Ex 4-6, Ž 10

Ex4

 

IV.      1 Mojžiš namietal: „A keď mi nebudú veriť a nebudú počúvať môj hlas, ale budú vravieť: „Nezjavil sa ti Pán!?“ 2 Pán mu povedal: „Čo to máš v ruke?“ On odvetil: „Palicu.“ 3 A on vravel: „Hoď ju na zem!“ Keď ju hodil na zem, premenila sa na hada, takže Mojžiš pred ním utekal. 4 Potom Pán povedal Mojžišovi: „Načiahni ruku a chyť ho za chvost!“ A keď načiahol ruku a chytil ho, premenil sa v jeho ruke na palicu. 5 „To preto, aby uverili, že sa ti zjavil Pán, Boh ich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ 6 A Pán mu hovoril ďalej: „Vlož si ruku do záňadria!“ I vložil si ruku do záňadria a keď ju vytiahol, ruka bola malomocná ako sneh. 7 Potom mu povedal: „Opäť si vlož ruku do záňadria!“ On opäť vložil ruku do svojho záňadria a keď ju zo záňadria vytiahol, div, bola ako ostatné jeho telo. 8 „A keby ti neverili a nepočúvali na hlas prvého zázraku, uveria na hlas druhého zázraku. 9 A ak by neverili ani týmto dvom zázrakom a nepočúvali by tvoj hlas, potom vezmi trochu vody z Nílu a vylej ju na suchú zem. A voda, ktorú vezmeš z Nílu, premení sa na suchej zemi na krv.“

            10 Nato Mojžiš povedal Pánovi: „Nie tak, Pane! Ja nie som výrečný muž. Nebol som predtým a nie som ani teraz, odkedy sa rozprávaš so svojím sluhom, lebo mám nemotorné ústa a ťarbavý jazyk.“ 11 Pán mu odvetil: „A kto dáva človeku ústa, alebo kto ho robí nemým alebo hluchým, vidiacim alebo slepým? Azda nie ja, Pán? 12 A teraz len choď! Ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť!“ 13 On však odpovedal: „Prosím, Pane, pošli niekoho iného!“ 14 Tu sa Pán nahneval na Mojžiša a povedal: „Či nie je tvoj brat Áron, levita?! Viem, že on veľmi dobre rozpráva. On ti ide oproti a keď ťa uvidí, bude sa zo srdca radovať. 15 Ty mu porozprávaš a vložíš mu slová do úst a ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť. 16 On bude namiesto teba hovoriť ľudu; a tak on bude tvojimi ústami, kým ty budeš preň ako Boh. 17 Túto palicu si však zober do ruky, ňou budeš robiť zázraky!“

            Mojžiš odchádza z Madiánska. - 18 Tu Mojžiš šiel a vrátil sa k svojmu tesťovi Jetrovi a povedal mu: „Chcel by som ísť navštíviť svojich bratov v Egypte a pozrieť sa, či ešte žijú.“ Jetro odpovedal Mojžišovi: „Len choď v pokoji!“ 19 A Pán povedal Mojžišovi ešte v Madiánsku: „Choď, vráť sa do Egypta, veď všetci, čo ti číhali na život, sú mŕtvi!“ 20 Mojžiš vzal svoju ženu a svojich synov, vyložil ich na osla a vracal sa do Egypta. Do ruky si však vzal Božiu palicu.

            21 A pán mu ešte povedal: „Keďže sa vraciaš do Egypta, dávaj pozor, aby si urobil pred faraónom všetky tie zázraky, nad ktorými som ti dal moc. Ja však zatvrdím jeho srdce a on neprepustí ľud. 22 Potom povieš faraónovi: Toto hovorí Pán: „Izrael je môj prvorodený syn.“ 23 Povedal som ti: Prepusť môjho syna, aby mi slúžil! Ty si však odmietol prepustiť ho. Preto ja usmrtím tvojho prvorodeného syna.“

            24 Na ceste počas nočného oddychu sa však naň oboril Pán a chcel ho usmrtiť. 25 Tu Sefora vzala ostrý kameň, obrezala predkožku svojho syna a dotkla sa jeho nôh a povedala: „Ženíchom krvi si mi!“ 26 Potom ho nechal, lebo povedala: „Ženíchom krvi si pre obriezku.“

            Mojžiš a Áron vystupujú pred ľud v Egypte. - 27 Pán hovoril aj Áronovi: „Choď na púšť naproti Mojžišovi!“ On šiel, stretol ho pri Božom vrchu a pobozkal ho. 28 A Mojžiš oznámil Áronovi všetky Pánove slová, ktorými ho vyslal, a všetky zázraky, ktoré mu prikázal. 29 Nato Mojžiš a Áron šli a zhromaždili starších Izraela. 30 Áron im predniesol všetky slová, ktoré Pán hovoril Mojžišovi, a on robil zázraky pred očami ľudu 31 a ľud uveril. A keď počuli, že Pán (sústrastne) pozoroval Izraelitov a videl ich utrpenie, padli na kolená a klaňali sa.

