Gn 34-36

Gn34

 

XXXIV.   1 I vyšla raz Liina dcéra Dina, ktorú ona porodila Jakubovi, aby si obzrela dcéry toho kraja. 2 Keď ju uvidel Sichem, syn kniežaťa toho kraja Hemora Hevejského, chytil ju, obcoval s ňou a znásilnil ju, 3 ale aj jeho srdce liplo na Jakubovej dcére Dine, zamiloval sa do dievčaťa a milo sa k nemu správal. 4 I vravel Sichem svojmu otcovi Hemorovi: „Uchádzaj sa za mňa o toto dievča, nech je mojou ženou.“ 5 Aj Jakub sa dopočul, že jeho dcéra Dina bola zneuctená, keďže však jeho synovia boli na poli pri dobytku, mlčal o tom až do ich návratu.

            6 Sichemov otec Hemor zašiel k Jakubovi, aby sa s ním porozprával. 7 Jakubovi synovia práve prišli z poľa a keď počuli, čo sa stalo, zarmútili sa a zahoreli veľkým hnevom, lebo tým, že on obcoval s Jakubovou dcérou, spáchal nehanebnosť v Izraeli. A to sa nemalo stať. 8 Hemor im vravel: „Srdce môjho syna visí na vašej dcére. Dajte mu ju za ženu! 9 Spojme sa navzájom manželstvami: vy nám dajte vaše dcéry a zoberte si naše dcéry 10 a zostaňte bývať u nás! Krajina je pre vás otvorená, ostaňte tu, voľne sa v nej pohybujte a natrvalo sa v nej osaďte!“ 11 Aj Sichem hovoril jej otcovi a jej bratom: „Len keby som našiel milosť vo vašich očiach! Čokoľvek budete žiadať, vďačne dám. 12 Pýtajte odo mňa vysoké výkupné a dary a ja dám čokoľvek budete odo mňa žiadať. Len mi to dievča dajte za ženu!“

            13 Jakubovi synovia však ľstivo odpovedali Sichemovi a jeho otcovi Hemorovi, lebo zneuctil ich sestru Dinu. 14 Povedali im: „My nemôžeme urobiť takú vec, žeby sme dali našu sestru neobrezanému mužovi. Veď by to bola pre nás hanba. 15 Len vtedy sa s vami ujednáme, keď sa stanete takými, ako sme my a obreže sa u vás každý muž. 16 Potom vám dáme naše dcéry a budeme si brať vaše dcéry a zostaneme u vás bývať a bude z nás jeden ľud. 17 Ale ak nepristanete na to, aby ste sa obrezali, vezmeme si našu dcéru a odídeme!“ 18 Ich návrh sa zapáčil Hemorovi a Hemorovmu synovi Sichemovi 19 a mládenec neotáľal uskutočniť tú vec, lebo mal rád Jakubovu dcéru. On bol najváženejší z celého domu svojho otca.

            20 Tu Hemor a jeho syn Sichem išli k bráne svojho mesta a hovorili mužom svojho mesta: 21 „Tí mužovia sú pokojamilovní. Nech ostanú v krajine bývať a nech sa v nej voľne pohybujú. Hľa, krajina je pre nich na všetky strany dosť priestranná. Ich dcéry si budeme brať za ženy a naše dcéry dáme zasa im (za ženy). 22 Tí mužovia sa však s nami ujednajú na tom, že ostanú u nás bývať a že z nás bude jeden ľud, iba ak sa dá každý muž u nás obrezať, ako sú oni obrezaní. 23 Či ich čriedy, majetok a všetok ich dobytok nebude náš? Len im urobme po vôli, aby ostali u nás!“ 24 I súhlasili s Hemorom a s jeho synom Sichemom všetci, ktorí prišli k bráne svojho mesta; a dali sa obrezať všetci mužovia, vonkoncom všetci, ktorí vyšli k bráne svojho mesta. 25 Na tretí deň však, keď mali horúčku, vzali dvaja Jakubovi synovia, Dinini bratia Simeon a Lévi, meče, prepadli nič netušiace mesto a pobili všetkých mužov. 26 Ostrím meča zabili aj Hemora a jeho syna Sichema, potom vzali Dinu zo Sichemovho domu a odišli. 27 Ostatní Jakubovi synovia sa vrhli na pobitých a vyrabovali mesto, pretože zneuctili ich sestru. 28 Ich ovce, dobytok a osly, čo boli v meste a na poli, vzali so sebou. 29 Všetok ich majetok, všetky ich deti a ich ženy odviedli ako zajatcov a vyrabovali všetko, čo bolo v domoch. 30 Jakub však povedal Simeonovi a Lévimu: „Do nešťastia ste ma vohnali, lebo ste ma zošklivili obyvateľom krajiny, Kanaánčanom a Ferezejcom. A ja mám len málo mužov. Ak sa oni spoločne postavia proti mne a budú ma biť, vyjdem navnivoč aj so svojím domom.“ 31 Oni však odpovedali: „Vari mohol s našou sestrou zaobchádzať ako s pobehlicou?!“

 

 

Gn35

 

