Gn 19-21, Ž 4

 

  


Gn19

 

IX. Lotovo pohostinstvo a neresť Sodomčanov. - 1 Keď dvaja anjeli došli do Sodomy, Lot sedel v bráne Sodomy. Keď ich Lot uvidel, vstal a šiel im oproti. Poklonil sa tvárou k zemi 2 a povedal: „Prosím vás, páni moji, zabočte do domu svojho služobníka a prenocujte tam. Umyjete si nohy a včasráno vstanete a budete pokračovať vo svojej ceste.“ Oni však odpovedali: „Nie! Prenocujeme vonku.“ 3 Ale on na nich nástojil, aby zostali u neho. I vošli do domu. Pripravil im pohostenie, dal napiecť nekvaseného chleba a najedli sa. 4 Ale skôr, ako si ľahli, mužovia mesta, mužovia Sodomy od chlapca až po starca, celé mesto do posledného chlapa obkolesili dom, 5 vyvolali Lota a povedali mu: „Kde sú mužovia, čo prišli dnes večer k tebe? Priveď ich k nám, aby sme s nimi obcovali!“ 6 Tu Lot vyšiel k nim predo dvere, zavrel dvere za sebou 7 a povedal im: „Bratia moji, nože nerobte hriech! 8 Mám dve dcéry, ktoré ešte nepoznali muža. Vyvediem vám ich, robte s nimi, čo sa vám páči. Týmto mužom však nerobte nič také, veď oni sa uchýlili do tieňa mojej strechy!“ 9 Oni však volali: „Prac sa preč!“ A dodali: „Prišiel sem ako cudzinec a chcel by súdiť. Teraz ti vyvedieme horšie ako tým.“ Veľmi dorážali na Lota a pokúšali sa vylomiť dvere. 10 Vtedy tí mužovia načiahli ruky, vtiahli Lota dnu a zamkli dvere. 11 Mužov však, veľkých aj malých, čo boli pri vchode do domu, ranili slepotou, takže sa márne namáhali nájsť vchod.

Lot odchádza zo Sodomy. - 12 Potom mužovia povedali Lotovi: „Ak tu máš nejakého zaťa, syna alebo dcéru a ak niekto z mesta patrí k tebe, vyveď ich preč z tohoto mesta, 13 lebo zničíme toto mesto, pretože je naň veľká žaloba pred Pánom. Pán nás poslal zničiť ho. 14 Vtedy Lot vyšiel von a povedal svojim zaťom, ktorí si mali vziať jeho dcéry: „Vstaňte, poďte preč z tohoto miesta, lebo Pán mesto zničí!“ Jeho zaťovia si však mysleli, že robí žarty.

15 Keď svitol deň, anjeli nútili Lota, aby sa ponáhľal. Hovorili: „Vstaň, vezmi svoju ženu a obe dcéry, ktoré tu máš, aby si nezahynul pre neprávosť mesta!“ 16 A keď váhal, chytili ho obaja mužovia za ruku, aj jeho ženu a obe dcéry, lebo Pán ich chcel zachrániť, vyviedli ich von a nechali ich za mestom. 17 Keď ich vyvádzali von, jeden z nich povedal: „Zachráň si život! Neobzeraj sa za seba a nezastavuj sa nikde v okolí Jordánu Ponáhľaj sa na vrchy, aby si nezahynul! Lot im povedal: „Ach, nie, Pane! 19 Zaiste tvoj služobník našiel milosť pred tebou, veď si mi preukázal veľké milosrdenstvo, keď si zachoval môj život, ale na vrchoch sa nebudem môcť zachrániť! Aby ma azda nestihlo nešťastie, aby som nezomrel. 20 Pozri, tu neďaleko je mesto, tam môžem utiecť. 21 Ono je len malé a ja sa v ňom zachránim! Malé je a ja ostanem nažive!“ I povedal mu: „Dobre teda vyslyším ťa aj v tejto veci a mesto, o ktorom hovoríš, nezničím. 22 Rýchle ta teda utekaj, lebo kým ta nedôjdeš, nemôžem nič robiť.“ Preto sa mesto volá Segor.

