 31 a potom na púšti, kde si sám videl, ako ťa Pán, tvoj Boh, nosil ako muž, ktorý nesie svojho syna; (niesol ťa) po celej ceste odvtedy, keď ste vyšli, až kým ste nedošli na toto miesto; 32 a na tejto púšti ste neverili Pánovi, svojmu Bohu, 33 ktorý šiel cestou pred vami, aby vám vyhliadol miesto pre rozloženie stanov, za noci v ohni, aby ste videli cestu, ktorou ste mali ísť, a cez deň v oblaku.“

            Boží trest. - 34 Pán začul hlas vašich rečí a rozhorčený prisahal: 35 „Nik spomedzi tohoto bezbožného pokolenia neuvidí tú dobrú krajinu, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom! 36 Len Kaleb verne nasledoval Pána.“ 37 Aj na mňa sa rozhneval Pán pre vás a povedal: „Ani ty ta nevkročíš. 38 Nunov syn Jozue, ktorý je v tvojich službách, ten ta vkročí; jeho povzbudzuj, lebo on ju rozdelí Izraelu do vlastníctva. 39 Vaše deti o ktorých ste povedali, že budú korisťou, a vaši synovia, ktorí dnes nevedia aký je rozdiel medzi dobrom a zlom, oni ta vojdú im ju dám a oni ju budú vlastniť. 40 Vy sa však vráťte a blúďte po púšti cestou k Červenému moru!“ 41 Odpovedali ste mi: „Zhrešili sme proti Pánovi; vystúpime a budeme bojovať, ako nám rozkázal Pán, náš Boh,“ a vystrojili ste sa každý so svojím vojnovým náčiním a nemúdro ste sa dali na pochod k vysočine. 42 Ale Pán mi vravel: „Povedz im: Nevystupujte a nebojujte, lebo ja nie som uprostred vás, aby vás neporazili vaši nepriatelia.“ 43 Ja som vám to povedal, vy ste ma však neposlúchli, ale išli ste proti Pánovmu zákazu a pyšno ste vystúpili na výšinu. 44 Tu v tiahli Amorejčania, ktorí na tej vysočine bývali, postavili sa proti vám a prenasledovali vás ako prenasledujú roje včiel, a rozháňali vás od Seiru až po Hormu. 45 Potom ste sa vrátili a nariekali ste pred Pánom, lež Pán vás nevypočul. 46 I ostali ste v Kadešbarne dlhý čas, ten čas, čo ste tam bývali.

 

 

Dt2

 

II.        Prechod cez Edomsko a Moabsko. - 1 Nato sme sa pohli a tiahli sme púšťou smerom k Červenému moru, ako nám prikázal Pán, a dlhý čas sme okľukou obchádzali vrchy Seir. 2 Tu mi Pán hovoril: 3 „Dosť dlho ste obchádzali toto horstvo, teraz sa obráťte na sever! 4 A ľudu rozkáž: Teraz prejdete cez územie svojich bratov, Ezauových synov, ktorí bývajú na Seire a boja sa vás; lež dávajte si veľký pozor, 5 nebojujte proti nim, lebo vám nedám z ich územia nič, ani na šírku šľapaje, lebo vrch Seir som dal do vlastníctva Ezauovi. 6 Pokrm na jedenie si kúpite od nich za peniaze, takisto i vodu na pitie si od nich kúpite za peniaze. 7 Veď Pán, tvoj Boh, žehnal všetkým prácam tvojich rúk. Vedel, že prejdeš touto veľkou púšťou: už štyridsať rokov je s tebou Pán, tvoj Boh, a nechýbalo ti nič.“ 8 Potom sme prešli vedľa (územia) našich bratov, Ezauových synov, ktorí bývajú na Seire, cez Arabu popri Elate a Asiongaberi a tiahli sme cestou smerom k Moabskej púšti.

