Gn 22-24

 

 Gn22

 

XXII. Obetovanie Izáka. - 1 Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ 2 A on hovoril: „Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny „Morja“! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem.“ 3 Abrahám vstal včasráno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral na miesto, ktoré mu označil Boh. 4 Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol oči, zďaleka uvidel to miesto. 5 Tu Abrahám povedal svojim sluhom: „Vy ostaňte tu s oslom, ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám.“ 6 Potom vzal Abrahám drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám vzal oheň a nôž a takto šli obaja spolu. 7 Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi: „Otče!“ On mu odvetil: „Hľa, tu som, syn môj!“ A on mu povedal: „Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu?“ 8 Abrahám mu odvetil: „Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj.“ A išli obaja spolu ďalej. 9 Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo. 10 Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna. 11 Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: „Abrahám, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ 12 On mu povedal: „Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne.“ 13 Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna. 14 A Abrahám nazval toto miesto „Pán vidí“ a tak sa ešte aj dnes hovorí: „Na vŕšku Pán uvidí“.

15 Pánov anjel však aj druhý raz volal na Abraháma z neba: 16 „Na seba samého prisahám - to je Pánov výrok -: Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou, 17 zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov 18 a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas.“

19 Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a spolu šli do Bersaby. Abrahám ostal bývať v Bersabe.

Nachorovo potomstvo. - 20 Po týchto udalostiach Abrahámovi oznámili, že aj Melcha porodila jeho bratovi Nachorovi synov: 21 prvorodeného Husa, jeho brata Buza a Kamuela, otca Aramejčanov, 22 Kaseda, Azaua, Feldaša, Jedlafa a 23 Batuela, ktorému sa narodila Rebeka. Týchto osem porodila Abrahámovmu bratovi Nachorovi Melcha. 24 Aj jeho vedľajšia žena, menom Roma, porodila: Tabého, Gahama, Tahasa a Maácha.

 

 


Gn23

 

XXIII. Sárina smrť a jej pohreb. - 1 Dní Sárinho života bolo stodvadsaťťsedem rokov. Toľko žila Sára. 2 Sára zomrela v Arbe, čiže v Hebrone, v krajine Kanaán. I šiel Abrahám, aby ju oželel a oplakal. 3 Potom Abrahám vstal od svojej mŕtvej a hovoril Hetejcom: 4 „Ja som len prišelec a hosť u vás. Prepusťte mi u vás miesto na dedičné pohrebisko, aby som mohol pochovať svoju mŕtvu.“ 5 Hetejci mu však odpovedali: „Počúvaj, pane! Ty si ako Božie knieža medzi nami: V najlepšom našom hrobe môžeš pochovať svoju mŕtvu. 6 Nik z nás ti nebude brániť, aby si pochoval svoju mŕtvu v jeho hrobe.“ 7 Tu Abrahám vstal, hlboko sa poklonil pred obyvateľmi krajiny, pred Hetejcami, 8 a povedal im: „Keď súhlasíte, aby som si pochoval svoju mŕtvu, nuž vypočujte ma a prihovorte sa za mňa u Seorovho syna Efrona, 9 aby mi prepustil jaskyňu v Makpele, ktorá je jeho a je na konci jeho pozemku. Nech mi ju dá vo vašej prítomnosti na dedičné pohrebisko za plnú cenu.“ 10 Efron však sedel medzi Hetejcami. Hetejec Efron odpovedal Abrahámovi v prítomnosti Hetejcov, totižto všetkých tých, čo prišli k bráne svojho mesta takto: 11 „Nie tak pane! Počuj ma: Tento pozemok ti darujem. A dávam ti aj jaskyňu, ktorá je na ňom. V prítomnosti synov môjho ľudu ti ju dávam. Pochovaj si tam svoju mŕtvu!“ 12 Abrahám sa opäť poklonil pred obyvateľmi krajiny 13 a takto hovoril Efronovi v prítomnosti obyvateľov krajiny: „Nie tak, pane, počúvaj ma! Za pozemok ti zaplatím, vezmi to odo mňa a potom tam pochovám svoju mŕtvu!“ 14 Efron na to odvetil Abrahámovi: 15 „Len ma počuj, pane! Pozemok za štyristo šeklov striebra, čo je to medzi mnou a tebou? Len si pochovaj svoju mŕtvu!“ 16 Abrahám súhlasil s Efronom a Abrahám odvážil Efronovi toľko striebra, koľko on pred Hetejcami spomenul: štyristo šeklov striebra podľa bežnej váhy. 17 Takto Efronov pozemok, ktorý bol v Makpele východne od Mamre - pozemok i jaskyňa so všetkými stromami, ktoré boli na pozemku vôkol všetkých jeho medzí -, prešiel právoplatne 18 na Abraháma ako majetok v prítomnosti Hetejcov, všetkých tých, čo prišli k bráne svojho mesta. 19 Potom Abrahám pochoval svoju ženu Sáru v jaskyni na pozemku v Makpele, východne od Mamre, čiže v Hebrone, v krajine Kanaán. 20 Takto sa pozemok a jaskyňa, ktorá bola na ňom, dostala od Hetejcov Abrahámovi za dedičné pohrebisko.

