Gn 1-3, Ž 1


Gn1

 

 

I. Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2 Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami.

Dielo prvého dňa. - 3 Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo. 4 Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. 5 A Boh nazval svetlo „dňom“ a tmu nazval „nocou“. A nastal večer a nastalo ráno, deň prvý.

Dielo druhého dňa. - 6 Potom Boh povedal: „Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!“ 7 I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak. 8 A Boh nazval oblohu „nebom“. A nastal večer a nastalo ráno, deň druhý.

Dielo tretieho dňa. - 9 Potom Boh povedal: „Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš!“ A stalo sa tak. 10 A Boh nazval súš „zemou“ a zhromaždište vôd nazval „morom“. A Boh videl, že je to dobré. 11 Tu Boh povedal: „Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy, prinášajúce plody, v ktorých je ich semeno podľa svojho druhu na zemi.“ A stalo sa tak. 12 Zem vyhnala trávu a rastliny s plodom semena podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je ich semeno podľa svojho. A Boh videl, že je to dobré. 13 A nastal večer a nastalo ráno, deň tretí.

Dielo štvrtého dňa. - 14 Tu Boh povedal: „Buďte svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci! A buďte na znamenie pre obdobia, dni a roky! 15 I buďte svetlami na nebeskej oblohe, aby ste osvetľovali zem!“ A stalo sa tak. 16 A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy. 17 Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem 18 a aby vládli nad dňom a nad nocou a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré. 19 A nastal večer a nastalo ráno, deň štvrtý.

Dielo piateho dňa. - 20 Tu Boh povedal: „Vody, hemžite sa množstvom živých tvorov, a okrídlené tvory, lietajte ponad zem na nebeskej oblohe!“ A Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živočíchy, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode podľa svojho druhu, ako i všetky okrídlené lietajúce tvory podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. 22 Boh ich požehnal a povedal: „Ploďte a množte sa a naplňte morské vody, aj vtáctvo nech sa rozmnožuje na zemi!“ 23 A nastal večer a nastalo ráno, deň piaty.

Dielo šiesteho dňa. - 24 Potom Boh povedal: „Zem, vydaj živé bytosti podľa svojho druhu: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu!“ A stalo sa tak. Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky plazy podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.

26 Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“

 

27 A stvoril Boh človeka na svoj obraz,

na Boží obraz ho stvoril,

muža a ženu ich stvoril.

 

28 Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“

29 Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm! 30 Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, (dávam) všetku zelenú trávu. A stalo sa tak. 31 A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň šiesty.

 

 


Gn2

 

II. 1 Takto boli ukončené nebo a zem a všetky ich voje. 2 V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. 3 I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil. 4 Taký je pôvod neba a zeme, keď boli stvorené.

 

 

Človek v pozemskom raji a jeho pád 2,4b - 3,24

 

Opis stvorenia prvého človeka. - V tom čase, keď Pán, Boh, urobil zem a nebo, 5 nebolo ešte na zemi nijaké poľné krovie a nepučala ešte ani poľná tráva, lebo Pán, Boh, nedal pršať na zem a nebolo ani človeka, ktorý by obrábal zem 6 a privádzal na zem vodu (kanálov) a zavlažoval celý povrch zeme. 7 Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.

Miesto prvého človeka: raj. - 8 Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, raj a tam umiestnil človeka, ktorého utvoril. 9 A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, i stromu života v strede raja a stromu poznania dobra a zla. 10 Z Edenu vytekala rieka, ktorá mala zavlažovať raj, a rozdeľovala sa odtiaľ a tvorila štyri toky. 11 Meno prvého je Pišon. To je ten, čo obteká celú krajinu Havilah, kde sa vyskytuje zlato, 12 a zlato tej zeme je rýdze. Tam sa nachodí aj bdélium a kameň ónyx. 13 Meno druhej rieky je Gihon. Tá obteká celú zem Kuš. 14 Meno tretej je Hidekel (Tigris). Tá tečie naproti Asýrii. A štvrtá rieka je Perát (Eufrat).

15 I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu aby ho obrábal a strážil. A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. 16 Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš.