XXXV.   Jakub opäť v Beteli. - 1 A Boh povedal Jakubovi: „Zober sa a choď do Betelu. Osaď sa tam a tiež tam postav oltár Bohu, ktorý sa ti zjavil, keď si utekal pred svojím bratom Ezauom.“ 2 Vtedy Jakub povedal celej svojej rodine a všetkým, čo boli s ním: „Odstráňte cudzích bohov, ktorých máte pri sebe, očistite sa a preoblečte, 3 lebo sa zdvihneme a pôjdeme do Betelu. Tam Bohu, ktorý ma vypočul v čase súženia a ktorý bol so mnou na cestách, po ktorých som chodil, postavím oltár.“ 4 I odovzdali Jakubovi všetkých cudzích bohov, ktorých mali, aj krúžky, čo nosili na ušiach a Jakub ich zakopal pod terebintom, ktorý bol pri Sicheme. 5 Potom sa pohli. Ale na všetky okolité mestá zaľahol hrozný strach, takže neprenasledovali Jakubových synov. 6 Takto došiel Jakub so všetkým ľudom, ktorý bol s ním, do Luzy v krajine Kanaán, čiže do Betelu. 7 Postavil tam oltár a miesto nazval Boh z Betelu, lebo sa mu tam zjavil Boh, keď utekal pred svojím bratom. 8 Vtedy zomrela Rebekina dojka Debora a pochovali ju pod dubom niže Betelu. Preto sa to volá Dub náreku.

            9 A keď sa Jakub vrátil z Mezopotámie Boh sa mu zjavil zasa a požehnal ho. A Boh mu povedal: „Tvoje meno je Jakub. No nebudeš sa už volať Jakubom, lež Izrael bude tvoje meno!“ A nazval ho Izraelom. 11 Potom mu Boh povedal: „Ja som všemohúci Boh. Ploď a množ sa! Z teba povstane národ, ba skupina národov, aj králi vyjdú z tvojich bedier. 12 Zem, ktorú som dal Abrahámovi a Izákovi, dávam aj tebe a tú zem dám aj tvojmu potomstvu po tebe.“ 13 Potom sa Boh vzdialil z miesta, na ktorom s ním hovoril. 14 Jakub však na tom mieste, kde s ním hovoril, postavil pamätník, kamenný pamätník, vylial naň mokrú obetu a pokropil ho olejom. 15 A miesto, kde s ním Boh rozprával, nazval Betel.

            16 Potom odišli od Betelu ďalej. A už nemali ďaleko do Efraty, keď Ráchel začala rodiť a mala veľmi ťažký pôrod. 17 Počas ťažkého pôrodu jej povedala babica: „Neboj sa! Veď aj teraz máš syna!“ 18 A keď jej život vyhasínal, lebo umierala, nazvala ho Benoni (Dieťa mojej bolesti), jeho otec ho však nazval Benjamín (Syn šťastia). 19 Ráchel teda zomrela a pochovali ju na ceste do Efraty, čiže Betlehema. 20 A Jakub postavil nad hrobom pomník. To je Ráchelin náhrobný pomník a trvá až dodnes. 21 Potom šiel Izrael ďalej a postavil svoj stan za Vežou stáda. 22 Keď sa Izrael zdržoval tu v tejto krajine, Ruben šiel a spal s Balou, vedľajšou ženou svojho otca. A Izrael sa to dozvedel.

            Izraelových synov bolo dvanásť. 23 Synovia Lie: Ruben, Jakubov prvorodený, potom Simeon, Lévi, Júda, Isachar a Zabulon. 24 Synovia Ráchel: Jozef a Benjamín. 25 Synovia Baly, Ráchelinej slúžky, boli Dan a Neftali. 26 A synovia Zelfy, Liinej slúžky: Gad a Aser. To sú Jakubovi synovia, ktorí sa mu narodili v sýrskej Mezopotámii.

            Izákova smrť. - 27 Potom Jakub šiel k svojmu otcovi Izákovi do Mamre, do Kirjat-Arby, čiže Hebronu, kde sa Abrahám a Izák zdržovali ako prišelci. 28 A Izákových dní bolo stoosemdesiat rokov. 29 I pominul sa Izák a zomrel starý a uspokojený životom a pripojil sa k svojmu ľudu. Jeho synovia Ezau a Jakub ho pochovali.

 

 

Gn36

 

XXXVI.   Ezauovo potomstvo. - 1 Toto je Ezauovo, čiže Edomovo potomstvo: Ezau si vzal ženy z kanaánskych dcér - Adu, dcéru Hetejca Elona, Anovu dcéru Ólibamu, vnučku Hevejca Sebeona, 3 a Izmaelovu dcéru Bašemat, Nabajotovu sestru.