 

 


Gn24

 

XXIV. Abrahámova starosť o Izákovu ženbu. - 1 Abrahám bol však už starý a pokročilý vekom a Pán ho vo všetkom požehnával. 2 Tu povedal Abrahám svojmu sluhovi, najstaršiemu vo svojom dome, správcovi všetkého svojho majetku: „Polož svoju ruku pod moje bedrá, 3 aby som ťa sprisahal pred Pánom, Bohom neba a zeme, že pre môjho syna nevyberieš ženu z kanaánskych dcér, medzi ktorými bývam. 4 Ale pôjdeš do mojej vlasti a k mojim príbuzným vybrať ženu pre môjho syna Izáka.“ 5 Sluha mu však povedal: „Možno, že nebude chcieť žena ísť so mnou do tejto krajiny. Mám potom zaviesť tvojho syna naspäť do krajiny, z ktorej si sa ty vysťahoval?“ 6 Abrahám mu povedal: „Neopováž sa ta zaviesť môjho syna späť!“ 7 Veď Pán, Boh neba a zeme, ktorý ma vyviedol z domu môjho otca a z mojej rodnej vlasti a ktorý so mnou hovoril a prisahal mi: „Tvojmu potomstvu dám túto krajinu,“ pošle pred tebou svojho anjela, aby si odtiaľ priviedol môjmu synovi ženu. 8 Ak žena nebude chcieť ísť s tebou, si zbavený tejto prísahy. Len nezaveď môjho syna naspäť!“ 9 Potom sluha položil svoju ruku pod bedrá svojho pána Abraháma a prisahal mu o tej veci.