Zničenie Sodomy a Gomory. - 23 Slnko vyšlo nad zem, keď Lot došiel do Segoru. A Pán dal padať na Sodomu a Gomoru síru a oheň z neba od Pána 25 a zničil tie mestá i celé okolie Jordánu so všetkými obyvateľmi mesta a so všetkým poľným rastlinstvom. 26 Keď sa jeho žena za ním obzrela, premenila sa v soľný stĺp.

27 Abrahám sa vybral zavčas rána na miesto, na ktorom predtým stál pred Pánom. 28 Keď sa pozrel na Sodomu a Gomoru a na celú okolitú krajinu, videl vystupovať zo zeme dym ako dym z pece.

29 Boh teda pamätal na Abraháma keď Boh zničil mestá a okolie a Lota vyviedol zo záhuby, keď zničil mestá, v ktorých Lot býval.

Hriech Lotových dcér. - 30 Potom Lot vyšiel hore a osadil sa na vrchu spolu s oboma svojimi dcérami. Bál sa totiž bývať v Segore a býval s oboma svojimi dcérami v jaskyni. 31 Tu povedala staršia mladšej: „Náš otec je už starý a na zemi niet muža, ktorý by s nami obcoval, ako je to zvykom na celom svete. 32 Poď, opojíme nášho otca vínom a ľahneme si k nemu, aby sme zachovali od nášho otca potomstvo.“ 33 Dali mu teda v tú noc napiť sa vína. Potom vošla staršia a spala so svojím otcom. On však nevedel, ani keď si ľahla, ani keď vstala. 34 Na druhý deň povedala zasa staršia mladšej: „Pozri, ja som minulej noci spala s otcom. Dáme mu aj v tento večer napiť sa vína. Potom pôjdeš ty dnu a ľahneš si k nemu, aby sme si zachovali od nášho otca potomstvo!“ 35 Dali teda aj v túto noc svojmu otcovi piť víno. Potom mladšia vstala a ľahla si k nemu. On však nevedel, ani keď si ľahla, ani keď vstala. 36 Takto počali obe Lotove dcéry zo svojho otca. 37 Staršia porodila syna a dala mu meno Moab. On je praotcom dnešných Moabčanov. 38 Ale aj mladšia porodila syna a dala mu meno Amon. On je praotcom dnešných Amončanov.

 

 

Abrahám a Abimelech


Gn20

 

XX. Sára u Abimelecha. - 1 Abrahám odtiaľ odišiel na juh a zastavil sa medzi Kádešom a Surom. Keď sa zdržoval v Gerare, 2 hovoril Abrahám o svojej manželke Sáre: „Ona je moja sestra.“ A Abimelech, kráľ Gerary, ju dal uniesť. 3 V noci však vo sne prišiel ku kráľovi Abimelechovi Boh a povedal mu: „Doista zomrieš pre ženu, ktorú si dal uniesť, lebo má muža.“ 4 Abimelech sa jej však ešte nedotkol, preto povedal: „Pane, aj spravodlivého zahubíš? 5 Či mi nepovedal on sám: „Ona je moja sestra“? A nevravela aj ona: „On je môj brat“? V prostote svojho srdca a s čistými rukami som to urobil!“ 6 A Boh mu povedal vo sne: „Aj ja viem, že si to urobil v prostote svojho srdca, a preto som ťa uchránil, aby si proti mne nezhrešil. 7 Teraz však pošli ženu späť mužovi! Lebo on je prorok a bude za teba orodovať, aby si zostal nažive. Ak ju však nepošleš, vedz, že istotne zomrieš so všetkým, čo je tvoje!“