 

 

Ex5

 

V5.       Prvé vyjednávanie s faraónom. - 1 Potom Mojžiš a Áron išli a vraveli faraónovi: „Toto ti odkazuje Pán, Boh Izraela: „Prepusť môj ľud, aby mi na púšti pripravil slávnosť!“ 2 Faraón však odvetil: „Kto je Pán, aby so ho počúval a prepustil Izrael? Pána nepoznám a Izrael neprepustím!“ 3 Vtedy mu povedali: „Zjavil sa nám Boh Hebrejov. Máme ísť na tri dni cesty do púšte a tam priniesť Pánovi, nášmu Bohu, obetu, aby nás nenavštívil morom alebo mečom.“ 4 Ale egyptský kráľ im odvetil: „Mojžiš a Áron, prečo chcete odviesť ľud od jeho práce? Len choďte za svojou robotou!“ 5 A faraón ešte hovoril: „Ľudu v krajine je veľa a vy by ste im chceli dožičiť odpočinok od robôt?!“

            Útlak Izraelitov sa zväčšuje. - 6 A v ten istý deň faraón prikázal dozorcom a predákom ľudu: 7 „Nabudúce nedodávajte ľudu slamu na výrobu tehál ako doteraz. Sami nech si idú nazbierať slamy! 8 Ale vy žiadajte od nich také množstvo tehál, aké vyrábali doteraz. Nič im nezľavujte, lebo sú leniví! Veď prečo kričia: „Chceme odísť, chceme obetovať nášmu Bohu!“? 9 Robotou treba týchto ľudí pritisnúť, aby sa starali o ňu a nestarali sa o hlúpe reči!“ 10 Dozorcovia (prác) a zapisovatelia šli a povedali ľudu: „Toto hovorí faraón: „Slamu vám už nedodám. 11 Sami si choďte zbierať slamu, kde nájdete! Z vašej úlohy sa však nič nezľaví!“

            12 A ľud sa rozpŕchol po celej egyptskej krajine zbierať slamu na tehlu. 13 Dozorcovia však naliehali a vraveli: „Konajte si svoju prácu ako vtedy, keď bola slama!“ 14 A bili izraelských predákov, na ktorých dozorcovia zvaľovali vinu a hovorili: „Prečo ste včera a dnes nevyhotovili také množstvo tehál ako doteraz?“

            15 I pobrali sa predáci izraelského ľudu a sťažovali si u faraóna: „Prečo tak nakladáš so svojimi sluhami? 16 Slama sa nedodáva tvojim sluhom, ale „tehly - hovoria nám - len vyrábajte!“ Ešte aj bijú tvojich sluhov! Veru, krivdíš svojmu ľudu!“ 17 On však odvetil: „Leniví ste, leniví! Preto žiadate: „Chceme odísť, aby sme obetovali Pánovi.“ 18 A už sa berte, pracujte! Slama sa vám nedodá, ale množstvo tehál odovzdáte!“ 19 Tu videli izraelskí predáci, že sú v zlom položení, lebo sa im prikazovalo: „Nič sa vám nezľaví z vašej dennej výroby tehál!“

            20 Keď vyšli od faraóna, stretli sa s Mojžišom a Áronom ktorí na nich čakali, a povedali im: 21 „Nech vás vidí Pán a nech súdi! Veď ste nás urobili nenávidenými v očiach faraóna a jeho služobníkov. Meč ste mu vtisli do rúk, aby nás povraždil!“ 22 Nato sa Mojžiš obrátil na Pána a prosil: „Pane prečo dávaš tomuto ľudu toľko trpieť? 23 Veď odvtedy, čo som vkročil k faraónovi, aby som hovoril v tvojom mene, on gniavi tento ľud a ty svoj národ vôbec nevyslobodzuješ!“

 

 

Ex6

 

VI.      1 Pán odpovedal Mojžišovi: „Teraz uvidíš, čo urobím faraónovi. Veď pod silnou rukou vás on prepustí a pod mocnou rukou vás aj vyženie zo svojej krajiny.“

            Pán poznove sľubuje vyslobodenie. - 2 Potom Boh hovoril Mojžišovi: „Ja som Pán. 3 Ja som sa zjavoval Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi ako Všemohúci Boh, ale pod svojím menom Pán som sa im nedal poznať. 4 Uzavrel som s nimi aj svoju zmluvu, že im dám kanaánsku krajinu, kde bývali ako cudzinci. Ja som počul aj nárek Izraelitov, ktorých ujarmili Egypťania, rozpamätal som sa na svoju zmluvu. 6 Preto povedz Izraelitom: „Ja som Pán a ja vás vyvediem spod jarma egyptskej roboty, vyslobodím vás z otroctva a vykúpim vás zdvihnutým ramenom a veľkými trestmi. 7 Vezmem si vás za svoj ľud a budem vaším Bohom a vy poznáte, že ja, Pán, som váš Boh, ktorý vás vyviedol spod jarma egyptských robôt.“ 8 Potom vás vovediem do krajiny, ktorú som slávnostne prisľúbil dať Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi. Ja, Pán, vám ju dám do vlastníctva!“ 9 Mojžiš to oznámil Izraelitom, ale oni nechceli Mojžiša ani počúvať pre malomyseľnosť a pre ťarchu robôt.