10 Nato sluha zobral z tiav svojho pána desať tiav a rozličné drahocennosti svojho pána a išiel. Vybral sa a šiel do Mezopotámie (Aram Naharaim), do Nachorovho mesta. 11 Večer, v čase, keď sa vychádzalo napájať, nechal svoje ťavy oddychovať vonku pred mestom pri studni s vodou 12 a hovoril: „Pane, Bože Abraháma, môjho pána! Daj mi dnes šťastie a preukáž láskavosť môjmu pánovi Abrahámovi! 13 Hľa, stojím pri vodnom prameni a dcéry ľudí (tohoto) mesta prichádzajú naberať vodu! 14 Nech deva, ktorej poviem: „Nachýľ svoj džbán, aby som sa napil!“ a ona povie: „Napi sa a napojím aj tvoje ťavy,“ bude tá, ktorú si určil svojmu služobníkovi Izákovi a podľa toho poznám, že si preukázal láskavosť môjmu pánovi.“ 15 Ešte ani nedokončil reč a už prichádzala s džbánom na pleciach Rebeka, ktorá sa narodila Batuelovi, synovi Melchy, Nachorovej ženy, ktorý bol Abrahámovým bratom. 16 Deva bola veľmi pekná zjavom, panna, ktorá ešte nepoznala muža. Zostúpila k prameňu, naplnila svoj džbán a vyšla hore. Sluha jej bežal v ústrety a povedal: „Dajže sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána!“ 18 Ona odvetila: „Napi sa, pane!“ Rýchlo si spustila džbán na ruku a dala sa mu napiť. 19 A keď ho napojila, dodala: „Aj tvojim ťavám naberiem vody, nech sa dobre napijú!“ 20 Rýchlo vyliala džbán do válova a opäť utekala k studni po vodu a takto naberala pre všetky ťavy, 21 kým muž ju mlčky pozoroval, aby zvedel, či Pán dá jeho ceste šťastný výsledok alebo nie. 22 Keď sa ťavy riadne napili, vzal muž zlatý krúžok, ťažký pol šekla, dve náramnice na jej ruky, ťažké desať šeklov zlata 23 a povedal: „Čiaže si ty dcéra? Povedz mi! Bude v dome tvojho otca miesto, aby sme tam mohli zostať?“ 24 Ona mu odpovedala: „Som dcéra Batuela, syna Melchy, ktorá ho porodila Nachorovi.“ 25 Ďalej mu povedala: „Slamy a krmu máme hojnosť i miesta na ubytovanie.“ 26 Tu padol muž na kolená, poklonil sa Pánovi 27 a povedal: „Nech je zvelebený Pán, Boh môjho pána Abraháma, ktorý neodňal môjmu pánovi svoju láskavosť a vernosť. Veď aj mňa Pán viedol na tejto ceste k domu príbuzného môjho pána!“ 28 Potom deva odbehla a rozpovedala doma svojej matke všetko, čo sa jej prihodilo. 29 Rebeka však mala brata, ktorý sa volal Laban. A Laban bežal von k mužovi pri studni. 30 Keď videl nosový krúžok a sestrine náramnice na jej rukách a keď počul slová svojej sestry: „Takto ku mne hovoril ten muž,“ šiel k mužovi, ktorý ešte stál pri ťavách pri studni, 31 a povedal mu: „Poď, Pánov požehnaný! Prečo stojíš vonku? Veď pripravil som príbytok aj miesto pre ťavy!“ 32 Vtedy sa muž pobral do domu a on odsedlal ťavy, prichystal ťavám slamu a krm i vodu, aby si on a mužovia, ktorí ho sprevádzali, umyli nohy. 33 Keď mu predložili jesť, povedal: „Nebudem jesť, kým neprednesiem svoju vec!“ A on mu odpovedal: „Hovor!“ 34 Potom rozprával: „Ja som Abrahámov sluha. 35 Pán bohato požehnal môjho pána, takže sa stal majetným. Dal mu ovce a dobytok, striebro a zlato, sluhov a slúžky, ťavy a osly. 36 A Sára, žena môjho pána, porodila môjmu pánovi v starobe, ktorému on prenechal celé svoje imanie. 37 Mňa však môj pán zaviazal prísahou: „Nevyberieš pre môjho syna ženu z kanaánskych dcér, v ktorých krajine bývam. Ale pôjdeš do domu môjho otca a k môjmu rodu, aby si môjmu synovi priviedol ženu.“ Keď som však svojmu pánovi povedal: „Možno žena nepôjde so mnou,“ 40 vtedy mi povedal: „Pán, pred ktorého tvárou som kráčal, pošle s tebou svojho anjela, aby dal tvojej ceste priaznivý výsledok, aby si môjmu synovi priviedol ženu z mojej čeľade a z môjho rodu. 41 Budeš však oslobodený od mojej kliatby, ak prídeš k mojim príbuzným a oni ti (ju) nedajú, vtedy budeš oslobodený od mojej kliatby.“ 42 Keď som dnes prišiel k studni, hovoril som: Pane, Boh môjho pána Abraháma, kiežby si dožičil mojej ceste, ktorú konám, šťastný výsledok. 43 Hľa, stojím pri vodnom prameni! Nech teda panna, ktorá príde po vodu a ktorej poviem: „Dajže sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána“ 44 a ona mi povie: „Len sa napi a načriem aj tvojim ťavám,“ je tá žena, ktorú Pán určil pre syna môjho pána. 45 Ešte som ani nedokončil reč, keď vyšla Rebeka so svojím džbánom na pleciach, zišla k prameňu a načrela. Vtedy som jej povedal: „Dajže sa mi napiť!“ 46 Ona rýchlo zložila svoj džbán a povedala: „Pi a napojím aj tvoje ťavy!“ I napil som sa a ona napojila aj ťavy. 47 Potom som sa jej opýtal: „Čia si ty dcéra?“ A ona mi odpovedala: „Som dcéra Batuela, Nachorovho syna, ktorému ho porodila Melcha.“ Potom som jej založil do nosa krúžok a na ruky náramnice 48 i padol som na kolená, poklonil som sa Pánovi a prosil som Pána, Boha môjho pána Abraháma, ktorý ma viedol po pravej ceste, aby som priviedol dcéru príbuzného môjho pána pre jeho syna. 49 A teraz, ak chcete môjmu pánovi preukázať láskavosť a vernosť, dajte mi to vedieť, ak nie, (tiež) mi to dajte vedieť, aby som sa mohol dať napravo alebo naľavo.“

