Ex 13-15

Ex13

 

XIII.   1 Pán povedal Mojžišovi: 2 „Zasväť mi všetko prvorodené, čo u Izraelitov otvára materské lono, či už u ľudí alebo u dobytka! To bude moje.“

            Zákon o nekvasenom chlebe. - 3 Mojžiš potom hovoril ľudu: „Pamätajte si tento deň, v ktorý ste odišli z Egypta, z domu otroctva, keď vás Pán odtiaľ vyviedol mocnou rukou. Preto sa nesmie jesť nič kysnuté. 4 Dnes odchádzate, v mesiaci abíb. 5 Keď ťa Pán vovedie do krajiny Kanaánčanov, Hetejcov, Amorejčanov, Hevejcov a Jebuzejcov, ktorú ti chce dať, ako to pod prísahou sľúbil tvojim otcom, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, vtedy budeš zachovávať tento zvyk v tomto mesiaci. 6 Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby a na siedmy deň bude Pánov sviatok. 7 Sedem dní sa budú jesť nekvasené chleby a nesmie byť nič kysnuté vidieť v celom tvojom okolí; kysnuté cesto sa nesmie nájsť u teba. 8 V ten deň povieš svojmu synovi: „To sa robí pre to, čo pre mňa urobil Pán, keď som vyšiel z Egypta.“ 9 A nech je to znamením na tvojej ruke a znakom medzi tvojimi očami, aby bol v tvojich ústach Pánov zákon, lebo Pán ťa mocnou rukou vyviedol z Egypta. 10 A tento predpis budeš zachovávať rok čo rok v určený čas.

            Zákon o prvorodených. - 11 Keď ťa Pán vovedie do krajiny Kanaánčanov, ako odprisahal tvojim otcom, a keď ti ju dá, 12 všetko, čo otvára materské lono, odstúpiš Pánovi. Čo bude prvorodené medzi tvojimi zvieratami a čo bude mužského pohlavia, všetko bude patriť Pánovi. 13 Prvorodeného osla zameníš ovcou, ak ho nezameníš, zabiješ ho. Každého prvorodeného zo svojich detí vykúpiš. 14 A keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta: „Čo to znamená?“, odpovieš mu: „Pán nás silnou rukou vyviedol z Egypta, z domu otroctva. 15 Keďže sa faraón zdráhal prepustiť nás, Pán pobil všetko prvorodené v egyptskej krajine, od prvorodeného u ľudí až po prvorodené z dobytka. Preto teraz obetujem Pánovi všetko, čo otvára materské lono, ak je mužského pohlavia, a vykupujem každého svojho prvorodeného syna.“ 16 A nech je to znamením na tvojej ruke a znakom medzi tvojimi očami, lebo silnou rukou nás Pán vyviedol z Egypta.“

 

 

Pochod Izraelitov k vrchu Sinaj 13,17 - 18,27

 

            Cesta zo Sokotu do Etamu. - 17 Keď teda faraón prepustil ľud, Boh ho neviedol po ceste cez filištínsku krajinu - hoci bola najkratšia -, lebo Boh povedal: „Aby ľud azda neoľutoval, keby videl pred sebou boj, a aby sa potom nevrátil do Egypta!“ 18 Preto Boh viedol ľud okľukou, cestou po púšti popri Červenom mori. Izraeliti vyšli z Egypta v bojovej zostave. 19 Mojžiš vzal so sebou aj Jozefove kosti. On dal totiž Izraelitom slávnostne prisahať: „Pán sa vás istotne ujme. Potom odneste odtiaľto moje kosti so sebou.“

            20 Keď odišli zo Sokotu, utáborili sa v Etame, na okraji púšte. 21 Pán šiel pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe, aby im ukazoval cestu, v noci zasa v ohnivom stĺpe, aby im svietil, takže mohli dňom i nocou putovať. 22 A nikdy nezmizol oblačný stĺp cez deň, ani ohnivý stĺp v noci spopred ľudu.

 

 

Ex14

 

XIV.   Od Etamu k Červenému moru. - 1 Pán hovoril Mojžišovi: 2 „Rozkáž Izraelitom zmeniť smer a utáboriť sa pri Pihachirote medzi Magdalom a morom! Naproti Belsefonu sa utáboríte, pri mori! 3 Faraón si bude totiž myslieť o Izraelitoch: Iste poblúdili v kraji, púšť ich má v objatí! 4 A ja opäť zatvrdím faraónovo srdce a bude sa hnať za vami. Potom faraónovi a všetkému jeho vojsku ukážem svoju moc a Egypťania spoznajú, že ja som Pán!“ A urobili tak.

