Gn 16-18

 

  


Gn16

 

XVI. Narodenie lzmaelovo. - 1 Abramova žena Sarai neporodila mu dieťa. Mala však ona aj egyptskú slúžku menom Agar. 2 Sarai povedala Abramovi: „Pozri, Pán ma uzavrel, že nemôžem porodiť. Vojdi teda k mojej slúžke! Možno, že aspoň z nej dostanem synov.“ Abram počúvol jej radu. 3 I vzala Abramova žena Sarai svoju služobnicu, Egypťanku Agar - Abram vtedy býval už desať rokov v kanaánskej krajine -, a dala ju za ženu svojmu mužovi Abramovi. 4 On k nej vošiel a ona počala. Keď však spozorovala, že počala, s opovrhnutím sa dívala na svoju paniu. 5 Vtedy povedala Sarai Abramovi: „Na mojej krivde máš aj ty účasť. Ja sama som dala svoju slúžku do tvojho lona a teraz, keď vidí, že počala, pozerá na mňa s opovrhnutím. Nech Pán súdi medzi mnou a tebou. 6 Abram odvetil Sarai: „Veď je tvoja slúžka v tvojej moci! Nalož s ňou ako uznáš za dobré!“ Sarai však s ňou nakladala tvrdo, takže ona od nej utiekla. 7 Pánov anjel ju však našiel pri prameni vody na púšti, na ceste do Suru, sa povedal jej: „Odkiaľ ideš, Agar, Saraina slúžka a kam sa uberáš?“ A ona odpovedala: „Utekám pred svojou paňou Sarai.“ 9 Tu jej Pánov anjel povedal: „Vráť sa k svojej panej a podrob sa jej moci!“ 10 Pánov anjel jej hovoril ďalej: „Tak veľmi rozmnožím tvoje potomstvo, že sa pre množstvo nedá ani spočítať.“ 11 A ešte jej Pánov anjel hovoril:

 

„Hľa, počala si a porodíš syna

a nazveš ho menom Izmael,

lebo Pán vypočul tvoje vzdychy;

12 bude to človek ako divý osol,

jeho ruka bude proti všetkým

a ruky všetkých proti nemu

a bude bývať nablízku všetkých svojich bratov.“

 

13 Potom nazvala Pána, ktorý k nej hovoril: „Ty si Boh, ktorý si ma videl, lebo“ - povedala - „či som azda nevidela toho, ktorý sa na mňa díval?“ 14 Preto studňu nazvala studňou Lachaj roi (studňa Živého, ktorý ma vidí). To je tá medzi Kádešom a Baradom.

15 Potom Agar porodila Abramovi syna a Abram nazval syna, ktorého mu porodila Agar, Izmael. 16 Abram mal osemdesiatšesť rokov, keď mu Agar porodila Izmaela.

 

 


Gn17

 

XVII. Zmena Abramovho mena, podmienky uzavretej zmluvy. - 1 Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: „Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý. 2 Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa prenáramne.“ 3 Tu padol Abram na tvár 4 a Boh s ním hovoril: „To som ja, čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mnohých národov. 5 A tvoje meno nebude už viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov. 6 Dám sa ti rozrásť prenáramne, rozmnožím ťa v národy, i králi z teba vzídu. 7 A uzavieram zmluvu medzi mnou a tebou a medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach ako zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím a tvojho potomstva po tebe. 8 A tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán do večného vlastníctva; a budem vaším Bohom.“

9 Potom Pán hovoril Abrahámovi: „Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj Tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach! 10 Toto je moja zmluva medzi mnou a vami a medzi tvojím potomstvom po tebe, ktorú zachováte: Nech je obrezaný každý z vás, kto je mužského pohlavia! 11 Obrežete mäso svojej predkožky a bude to znakom zmluvy medzi mnou a vami. 12 Na ôsmy deň nech je obrezaný každý z vás mužského pohlavia z pokolenia na pokolenie, aj (otrok), čo sa ti narodil v dome, i taký, ktorý bol od cudzinca kúpený za peniaze a ktorý nie je tvojím potomstvom.

13 Obrezaný musí byť aj ten, čo sa narodil v tvojom dome, i taký, ktorý bol kúpený za peniaze. Moja zmluva na vašom tele bude zmluvou večnou. 14 Muž, ktorému nebude obrezané mäso predkožky, nech je vylúčený zo svojho ľudu. Porušil moju zmluvu.“

Prísľub lzákovho narodenia. - 15 A Boh povedal Abrahámovi aj toto: „Svoju manželku Sarai už nebudeš volať Sarai, ale Sára bude jej meno. 16 Veď ťa požehnám a dám ti z nej syna. Aj ju požehnám: Z nej budú pochádzať národy a králi národov.“ 17 Tu padol Abrahám na tvár a smial sa; myslel si totižto: „Vari sa môže storočnému niečo narodiť a deväťdesiatročná Sára môže ešte porodiť?!“ 18 A Abrahám povedal Bohu: „Keby aspoň Izmael žil z tvojej priazne!“ 19 Ale Pán opakoval: „Tvoja žena Sára ti porodí syna a dáš mu meno Izák a svoju zmluvu s ním urobím zmluvou večnou preň i pre jeho potomstvo po ňom. 20 Aj čo sa týka Izmaela, som ťa vypočul: Požehnám ho a rozmnožím a rozšírim ho prenáramne. Dvanásť kniežat sa z neho narodí a urobím z neho veľký národ. 21 Ale svoju zmluvu potvrdím s Izákom, ktorého ti porodí Sára do roka v tomto čase.“ 22 A keď Boh prestal s ním hovoriť, vystúpil od Abraháma hore.