            9 Tu mi hovoril Pán: „Neobťažuj Moabčanov a nebojuj proti nim, lebo ti nedám nič z ich územia do vlastníctva; veď Lotovým synom som dal do vlastníctva Ar. 10 Predtým tu bývali Emci, ľud silný, početný a urastený ako Enakiti. 11 Aj oni patrili k Refaimcom ako Enakiti. Moabčania sa však volajú Emci. 12 Na Seire predtým bývali Horejci, lenže Ezauovi synovia ich vyhnali a zničili a osadili sa na ich mieste tak, ako to urobil Izrael v krajine svojho vlastníctva, ktorú im dal Pán. 13 Teraz sa zdvihni a prejdi cez potok Sared!“ A tak sme prešli cez potok Sared. 14 A čas, čo sme blúdili od Kadešbarny až po prebrodenie potoka Sared, predstavoval tridsaťosem rokov, kým nevymrelo zo stanov všetko bojaschopné pokolenie, ako im prisahal Pán. 15 A Pánova ruka bola proti nim, takže úplne vyhynuli zo stanov.

            Zákaz bojovať proti Amončanom. - 16 Keď vymreli z ľudu všetci bojaschopní mužovia, 17 povedal mi Pán: 18 „Teraz pôjdeš moabským územím pri (meste) Ar 19 a prídeš k Amončanom, lenže ich nebudeš obťažovať, ani bojovať proti nim, lebo ti nedám nič z amonskej krajiny do vlastníctva, lebo som ju dal do vlastníctva Lotovým synom. 20 Aj túto považovali za krajinu Refaimcov; predtým tu bývali Refaimci. Amončania ich volajú Zamzumim. 21 Bol to mocný a početný ľud, urastený ako Enakiti, ale Pán ich zničil pred Amončanmi a oni sa zmocnili ich vlastníctva a bývali namiesto nich 22 ako to urobil pri Ezauových synoch, čo bývajú na Seire, pred ktorými vyhubil Horejcov, takže zaujali ich majetok a osadili sa na ich mieste až do dnešného dňa. 23 Aj Hevejcov, ktorí bývali až po Gazu, zničili Kaftorčania, ktorí vyšli z Kaftoru a osadili sa na ich mieste.

            Víťazstvo nad amorejským kráľom Sehonom. - 24 Zdvihnite sa teda, dajte sa na pochod a prejdite cez rieku Arnon! Dávam ti do ruky hesebonského kráľa, Amorejčana Sehona! Začni teda dobývať jeho krajinu a viesť proti nemu vojnu! 25 Už dnes začnem vysielať pred tebou strach a zdesenie na všetky národy, čo sú pod celým nebom a čo počujú o tebe zvesť. Budú sa triasť a bedákať pred tebou.“

            26 Z púšte Kedemot som poslal poslov k Sehonovi, kráľovi Hesebonu, s priateľskou ponukou: 27 „Chcel by som prejsť cez tvoje územie. Išiel by som len po ceste a neodchýlil by som sa ani napravo, ani naľavo. 28 Pokrm mi predáš za peniaze, aby som mal čo jesť, a vodu na pitie mi poskytneš tiež za peniaze. Chcem iba prejsť, 29 ako mi to dovolili Ezauovi synovia, ktorí bývajú na Seire, a Moabčania, ktorí bývajú v Are, kým nedôjdem k Jordánu, do krajiny, ktorú nám chce dať Pán, náš Boh.“

            30 Ale Sehon, kráľ Hesebonu, nechcel pristať na to, aby sme tade prešli, lebo Pán, tvoj Boh, zaťal jeho ducha a zatvrdil mu srdce, aby ho tak vydal tebe do ruky, ako to dnes vidíš. 31 Tu mi hovoril Pán: „Hľa, dávam ti Sehona a jeho krajinu, zmocni sa jeho krajiny!“