            5 Keď egyptskému kráľovi oznámili, že ľud utiekol, zmýšľanie faraóna i jeho služobníkov sa obrátilo proti ľudu a vraveli: „Čo sme to len urobili, že sme prepustili Izraelitov zo svojich služieb?!“ 6 I dal zapriahnuť do svojho voza a svoj (bojový) ľud vzal so sebou, 7 šesťsto vybraných vozov s inými egyptskými vozmi a na každom z nich udatných bojovníkov. 8 Pán zatvrdil srdce egyptského kráľa, faraóna, takže sa pustil za Izraelitmi, hoci Izraeli odišli pod ochranou zdvihnutej ruky. 9 Egypťania sa hnali za nimi a všetky faraónove vozy a záprahy s vojskom ich zastihli, keď táborili pri mori pri Pihachirote naproti Belsefonu. 10 Keď sa faraón približoval, Izraeliti zdvihli oči a videli, že Egypťania tiahnu za nimi. Tu sa ich zmocnil veľký strach a volali k Pánovi. A Mojžišovi vraveli: „Či nebolo v Egypte hrobov, keď si nás zobral so sebou umrieť na púšti?! Čo si nám to urobil, že si nás vyviedol z Egypta? 12 Nehovorili sme ti o tom v Egypte, keď sme ti vraveli: „Nechaj nás na pokoji, budeme slúžiť Egypťanom!“ Veď lepšie by nám bolo slúžiť v Egypte, ako zomrieť na púšti!“ 13 Tu Mojžiš povedal ľudu: „Nebojte sa! Len vytrvajte a uvidíte Pánovu záchranu, ktorú dnes uskutoční pre vás. Lebo ako dnes vidíte Egypťanov, tak ich už neuvidíte naveky. 14 Pán bude za vás bojovať, vy sa budete len diviť.“

            Záchrana Izraelitov. - 15 A pán povedal Mojžišovi: „Čo voláš ku mne? Rozkáž Izraelitom, aby sa pohli! 16 Zdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť stredom mora po suchu! 17 Ja však zatvrdím srdce Egypťanov, aby sa hnali za vami. A tak ukážem svoju moc na faraónovi a na celom jeho vojsku, na jeho vozoch a na jeho záprahoch, aby Egypťania poznali, že ja som Pán, keď ukážem na faraónovi, na jeho vozoch a na jeho záprahoch svoju moc.“ 19 Nato Boží anjel zmenil svoje miesto. Predtým šiel pred izraelskými vojmi a teraz sa odobral za ne. Aj oblačný stĺp zmenil svoje miesto spopred nich a postavil sa za nich. Takto sa dostal medzi egyptské vojsko a medzi izraelské vojsko. A oblak bol na jednej strane temný, na druhej osvetľoval noc, a tak sa celú noc nedalo k tamtým priblížiť.

            Skaza Egypťanov. - 21 Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila 22 a Izraeliti prešli stredom mora po suchu, kým vody boli pre nich ako múr na ich pravici a ľavici.

            23 Egypťania ich však prenasledovali a všetky faraónove kone, vozy a záprahy pustili sa za nimi doprostred mora. 24 V čase rannej stráže Pán hľadel v ohňovom a oblačnom stĺpe na Egypťanov a egyptské vojsko uviedol do zmätku. 25 Spôsobil tiež, že im kolesá z vozov odpadávali a že len s ťažkosťou mohli napredovať. Tu Egypťania vraveli: „Utekajme pred Izraelitmi! Veď Pán bojuje za nich proti Egypťanom!“ 26 A Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody zliali na Egypťanov, na ich vozy a na ich záprahy!“ 27 I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora. 28 Vody sa vrátili späť a zavalili vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani len jeden. 29 Izraeliti však po suchu prešli stredom mora, kým vody po ich pravici a ľavici stáli ako múr.

            30 Takto Pán v ten deň vyslobodil Izrael z rúk Egypťanov a Izrael videl mŕtvych Egypťanov ležať na morskom pobreží. 31 Izrael teda videl veľký zázrak, ktorý Pán urobil na Egypťanoch. Ľud sa bál Pána a dôveroval Pánovi i jeho služobníkovi Mojžišovi.

