Ex 7-9

Ex7

 

VII.     1 Pán však povedal Mojžišovi: „Pozri, dávam ťa faraónovi za božstvo a tvoj brat Áron bude tvojím prorokom. 2 Ty mu rozpovieš všetko, čím som ťa poveril, a tvoj brat Áron bude hovoriť faraónovi, aby prepustil Izraelitov zo svojej krajiny. 3 Ja však zatvrdím faraónovo srdce, aby som urobil veľa svojich znamení a zázrakov v egyptskej krajine. 4 A faraón vás nebude počúvať, ja však položím svoju ruku na Egypťanov a za veľkých súdov vyvediem svoje voje a svoj izraelský ľud z Egypta. 5 Potom poznajú Egypťania, že ja som Pán, keď vystriem proti Egypťanom svoju ruku, aby som spomedzi nich vyviedol Izraelitov.“ 6 A Mojžiš a Áron urobili tak, ak im rozkázal Pán. Tak urobili. 7 Mojžiš mal osemdesiat rokov a Áron osemdesiattri rokov, keď rokovali s faraónom.

            Zázrak s hadom na potvrdenie Mojžišovho poslania. - 8 Pán ďalej hovoril Mojžišovi a Áronovi: 9 „Keď bude faraón od vás žiadať: „Nože, urobte zázrak!“, povieš Áronovi: „Vezmi svoju palicu a hoď ju pred faraóna!“, a premení sa na hadiu potvoru.“ 10 Potom Mojžiš a Áron išli k faraónovi a robili tak, ako im prikázal Pán. Áron hodil svoju palicu pred faraóna pred jeho služobníkov a ona sa premenila na hadiu potvoru. 11 Faraón dal však zavolať (svojich) mudrcov a čarodejníkov a oni, egyptskí zaklínači svojimi čarami urobili to isté: 12 Každý z nich hodil svoju palicu a ony sa premenili na hadie potvory. Áronova palica však požrala ich palice. 13 No faraónovo srdce zostalo tvrdé a nepočúvol ich, ako im predpovedal Pán.

 

 

Egyptské rany 7,14 - 10,29

 

            Prvá rana: Premenenie nílskej vody na krv. - 14 Nato hovoril Pán Mojžišovi: „Faraónovo srdce je tvrdé. Nechce prepustiť ľud. 15 Zrána choď k faraónovi - on pôjde vtedy k vode - a na nílskom brehu mu podíď v ústrety! Palicu však, čo sa premenila na hada, vezmi si do ruky 16 a povie mu: „Pán, Boh Hebrejov, ma poslal k tebe s rozkazom. Prepusť môj ľud, aby mi slúžil na púšti! Ale ty si neposlúchol doteraz. 17 Preto toto hovorí Pán: Podľa tohoto poznáš, že ja som Pán: Pozri, ja teraz udriem palicou, čo je v mojej ruke, nílsku vodu a premení sa na krv. 18 Aj ryby, čo sú v Níle, podochnú a Níl bude páchnuť, takže sa Egypťanom bude priečiť piť vodu z Nílu.“

            19 Potom Pán vravel Mojžišovi: „Povedz Áronovi: „Vezmi si svoju palicu a vystri ruku nad egyptské vody, nad ich potoky, kanále, jazerá a nad všetky ich vodné nádrže, aby sa premenili na krv. A bude krv v celom Egypte, ešte aj v drevených a kamenných nádobách!“ 20 A Mojžiš a Áron urobili tak, ako im prikázal Pán. Zdvihol svoju palicu pred faraónom a jeho služobníkmi, udrel nílsku vodu a všetka nílska voda premenila sa na krv. 21 Ryby v Níle podochli a Níl zapáchal tak, že Egypťania nemohli piť z Nílu vodu. A krv bola v celej egyptskej krajine. 22 Ale egyptskí zaklínači svojimi čarami urobili to isté, a tak faraónovo srdce ostalo zatvrdnuté a nepočúvol ich, ako predpovedal Pán.