            32 Keď Sehon vytiahol so všetkým svojím ľudom do boja proti nám pri Jase, 33 Pán, náš Boh, nám ho vydal napospas a porazili sme ho i jeho synov a všetok jeho ľud. 34 A v tom čase sme zaujali všetky jeho mestá a rozšírili sme kliatbu záhuby na všetky mestá, na mužov, ženy a deti. Nenechali sme nikoho. 35 Len dobytok sme si vzali za korisť spolu s korisťou miest, ktoré sme dobyli. 36 Od Aroeru, ktorý je na brehoch potoka Arnon, od mesta, čo je pri potoku, až po Galaád nebolo dediny ani mesta, ktoré by nám bolo odolalo, všetky nám vydal Pán. 37 Iba na krajinu Amonových synov si nevztiahol ruku, na celé územie rieky Jabok, na mestá na výšine a na všetky mestá, o ktorých nám dal zákaz Pán, náš Boh.

 

 

Dt3

 

III.      Víťazstvo nad bášanským kráľom Ogom. - 1 Potom sme sa obrátili a tiahli sme smerom k Bášanu. Ale Og, kráľ Bášanu, vytiahol so všetkým svojím ľudom do boja proti nám pri Edrei. 2 Tu mi Pán povedal: „Neboj sa ho, veď ti ho dávam do ruky, aj všetok jeho ľud a jeho krajinu. Urobíš s ním tak, ako si urobil s amorejským kráľom Sehonom, ktorý sídlil v Hesebone.“ 3 A Pán, náš Boh, dal do našich rúk aj bášanského kráľa Oga a všetok jeho ľud a my sme ich bili, až mu nik neostal. 4 V tom čase sme zaujali všetky jeho miesta; nebolo mesta, ktoré by sme mu neboli odňali: šesťdesiat miest, celý kraj Argobu, panstvo Oga, kráľa Bášanu. 5 Všetky tieto mestá boli opevnené vysokými múrmi, bránami a závorami, okrem miest Ferezejcov vo veľkom počte. 6 A vyhubili sme ich tak, ako sme zrobili Sehonovi, kráľovi Hesebonu; rozšírili sme kliatbu záhuby na každé mesto, na mužov, ženy i deti. 7 Ale všetok dobytok a korisť z miest sme si vzali. 8 Takto sme v tom čase odňali dvom amorejským kráľom za Jordánom územie od koryta Arnonu až po vrch Hermon 9 - Sidončania volajú vrch Hermon Sirjon, Amorejčania však Senir -, 10 všetky mestá roviny, celý Galaád a celý Bášan až po Selku a Edrei, mestá, ktoré patrili pod panstvo Oga v Bášane. 11 Len Og, kráľ Bášanu, ostal z pokolenia Refaimcov; jeho posteľ, lôžko zo železa, ktoré ešte jestvuje v Rabate Amonitov, bola deväť lakťov dlhá a štyri lakte široká, podľa miery obyčajných lakťov.

            Rozdelenie Zajordánska. - 12 Túto krajinu sme v tom čase zaujali od Aroeru, ktorý je na brehu rieky Arnon. Polovicu Galaádskej vysočiny s jej mestami som dal Rubenovmu a Gadovmu kmeňu. 13 Ostatok Galaádu a celý Bášan, panstvo Oga, som dal polovici Manassesovho kmeňa - celý kraj Argob. Celý Bášan sa volá krajinou Refaim. 14 Manassesov syn Jair sa zmocnil celého kraja Argobu až po územie Gesurcov a Maáchovcov a podľa svojho mena pomenoval Bášan Havot-Jair, až po dnešné časy. 15 Machirovi som dal Galaád. 16 Aj Rubenovi a Gadovi som dal (časť) z Galaádu až po rieku Arnon - stred riečišťa je hranicou - a až po údolie Jaboka na hraniciach Amončanov, 17 ďalej Arabu s Jordánom ako hranicou, od Kineret až po more v Arabe, po Soľné more na úpätí Fasgy smerom na východ. 18 V tom čase som vám prikázal: „Pán, váš Boh, vám dáva túto krajinu do vlastníctva. Ozbrojení však pôjdete so svojimi bratmi, synmi Izraela, všetci silní mužovia, 19 len vaše ženy, vaše deti a váš dobytok - viem, že máte mnoho dobytka - zostanú vo svojich mestách, ktoré som vám dal, 20 kým Pán nedá vašim bratom pevné bydlisko, ako je vaše, a pokým aj oni nebudú vlastniť krajinu, ktorú im chce dať Pán, váš Boh, na druhej strane Jordána; potom sa vráti každý na svoj majetok, ktorý som vám dal.“