            4 Ada porodila Elifaza, Bašemat porodila Rahuela 5 a Ólibama porodila Jehusa, Ihelona a Koreho. To sú Ezauovi synovia, ktorí sa mu narodili v krajine Kanaán. 6 Potom Ezau zobral svoje ženy, svojich synov a dcéry i všetkých otrokov, ktorí patrili k jeho domu, aj svoje čriedy a všetok svoj dobytok i celý majetok, čo si nadobudol v krajine Kanaán, a odišiel od svojho brata Jakuba do (inej) krajiny. 7 Veď ich majetok bol priveľký, aby mohli bývať spolu, a krajina, v ktorej sa zdržovali, nestačila im na bývanie pre ich stáda. 8 A tak sa Ezau osadil na pohorí Seir. Ezau je (to isté ako) Edom.

            9 Toto sú potomci Ezaua, praotca Edomčanov, na pohorí Seir: 10 Toto sú mená Ezauových synov: Elifaz, syn Ezauovej ženy Ady, a Rahuel, syn Ezauovej ženy Bašemat. 11 Elifazovi synovia sú Teman, Omar, Sefo, Gatam a Kenéz. 12 Tamna, vedľajšia žena Ezauovho syna Elifaza, porodila Elifazovi Amaleka. To sú potomci Ezauovej ženy Ady. 13 A Rahuelovi synovia sú títo: Nahat, Zara, Sama a Meza. To sú potomci Ezauovej ženy Bašemat. 14 Synovia Anovej dcéry, Sebeonovej vnučky, Ezauovej ženy Ólibamy, ktorých porodila Ezauovi: Jehus, Ihelon a Kore. 15 Toto sú náčelníci Ezauových potomkov: Synovia Elifaza, Ezauovho prvorodeného, sú náčelník Teman, náčelník Omar, náčelník Sefo, náčelník Kenéz, 16 náčelník Kore, náčelník Gatam a náčelník Amalek. To sú Elifazovi náčelníci v kraji Edom. To sú Adini potomci. 17 A toto sú synovia Ezauovho syna Rahuela: náčelník Nahat, náčelník Zara, náčelník Sama, náčelník Meza. To sú Rahuelovi náčelníci v kraji Edom. To sú potomci Ezauovej ženy Bašemat. 18 A toto sú synovia Ezauovej ženy Ólibamy: náčelník Jehus, náčelník Ihelon a náčelník Kore. To sú náčelníci Ezauovej ženy a Anovej dcéry Ólibamy. 19 To sú Ezauovi synovia a to sú ich náčelníci - to je Edom.

            20 Toto sú synovia Horejcu Seira, praobyvatelia krajiny: Lotan, Sobal, Ana, 21 Dison, Eser a Disan. To sú náčelníci Horejcov, Seirovi synovia v kraji Edom. 22 A Lotanovi synovia sú Hori a Heman a Lotanova sestra bola Tamna. 23 Sobalovi synovia sú však Alvan, Manahat a Ebal, Sefo a Onam. 24 A toto sú Sebeonovi synovia: Aja a Ana. To je ten Ana, čo našiel teplú vodu na púšti, keď pásol oslice svojho otca Sebeona. 25 A toto sú Anove deti: Dison a Ólibama bola Anova dcéra. 26 A toto sú Disonovi synovia: Hamdan, Eseban, Jetram a Charam. 27 Eserovi synovia sú Balán, Zavan a Akan. 28 A toto sú Disanovi synovia: Hus a Aram. 29 Toto sú náčelníci Horejcov: náčelník Lotan, náčelník Sobal, náčelník Sebeon, náčelník Ana, 30 náčelník Dison, náčelník Eser a náčelník Disan. To sú náčelníci Horejcov v kraji Seir podľa svojich kmeňov.

            31 A toto sú králi, ktorí panovali v kraji Edom prv, ako Izraelitom kraľoval kráľ: 32 Nad Edomom kraľoval Beorov syn Bela a jeho mesto sa volalo Denaba. 33 Keď Bela zomrel, namiesto neho kraľoval Zarov syn Jobab z Bosry. 34 Po Jobabovej smrti sa stal namiesto neho kráľom Husam z krajiny Temanitov. 35 Keď’ Husam zomrel, namiesto neho kraľoval Badadov syn Adad, ktorý v kraji Moab porazil Madiánčanov. Jeho mesto sa volalo Avit. 36 Po Adadovej smrti sa stal kráľom na jeho mieste Semla z Masreky. 37 Keď Semla zomrel, namiesto neho sa stal kráľom Šaul z Rechobotu na rieke. 38 Po Šaulovej smrti bol na jeho mieste kráľom Achoborov syn Balanan. 39 Keď Achoborov syn Balanan zomrel, namiesto neho bol kráľom Adar a jeho mesto sa volalo Fau. Jeho žena sa volala Métabel a bola dcérou Matredy, Mazaábovej dcéry.

            40 A toto sú mená Ezauových náčelníkov podľa svojich rodov a podľa mien svojich sídel: náčelník Tamny, náčelník Alvy, náčelník Jetet, 41 náčelník Ólibamy, náčelník Ely, náčelník Finonu, 42 náčelník Kenézu, náčelník Temanu, náčelník Mabsary, 43 náčelník Magdielu a náčelník Hiramu.

            To sú náčelníci Edomu podľa bydlísk v krajine, ktorú zaujali. - To je Ezau, praotec Edomčanov.