Vykonanie obriezky. - 23 Potom vzal Abrahám svojho syna Izmaela, aj všetkých, čo sa narodili v jeho dome, i všetkých, čo boli kúpení za peniaze, všetkých mužov Abrahámovho domu a v ten istý deň obrezal mäso z predkožky, ako mu prikázal Boh. 24 Abrahám mal deväťdesiatdeväť rokov, keď mu bolo obrezané mäso predkožky. 25 Jeho syn Izmael mal trinásť rokov, keď mu bolo obrezané mäso predkožky. 26 V ten istý deň bol obrezaný Abrahám i jeho syn Izmael a s ním boli obrezaní všetci muži jeho domu, tak tí, čo sa narodili v jeho dome, ako aj tí, čo boli od cudzinca kúpení za peniaze.

 

 


Gn18

 

XVIII.   Abrahámovo pohostinstvo. - 1 A znova sa mu zjavil Pán pri terebintoch Mamreho, keď za najväčšej horúčavy dňa sedel pri vchode do stanu. 2 Keď zdvihol oči, videl neďaleko seba stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, utekal im od vchodu svojho stanu v ústrety, poklonil sa až k zemi a povedal: „Pane, ak nachádzam milosť v tvojich očiach, neobíď svojho služobníka; 4 donesie sa trochu vody, umyte si nohy a odpočiňte si pod stromom! 5 Prinesiem kúsok chleba a posilníte sa. Potom pôjdete ďalej. Veď prečože by ste mali prejsť popri svojom služobníkovi?!“ Oni odpovedali: „Urob, ako vravíš!“ 6 Abrahám sa poponáhľal do Sáriinho (oddelenia) stanu a povedal: „Zober rýchlo tri miery jemnej múky, zamies a napeč podplamenníkov!“ 7 Potom Abrahám bežal k stádu vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a on sa poponáhľal pripraviť ho. 8 Potom priniesol maslo, sladké mlieko i teľa, ktoré dal pripraviť, a predložil im to. Sám však ostal stáť opodiaľ pod stromom, kým oni jedli. 9 Tu sa ho opýtali: „Kde je tvoja žena Sára? On odpovedal: „Tu v stane.“ 10 Vtedy mu on povedal: „O rok v tomto čase sa vrátim a tvoja žena Sára bude mať už syna. Sára načúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za jej chrbtom. 11 Abrahám a Sára boli starí, pokročilí vekom; Sáre sa už nestávalo čo sa stáva ženám. 12 Preto sa Sára sama v sebe zasmiala; mysliac si: „Teraz, keď som stará, budem mať rozkoš? A môj pán je tiež už starec!“ 13 Tu Pán povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára smeje a myslí si pri tom: „Mohla by som naozaj ešte porodiť, takáto starena?“ 14 Je azda Pánovi nejaká vec nemožná. O rok v tomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna!“ 15 Sára zapierala: „Ja som sa nesmiala!“ Bála sa totiž. On však povedal: „Nie. Smiala si sa.“

Ohlásenie trestu nad Sodomou. - 16 Mužovia sa potom odtiaľ pobrali a zamierili k Sodome. Abrahám išiel s nimi, aby ich odprevadil. 17 A Pán prehovoril: „Mám pred Abrahámom tajiť, čo chcem urobiť?! 18 Veď z Abraháma sa má stať veľký a mocný národ a v ňom majú byť požehnané všetky národy zeme. 19 Nuž oznámim mu to, lebo on prikáže svojim synom a svojmu domu po sebe zachovávať Pánovu cestu, konať podľa spravodlivosti a práva, aby tak Pán splnil Abrahámovi všetko, čo mu prisľúbil.“ 20 Preto Pán povedal: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. 21 Zostúpim, aby som sa presvedčil, či naozaj tak robia, aká je obžaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť.“

Abrahámova prosba. - 22 Mužovia sa potom odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám ostal ešte stáť pred Pánom. 23 Tu Abrahám pristúpil bližšie a povedal: „Zahubíš azda spravodlivého spolu s bezbožným? 24 Možno, že je v meste päťdesiat spravodlivých. Vari ich zahubíš, alebo radšej odpustíš mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom? 25 Nech je ďaleko od teba, že by si takto robil, usmrcoval spravodlivého s bezbožným! Takto by sa rovnako vodilo spravodlivému i bezbožnému. To nech je ďaleko od teba! Ty, ktorý súdiš celú zem, nebudeš takto súdiť!“ 26 Pán mu povedal: „Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, kvôli nim odpustím celému mestu.“ 27 Abrahám však začal znova a povedal: „Hľa opovážil som sa rozprávať s Pánom hoci som len prach a popol. 28 Možno, že do päťdesiat budú chýbať piati spravodliví. Zničil by si kvôli piatim celé mesto?“ On odpovedal: „Nezničím, ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“ 29 A on mu ďalej hovoril: „A čo, keď sa ich tam nájde len štyridsať?“ On odpovedal: „Neurobím to kvôli štyridsiatim.“ 30 Potom povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, keď ešte hovorím. A ak sa ich tam nájde len tridsať?“ Odpovedal: „Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.“ 31 A zasa povedal: „Hla, začal som hovoriť svojmu Pánovi: Čo bude, ak sa ich tam nájde len dvadsať?“ A on odvetil: „Nezahubím (ich) kvôli dvadsiatim.“ 32 A ešte povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, že ešte raz vravím. Ak sa ich tam nájde len desať?“ On odpovedal: „Nezahubím kvôli desiatim.“ Keď Pán dokončil rozhovor s Abrahámom, odišiel a Abrahám sa vrátil na svoje miesto.