            23 Faraón sa obrátil a šiel domov a nepripúšťal si to vôbec k srdcu. 24 Všetci Egypťania kopali okolo Nílu pitnú vodu, lebo nílska voda sa piť nedala. 25 Takto prešlo sedem dní odvtedy, čo Pán udrel Níl.

            Druhá rana: Žaby. - 26 A Pán povedal Mojžišovi: „Vojdi k faraónovi a povedz mu: „Toto hovorí Pán: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil! 27 Ak ho neprepustíš, ja navštívim žabami celý tvoj kraj!“ 28 Potom sa Níl bude hemžiť žabami a vyjdú von a natisnú sa do tvojho paláca, do tvojej spálne, do tvojej postele, aj do príbytkov tvojich služobníkov a tvojho ľudu, do tvojich pekární i korýt na cesto. 29 Áno, žaby budú skákať po tebe, aj po tvojich poddaných a po všetkých tvojich sluhoch!“

 

 

Ex8

 

VIII.   1 Pán prikázal Mojžišovi aj toto: „Povedz Áronovi: „Vystri ruku so svojou palicou nad rieky, kanále a rybníky a priveď žaby na egyptskú krajinu!“ 2 I vystrel Áron ruku nad egyptské vodstvo a tu povyliezali žaby a pokryli egyptskú krajinu. 3 Ale aj zaklínači svojimi čarami urobili to isté. Aj oni priviedli žaby na egyptskú krajinu.

            4 Vtedy faraón dal zavolať Mojžiša a Árona a povedal: „Poproste Pána, aby odňal odo mňa a od môjho ľudu tie žaby. Potom prepustím ľud, aby šiel Pánovi priniesť obetu.“ 5 A Mojžiš povedal faraónovi: „Urči mi, nakedy mám vyprosiť tebe i tvojim služobníkom a tvojmu ľudu, aby žaby zmizli od teba a z tvojich domov a aby zostali iba v Níle?!“ 6 On odvetil: „Na zajtra!“ Mojžiš povedal: „Bude podľa tvojho slova, aby si poznal, že nik nie je ako Pán, náš Boh. 7 Žaby sa teda vzdialia od teba a z tvojich domov, aj od tvojich služobníkov a od tvojho ľudu, iba v Níle ostanú.“ 8 Nato Mojžiš a Áron odišli od faraóna a Mojžiš prosil Pána za sľub, ktorý dal faraónovi. 9 A Pán urobil podľa Mojžišovej prosby: Žaby podochli v domoch, v nádvoriach i na poliach 10 a pozhŕňali ich na veľké hromady, takže zem páchla. 11 Keď faraón videl, že nastala úľava, zatvrdil si srdce a nepočúvol ich, ako predpovedal Pán.

            Tretia rana: Komáre. - 12 Potom Pán povedal Mojžišovi: „Povedz Áronovi: „Vystri svoju palicu a udri prach zeme, aby sa po celej egyptskej krajine premenil na komáre!“ 13 Aj tak urobili. Áron vystrel ruku so svojou palicou a udrel prach zeme. I nastali komáre na ľuďoch a na dobytku. Všetok prach egyptskej krajiny sa premenil na komáre. 14 Aj zaklínači robili podobne, aby vyvolali komáre, ale im sa to nepodarilo. Boli teda komáre na ľuďoch i na dobytku. 15 Tu povedali zaklínači faraónovi: „To je Boží prst!“ Iba faraónovo srdce ostalo zatvrdnuté a on ich nepočúval, ako predpovedal Pán.