Urovnanie sporu. - 8 Abimelech včasráno vstal, zavolal všetkých svojich služobníkov a vyrozprával im celý príbeh. Keď to mužovia počuli, veľmi sa naľakali. 9 Potom Abimelech zavolal Abraháma a povedal mu: „Čo si nám to vykonal? Čím som sa voči tebe previnil že si na mňa a na moje kráľovstvo priviedol taký veľký hriech?! Urobil si mi to, čo sa nikdy nemalo stať!“ 10 A Abimelech povedal Abrahámovi: „Čo si tým zamýšľal, že si takto konal?“ 11 Abrahám odpovedal: „Myslel som si, že na tomto mieste isto niet nijakej Božej bázne a že ma zabijú pre moju ženu! 12 A napokon, ona je i mojou sestrou, dcérou môjho otca, nie však dcérou mojej matky; a stala sa mojou ženou. 13 Keď ma totiž Boh vyviedol z otcovského domu do neznáma, povedal som jej: Túto láskavosť mi preukážeš: Na každom mieste, kam prídeme, povieš: „On je môj brat!“ 14 Tu Abimelech vzal ovce a dobytok, otrokov a slúžky a dal ich Abrahámovi a vrátil mu aj Sáru, jeho manželku. 15 Potom Abimelech povedal: Hľa, moja zem je pred tebou, bývaj, kde sa ti zapáči!“ 16 Sáre zasa povedal: „Tu hľa, tvojmu bratovi dávam tisíc strieborných, to má byť ako odškodné v očiach všetkých, čo sú s tebou, a si ospravedlnená vo všetkom.“ 17 Keď Abrahám prosil za Abimelecha u Boha, Boh uzdravil Abimelecha, jeho ženu i jeho služobnice a ony znovu mohli rodiť, 18 lebo Pán zavrel každé materské lono v Abimelechovom dome pre Abrahámovu manželku Sáru.

 

 


Gn21

 

XXI. Izákovo narodenie. - 1 A Pán navštívil Sáru, ako prisľúbil, a Pán vyplnil Sáre, čo predpovedal. 2 Sára teda počala a porodila Abrahámovi syna vo svojej starobe, a to v čase, ktorý jej predpovedal Boh. 3 Abrahám nazval svojho syna, ktorý sa mu narodil, čo mu porodila Sára, Izákom. 4 Abrahám obrezal svojho syna Izáka, keď mal osem dní, ako to prikázal Pán. 5 Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil jeho syn Izák. 6 Vtedy povedala Sára: „Radostný smiech mi spôsobil Boh. Každý, kto o tom počuje, bude sa mi smiať.“ 7 A znova povedala: „Kto by bol povedal Abrahámovi, že Sára bude ešte kojiť deti? A predsa som porodila v jeho vysokom veku.“ 8 A chlapec rástol a bol odstavený. V deň, keď Izáka odstavili, urobil Abrahám veľkú hostinu.

Abrahám odvrhuje Agar. - 9 Sára videla, že syn Egypťanky Agar, ktorého porodila Abrahámovi, posmieva sa jej vlastnému synovi Izákovi. 10 Tu povedala Abrahámovi: „Vyžeň túto slúžku i jej syna, lebo syn tejto slúžky nesmie dediť s mojím synom Izákom!“ 11 Ale táto reč sa veľmi dotkla Abraháma, veď šlo o jeho syna. 12 Boh mu však povedal: „Netráp sa nad chlapcom a nad svojou slúžkou! Počúvni Sáru vo všetkom, čo ti hovorí, lebo podľa Izáka sa bude volať tvoje potomstvo! 13 Ale aj zo syna slúžky urobím veľký národ, lebo on je tiež tvojím potomkom.“ 14 Abrahám teda vstal včasráno, vzal chlieb a mech s vodou a dal to Agar, vyložil jej to na chrbát, a poslal ju aj s chlapcom preč. Ona šla a zablúdila na púšti Bersabe. 15 Keď sa voda z mecha minula, uložila chlapca pod jeden z kríkov, 16 poodišla a sadla si obďaleč, tak vo vzdialenosti dostrelu kuše, lebo si vravela: „Nemôžem sa pozerať na smrť dieťaťa.“ Tak sedela obďaleč a nahlas plakala.