Rebekine zásnuby a odchod z domu. - 50 Laban a Batuel odpovedali takto: „Od Pána vyšla táto vec. My ti nemôžeme povedať ani áno, ani nie. 51 Pozri, Rebeka je pred tebou, vezmi ju a choď! Nech sa stane ženou syna tvojho pána, ako hovoril Pán!“ 52 Keď Abrahámov sluha počul ich slová, poklonil sa Pánovi až po zem. 53 Potom sluha vybral strieborné a zlaté predmety a šaty a daroval ich Rebeke. I jej bratovi a matke daroval drahocennosti. 54 Potom jedli a pili on i mužovia, ktorí ho sprevádzali, a ostali tam na noc. Keď ráno vstali, povedal on: „Prepusťte ma k môjmu pánovi!“ 57 Jej brat a matka však odpovedali: „Nech dievča ostane ešte nejaký čas, tak na desať dní u nás, potom môže ísť.“ 56 On im však odvetil: „Nezdržujte ma, keď Pán dožičil mojej ceste šťastný výsledok! Prepusťte ma, aby so mohol ísť k môjmu pánovi!“ 57 Oni mu odpovedali: „Zavoláme dievča a opýtame sa ho.“ 58 Zavolali teda Rebeku a opýtali sa jej: Chceš ísť s týmto mužom?“ Ona odpovedala: „Chcem!“ 59 Potom teda prepustili svoju sestru Rebeku i s jej dojkou, aj Abrahámovho sluhu s jeho mužmi.

60 I požehnávali Rebeku a hovorili jej:

 

„Sestra naša, rozmnož sa v tisíce a desaťtisíce (potomkov)

a tvoje potomstvo nech zaujme brány svojich nepriateľov!“

 

61 Potom sa Rebeka pohla aj so svojimi slúžkami, vysadli na ťavy a nasledovali muža. A sluha Rebeku vzal a odišiel.

Izákovo stretnutie s Rebekou. - 62 Vtedy sa Izák práve vrátil z cesty od studne Lachaj roi, býval totiž v Negebe. 63 Keď sa zvečerievalo, vyšiel Izák na pole, aby si porozmýšľal. Tu zdvihol oči a videl prichádzať ťavy. 64 Aj Rebeka zdvihla oči a zbadala lzáka. Rýchlo zosadla z ťavy 65 a povedala sluhovi: „Kto je ten muž, čo ide oproti nám po poli?“ A keď sluha povedal: „To je môj pán,“ vzala závoj a zahalila sa. 66 Potom sluha porozprával Izákovi všetko, čo vykonal, 67 a Izák ju voviedol do stanu svojej matky Sáry. Vzal si teda Rebeku a ona sa stala jeho ženou. A tak ju miloval, že našiel útechu nad stratou svojej matky.