 

 

Ex15

 

XV.     Víťazná pieseň. - 1 Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali Pánovi túto pieseň:

 

            „Spievať budem Pánovi,

            lebo vznešený, slávne vznešený je:

            koňa i povoz zmietol do mora.

 

            2 Moja sila a moja udatnosť je Pán

            a stal sa mi spásou.

            Toto je môj Boh, budem ho velebiť,

            Boh môjho otca, budem ho chváliť.

            3 Pán je bojovník,

            Pán je meno jeho.

            4 Faraónove vozy a jeho vojsko zmietol do mora

            a jeho vyberaní vodcovia sa potopili v Červenom mori.

            5 Vlny ich pokryli,

            klesli sťa kameň do hlbín.

            6 Tvoja pravica, Pane, čo vynikáš mocou,

            tvoja pravica, Pane, nepriateľa zasiahla.

            7 Svojou nesmiernou vznešenosťou

            zničil si svojich protivníkov,

            vyslal si svoj hnev, čo ich strávil sťa plevu.

            8 Dychom tvojho rozhorčenia nahromadili sa vody,

            prúdy ako hrádza stáli,

            nakopili sa vprostred mora vlny.

 

            9 Nepriateľ si povedal: „Zaútočím, dochytím,

            rozdelím korisť, uhasí sa moje zúrenie.

            Vytasím svoj meč,

            zmocní sa ich moja ruka.“

            10 Zadul si svojím vetrom: pokrylo ich more,

            potopili sa sťa olovo

            vo vodách búrlivých.

 

            11 Kto je rovný tebe medzi bohmi Pane,

            kto je rovný tebe, čo vynikáš svätosťou?

            Si hrozný v pochvalných činoch a robíš zázraky.

            12 Vystrel si svoju pravicu

            a zem ich prehltla.

            13 Vo svojej priazni si viedol ľud, čo si vykúpil,

            svojou silou si ho viedol

            k svojmu svätému príbytku.

 

            14 Dopočuli sa národy a zhrozili sa:

            obyvateľov Filištínska pochytila hrôza.

            15 Vtedy sa preľakli kniežatá Edomu,

            vojvodcov moabských prenikol strach.

            Stŕpli kanaánski obyvatelia všetci,

            16 doľahla na nich úzkosť a strach:

            pre silu tvojho ramena

            stuhli na kameň.

 

            Tak prechádzal tvoj ľud, Pane,

            tak prechádzal ľud, ktorý si si prisvojil.

 

            17 Voviedol si ich a osadil si ich

            na svojom vlastnom vrchu,

            na mieste, ktoré si prichystal za bývanie sebe, Pane,

            vo svätyni, ktorej základy kládli tvoje ruky.

            18 Pán bude kraľovať naveky a navždy!“

 

            19 Keď teda faraónove kone s vozmi a záprahmi vošli do mora, Pán dal morským vodám privaliť sa na nich, kým Izraeliti prešli stredom mora po suchu.

            20 Aj Áronova sestra, prorokyňa Mária, vzala do rúk bubienok a všetky ženy išli za ňou s bubienkami a s tancom. 21 Mária im predspevovala:

 

            „Spievajte Pánovi,

            lebo je veľmi vznešený!

            Koňa i pohoniča

            hodil do mora.“

 

            Od Červeného mora do Máry a Elimu. - 22 Potom sa Mojžiš s Izraelom pohol od Červeného mora a tiahli cez púšť Sur. Tri dni šli po púšti a nenašli vodu. 23 Došli do Máry, ale vodu z Máry piť nemohli, lebo bola horká. Preto sa aj volá Márá (Horkosť). 24 A ľud reptal proti Mojžišovi: „Čo budeme piť?“ 25 On volal k Pánovi a Pán mu ukázal drevo a keď ho hodil do vody, vody zosladli. Tam im dal zákon a právo a tam ich podrobil skúške. 26 A povedal: „Ak budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, a poslúchneš všetky jeho rozkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, potom ťa nezastihnem takými biedami, akými som postihol Egypťanov, lebo ja, Pán, som tvoj lekár.“ 27 Nato prišli do Elimu, kde bolo dvanásť vodných prameňov a sedem paliem. Tam sa teda utáborili pri vode.