            21 Vtedy som rozkázal aj Jozuemu: „Videl si na vlastné oči, čo Pán, váš Boh, urobil obom týmto kráľom. To isté urobí všetkým kráľovstvám, do ktorých tiahneš. 22 Nemáš sa čo báť pred nimi, lebo Pán, váš Boh, bude bojovať za vás.“

            Mojžiš je vylúčený z prisľúbenej zeme. - 23 V tom čase som takto prosil Pána. 24 „Pane, Bože, začal si svojmu služobníkovi ukazovať svoju veľkosť a svoju ruku presilnú - veď kde je ešte na nebi alebo na zemi Boh, ktorý by robil skutky a divy ako ty! 25 (Daj) mi tiež prejsť a uvidím tú krásnu krajinu za Jordánom, tú krásnu výšinu a Libanon!“ 26 Ale Pán sa na mňa rozhneval pre vás a nevyslyšal ma. Pán mi povedal: „Dosť už, viac mi nehovor o tejto veci! 27 Vystúp na hrebeň Fasgy a zdvihni oči na západ a na sever, na juh a na východ a pozri sa vlastnými očami, lebo ty tento Jordán neprekročíš. 28 Jozuemu však daj príkaz a povzbuď ho a posilni, lebo on bude viesť tento ľud a rozdelí mu krajinu, ktorú uvidíš!“ 29 Tak sme ostali v údolí naproti Fogoru.

 

Dôvera v nebezpečenstve

Ž27 (26)

 

 

            1 Dávidov žalm.

 

            Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?

            Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

            2 Keď sa približujú ku mne zločinci

            a chcú mi zničiť telo,

            vtedy moji utláčatelia a nepriatelia

            strácajú silu a padajú.

 

            3 Aj keby sa proti mne postavili šíky,

            moje srdce sa nezľakne.

            Aj keby proti mne vzbĺkol boj,

            zotrvám v dôvere.

 

            4 O jedno prosím Pána a za tým túžim,

            aby som mohol bývať v dome Pánovom

            po všetky dni svojho života,

            aby som pociťoval nehu Pánovu

            a obdivoval jeho chrám.

 

            5 A on ma vo svojom stane schová

            v deň nešťastia, ukryje ma v skrýši svojho príbytku

            a postaví ma vysoko na skalu.

            6 A už teraz dvíham hlavu

            nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú.

            V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály,

            budem spievať a hrať Pánovi.

 

            7 Čuj, Pane, hlas môjho volania,

            zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.

            8 V srdci mi znejú tvoje slová: „Hľadajte moju tvár!“

            Pane, ja hľadám tvoju tvár.

 

            9 Neodvracaj svoju tvár odo mňa,

            neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka.

            Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma,

            ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása.

            10 Hoci by ma opustili otec aj mať,

            Pán sa ma predsa ujme.

 

            11 Ukáž mi, Pane, svoju cestu

            a priveď ma na správny chodník, lebo mám mnoho nepriateľov.

 

            12 Nevydávaj ma zvoli utláčateľov,

            veď povstali proti mne kriví svedkovia,

            dychtiví po násilí.

 

            13 Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.

            14 Očakávaj Pána a buď statočný;

            srdce maj silné a drž sa Pána.