            Štvrtá rana: Muchy. - 16 Potom hovoril Pán Mojžišovi: „Zajtra na úsvite predstúp pred faraóna, pôjde vtedy k vode, a povedz mu: „Toto hovorí Pán: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil!“ 17 Lebo ak neprepustíš môj ľud, ja privediem na teba, na tvojich služobníkov, na tvoj ľud i na tvoje domy jedovaté muchy. Domy Egypťanov, ba ešte aj pôda, na ktorej stoja, budú preplnené muchami. 18 S krajom Gessen však, kde býva môj ľud, urobím v tom istom čase výnimku, takže tam nebude nijakých múch, aby si zvedel, že na zemi som Pánom ja. 19 Urobím rozdiel medzi mojím a tvojím ľudom. Zajtra sa stane toto znamenie!“ 20 A Pán urobil tak. Dostavili sa v rojoch jedovaté muchy do faraónovho paláca, do príbytkov jeho služobníkov a po celej egyptskej krajine. A krajina ťažko trpela od múch. 21 Nato dal faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal: „Choďte a obetujte svojmu Bohu tu v krajine!“ 22 Mojžiš však odpovedal: „Tak sa to nedá urobiť, lebo my budeme prinášať nášmu Bohu obety, ktoré sú pre Egypťanov ohavnosťou. Ak by sme pred ich očami prinášali obety, ktoré sú pre nich ohavnosťou, vari by nás neukameňovali? 23 Vyberieme sa na tri dni cesty na púšť, aby sme Pánovi, nášmu Bohu, priniesli obetu tak, ako nám prikázal.“ 24 A faraón odpovedal: „Ja vás prepustím, aby ste Pánovi, svojmu Bohu priniesli obetu na púšti, len sa nevzďaľujte veľmi ďaleko! Pomodlite sa za mňa!“ 25 Vtedy Mojžiš povedal: „Hľa, ja teraz od teba odídem a budem prosiť Pána a zajtra sa vzdialia muchy od faraóna, od jeho služobníkov a od jeho ľudu. Len nech nás faraón zasa neoklame, keď potom nebude chcieť prepustiť ľud, aby priniesol obetu Pánovi.“ 26 Keď Mojžiš vyšiel od faraóna, orodoval u Pána. 27 A Pán urobil podľa Mojžišovej prosby a odňal muchy od faraóna, od jeho služobníkov a od jeho ľudu. Neostalo ani len jedinej. 28 Ale faraónovo srdce sa zatvrdilo aj tento raz a neprepustil ľud.

 

 

Ex9

 

IX.      Piata rana: Mor na dobytku. - 1 Potom Pán povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi a povedz mu: „Toto hovorí Pán, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil!“ 2 Lebo ak odoprieš prepustiť ho a budeš ho zdržiavať, 3 Pánova ruka bude na tvojom dobytku na poli, na koňoch, osloch, ťavách, býkoch a ovciach ako hrozná nákaza. 4 Pán však urobí rozdiel medzi izraelským a egyptským dobytkom a z toho, čo patrí Izraelitom, nezahynie ani kus. 5 Pán označil aj čas, keď povedal: „Zajtra to Pán urobí v krajine.“ 6 A Pán to nasledujúci deň urobil: pohynul všetok egyptský dobytok, kým z izraelského dobytka nezahynul ani jeden kus. 7 Faraón si to dal zistiť, a naozaj z izraelského dobytka nezahynul ani jeden kus. Srdce faraóna však ostalo tvrdé a neprepustil ľud.

            Šiesta rana: Vredy. - 8 Nato Pán prikázal Mojžišovi a Áronovi: „Naberte si plné hrste sadzí z pece! Mojžiš nech to potom rozsype pred očami faraóna proti nebu. 9 Ony sa rozšíria ako jemný prach po celej egyptskej krajine a spôsobia na ľuďoch a na dobytku vredy a zdurené pľuzgiere po celej egyptskej krajine.“ 10 I vzali sadze z pece a predstavili sa pred faraóna a Mojžiš ich rozsypal proti nebu. Tu vznikli na ľuďoch a na dobytku zdurené pľuzgiere, ktoré sa potom rozšírili. 11 Zaklínači sa však nemohli dostaviť pred Mojžiša pre vredy, lebo vredy boli na nich ako na všetkých Egypťanoch. 12 Ale Pán zatvrdil faraónovo srdce a on ich nepočúval, ako Pán predpovedal Mojžišovi.