17 Boh však vypočul chlapcov hlas a Boží anjel takto zavolal z neba na Agar: „Čo ti je, Agar? Neboj sa! Veď Boh počul chlapcov hlas odtiaľ, kde je. 18 Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevne za ruku, lebo z neho urobím veľký národ!“ 19 Tu jej Boh otvoril oči a ona zbadala studňu s vodou. I šla, naplnila mech vodou a napojila chlapca. 20 A Boh bol s chlapcom. Keď vyrástol, býval na púšti a stal sa z neho veľký kušostrelec. 21 Býval na púšti Fáran a jeho matka mu vzala ženu z egyptskej krajiny.

Abrahámova zmluva s Abimelechom. - 22 V tom čase Abimelech a veliteľ jeho vojska Pichol povedali Abrahámovi: „Boh je s tebou vo všetkom, čo robíš. 23 Preto mi teraz a na tomto mieste pred Bohom prisahaj, že sa nezachováš neverne ani proti mne, ani proti môjmu potomstvu! Ako som preukázal priateľstvo ja, tak (ho) preukazuj aj ty mne a celej krajine, v ktorej si bol hosťom.“ 24 Abrahám povedal: „Áno, budem prisahať!“ 25 Potom Abrahám dohováral Abimelechovi pre studňu, ktorej sa zmocnili Abimelechovi sluhovia. 26 Abimelech však odvetil: „Ja neviem, kto to urobil. Ty si o tom nič nevravel a ani dodnes som o tom nič nepočul.“ 27 Potom vzal Abrahám ovce a junce a dal ich Abimelechovi a obaja uzavreli zmluvu. 28 Sedem jahníc však oddelil osobitne. 29 I opýtal sa ho Abimelech: „Čo má znamenať tých sedem, osobitne oddelených jahníc?“ 30 On odpovedal: „Týchto sedem jahníc musíš vziať odo mňa, aby mi to bolo svedectvom, že som ja vykopal túto studňu.“ 31 Preto sa tá studňa volá Bersabe, lebo tam obaja prisahali. 32 Takto uzavreli zmluvu pri Bersabe. Potom sa Abimelech a veliteľ vojska Pichol pobrali a vrátili sa do filištínskej krajiny. 33 Abrahám však zasadil pri Bersabe tamarišku a vzýval tam meno Pána, večného Boha. 34 A Abrahám býval dlhší čas ako cudzinec vo filištínskej krajine.

Poďakovanie


Ž4

 

1 Zbormajstrovi. Na strunový nástroj. Dávidov žalm.

2 Bože, ty spravodlivosť moja, vyslyš ma, keď volám o pomoc.

V súžení si mi uľavil.

Zmiluj sa nado mnou a vyslyš moju modlitbu.

 

3 Ľudia, dokedy ešte budete mať srdcia tvrdé?

Prečo máte záľubu v márnosti a vyhľadávate klamstvá?

4 Vedzte, že Pán zázračne chráni svojho svätého;

Pán ma vyslyší, keď k nemu zavolám.

5 Hneváte sa, ale nehrešte;

uvažujte vo svojom srdci,

rozjímajte na svojich lôžkach a upokojte sa.

6 Obetujte pravú obetu

a dôverujte Pánovi.

 

7 Mnohí hovoria: „Kto nám ukáže šťastie?“

Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre ako znamenie.

8 Môjmu srdcu dal si väčšiu potechu,

než majú tí, čo oplývajú vínom a obilím.

9 V pokoji sa ukladám a usínam,

lebo len ty, Pane, ma necháš odpočívať v bezpečí.