            10 Tu Pán hovoril Mojžišovi: 11 „Choď, povedz egyptskému kráľovi, faraónovi, nech prepustí Izraelitov zo svojej krajiny!“ 12 Mojžiš však odpovedal Pánovi: „Hľa, Izraeliti ma nepočúvajú, akože ma poslúchne faraón, keď mám okrem toho nemotorné ústa?“ 13 A pán znova hovoril s Mojžišom a Áronom a poslal ich k Izraelitom a k egyptskému kráľovi, faraónovi, aby vyviedli Izraelitov z egyptskej krajiny.

            Mojžišov a Áronov rodokmeň. - 14 Títo sú poprední vo svojich rodoch: synovia Rubena, Izraelovho prvorodeného: Henoch, Falu, Hesron a Charmi. 15 To sú popredné rodiny Rubenove. Simeonovi synovia: Jamuel, Jamin, Ahod, Jachin, Soar a syn kanaánskej ženy Šaul. To sú popredné rodiny Simeonove. 16 Toto sú mená synov Léviho podľa ich pôvodu: Gerson, Kaát a Merari. A Lévi žil stotridsaťsedem rokov. 17 Gersonovi synovia: Lobni a Semei podľa svojich čeľadí. 18 Kaátovi synovia: Amram, Isaár, Hebron a Oziel. Kaát žil stotridsaťtri rokov. 19 Synovia Merariho: Moholi a Musi. To sú popredné rodiny podľa ich pôvodu. 20 Amram si vzal za ženu svoju tetu Jochabed a ona mu porodila Árona a Mojžiša. Amram žil stotridsaťsedem rokov. 21 Isaárovi synovia: Kore, Nefer a Zechri. 22 Ozielovi synovia: Misael, Elisafan a Setri. 23 Áron si vzal za ženu Aminadabovu dcéru, Nahasonovu sestru Alžbetu, a ona mu porodila Nadaba, Abiuho, Eleazara a Itamara. 24 Synovia Koreho: Aser, Elkana a Abiasaf. To sú popredné rodiny Koreovcov. 25 Áronov syn Eleazar si vzal za ženu z Futielových dcér a ona mu porodila Finésa. To sú poprední z rodín Léviho podľa svojich čeľadí.

            26 To je ten Áron a ten Mojžiš, ktorým Pán povedal: „Vyveďte Izraelitov z egyptskej krajiny podľa ich skupín!“ 27 To oni sa rozprávali s egyptským kráľom, faraónom, keď chceli vyviesť Izraelitov z Egypta. To bol Mojžiš a Áron.

            Mojžiš dostáva od Pána nezvyčajnú moc. - 28 V tom čase, keď Pán v egyptskej krajine hovoril Mojžišovi, 29 Pán povedal Mojžišovi: „Ja som Pán! Povedz faraónovi, egyptskému kráľovi, čo som ti hovoril!“ 30 Ale Mojžiš odpovedal Pánovi: „Veď ja mám nemotorné ústa, akože ma faraón vypočuje?“

Vzdávanie vďaky

Ž10 (Vg 9,22-39)

 

            1 Pane, prečo si tak ďaleko?

            Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

            2 Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára;

            nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

            3 Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou

            a lakomec sa vychvaľuje.

            4 Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí:

            „Boh nezasahuje; Boha niet.“

 

            5 Také sú všetky jeho myšlienky

            a jeho cesty sú vždy úspešné.

            Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd

            a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

 

            6 V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne,

            ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“

            7 Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu;

            pod jeho jazykom zločin a násilie.

            8 Sedí na postriežke blízko osád,

            nevinného zákerne zabíja.

            9 Očami sliedi za chudákom;

            ako lev v húštine číha v úkryte.

            Číha, chce schvátiť bedára;

            chytá ho a hádže naňho sieť.

            10 Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci

            v jeho násilných pazúroch.

            11 V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol,

            odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

 

            12 Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku,

            nezabúdaj na úbohých.

            13 Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať?

            Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

 

            14 Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ

            a berieš ich do svojich rúk.

            Na teba sa chudák spolieha

            a sirote pomáhaš.

            15 Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca;

            budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

 

            16 Pán je kráľom navždy, na veky vekov.

            Pohania vymizli z jeho krajiny,

            17 Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov,

            vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

            18 Zastaň sa práva siroty a utláčaného,

            aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.