            Siedma rana: Ľadovec. - 13 Potom Pán prikázal Mojžišovi: „Ráno vstaň, predstúp pred faraóna a povedz mu: „Toto hovorí Pán, Boh Hebrejov: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil. Lebo tentoraz zošlem všetky svoje rany na teba i na tvojich služobníkov a na tvoj dobytok, aby si poznal, že na celej zemi nie je nik taký, ako som ja. 15 Už teraz som mohol vystrieť ruku a teba i tvoj ľud udrieť morom tak, že by si bol vyhubený zo zeme. 16 No náročky som ťa nechal nažive, aby som ti ukázal svoju moc a aby sa tak sláva môjho mena rozšírila o celej zemi. 17 Ak budeš aj naďalej zdržiavať môj ľud a neprepustíš ho, zajtra o tejto hodine zošlem veľký ľadovec, aký ešte v Egypte nebol odvtedy, čo trvá, až podnes. 19 A teraz sa rýchlo postaraj o svoj dobytok a o všetko, čo máš na poli! Lebo všetko, ľudia, dobytok, čo bude na poli a nebude utiahnuté pod strechu zahynie, keď sa na nich spustí ľadovec.“ 20 Ktorí sa z faraónových služobníkov báli Pánovej hrozby, tí zaviedli svoju čeľaď a svoj dobytok pod strechu. 21 Kto však nedbal na Pánovu hrozbu, nechal svoju čeľaď a svoj dobytok na poli.

            22 Vtedy Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku oproti nebu, nech sa spustí ľadovec na celú egyptskú krajinu, na ľudí i na dobytok a na všetko poľné rastlinstvo v egyptskej krajine!“ 23 Mojžiš vystrel svoju palicu oproti nebu a Pán zoslal hrmenie a ľadovec. Blesky dopadali na zem a Pán dával ľadovcu padať na egyptskú krajinu. 24 Počas ľadovca sa hrozne blýskalo a ľadovec bol taký veľký, aký ešte nebol v celej egyptskej krajine, odkedy vznikol národ. 25 A ľadovec zbil po celej egyptskej krajine všetko, čo bolo na poli, od ľudí až po dobytok; aj všetko poľné rastlinstvo zničil ľadovec a polámal všetky stromy, čo boli na poli. 26 Iba v Gesene, kde bývali Izraeliti, nebolo nijakého ľadovca. 27 Tu si dal faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: „Tentoraz som zhrešil! Pán je spravodlivý, ja však a môj ľud sme hriešni. 28 Oroduj u Pána. Veď primnoho je už toho hrozného hrmenia a ľadovca. Ja vás prepustím, nemusíte tu zostať!“ 29 A Mojžiš mu odvetil: „Len čo vyjdem z mesta, roztiahnem ruky k Pánovi a hrmenie prestane a ľadovec nebude viac padať, aby si vedel, že zem je Pánova. 30 Ale ty a tvoji služobníci, ja viem, že sa ešte nebojíte Pána, Boha.“ 31 Ľan a jačmeň boli zbité, lebo jačmeň bol už v klasoch a ľan bol v kvete 32 pšenica a tenkeľ zbité neboli, lebo sú neskoršie. 33 A Mojžiš odišiel od faraóna za mesto a rozopäl ruky k Pánovi. Tu prestalo hrmenie i ľadovec a nelial sa ani dážď na zem. 34 Keď však faraón videl, že dážď, ľadovec a hrmenie prestalo, pokračoval vo svojom hriechu a zatvrdil si srdce on i jeho služobníci; 35 faraónove srdce sa zatvrdilo a neprepustil Izraelitov, ako predpovedal Pán prostredníctvom Mojžiša.