Stvorenie ženy. - 18 Potom Pán, Boh, povedal: „Nie je dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná.“ 19 Keď Pán, Boh utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ho k Adamovi, aby videl, ako by ho nazval, lebo ako ho nazve, také bude jeho meno. 20 A nazval Adam menom všetok dobytok, všetko nebeské vtáctvo a všetku poľnú zver. Ale pomoc, ktorá by mu bola podobná, nenašiel. 21 Tu Pán, Boh, dopustil na Adama tvrdý spánok a keď zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil mäsom. 22 A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi.

23 Vtedy Adam povedal:

 

„Toto je teraz kosť z mojich kostí

a mäso z môjho mäsa;

preto sa bude volať mužena,

lebo je vzatá z muža.“

24 Preto muž opustí svojho otca

i svoju matku

a prilipne k svojej manželke

a budú jedným telom.

 

25 A obaja, Adam i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa jeden pred druhým.

 

 


Gn3

 

III. Pokúšanie a hriech. - 1 No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene: „Naozaj povedal Boh: „Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!?“ 2 Žena odpovedala hadovi: „Z ovocia rajských stromov môžeme jesť, 3 ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja nám Boh povedal: „Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!“ 4 - Tu povedal had žene: „Nie, nezomriete, 5 ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.“ - 6 A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol.

Následky hriechu a trest. - 7 I otvorili sa obom oči a spoznali, že sú nahí. Zošili figové listy a urobili si zásterky. 8 A potom, keď počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za denného vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromami záhrady.

9 I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: „Kde si?“ 10 On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý a preto som sa skryl.“ 11 Vravel mu: „Kto ťa upozornil, že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?!“ 12 Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol.“ 13 Potom povedal Pán, Boh, žene: „Prečo si to urobila?!“ A ona odpovedala: „Had ma naviedol, i jedla som.“

Potrestanie a prísľub Mesiáša: prvá blahozvesť - protoevanjelium. - 14 Tu povedal Pán, Boh, hadovi:

 

„Preto, že si to urobil, prekliaty budeš

medzi všetkým dobytkom

a medzi všetkou poľnou zverou!

Na bruchu sa budeš plaziť

a prach zeme hltať po celý svoj život!

15 Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou,

medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom,

ono ti rozšliape hlavu

a ty mu zraníš pätu.“

 

16 Žene povedal:

 

„Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť;

v bolesti budeš rodiť deti,

a hoci budeš po mužovi túžiť,

on bude vládnuť nad tebou.“

 

17 „A Adamovi povedal: „Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: „Nesmieš z neho jesť!“,

 

nech je prekliata zem pre teba;

s námahou sa z nej budeš živiť

po všetky dni svojho života.

18 Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť

a ty budeš jesť poľné byliny.

19 V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb,

kým sa nevrátiš do zeme,

z ktorej si bol vzatý,

lebo prach si a na prach sa obrátiš!“

 

20 Adam nazval svoju ženu menom Eva (Život), lebo sa stala matkou všetkých žijúcich.

Výkon trestu. - 21 Pán, Boh, urobil Adamovi a jeho žene kožený odev a obliekol ich. 22 Potom im Pán, Boh, povedal: „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás! Poznal dobro i zlo. Len aby teraz nenačiahol svoju ruku po strome života a nejedol a nežil naveky!“ 23 A Pán, Boh, ho vykázal z raja Edenu, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý. 24 Ba vyhnal človeka a na východ od raja Edenu postavil cherubov a vytasený ohňový meč, aby strážili cestu k stromu života.




Ž1

 

 

  1 Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných

a nechodí cestou hriešnikov,

ani nevysedáva v kruhu rúhačov,

2 ale v zákone Pánovom má záľubu

a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.

 

3 Je ako strom zasadený pri vode,

čo prináša ovocie v pravý čas,

a jeho lístie nikdy nevädne;

darí sa mu všetko, čo podniká.

 

4 No nie tak bezbožní, veru nie;

tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou.

5 Preto bezbožní neobstoja na súde,

ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.

 

6 Nad cestou spravodlivých bedlí Pán,

ale cesta bezbožných vedie do záhuby.