Gn 46-48

Gn46

 

XLVI. Jakubov príchod do Egypta. - 1 Izrael sa vydal na cestu so všetkým, čo mal, a keď došiel do Bersaby, priniesol obetu Bohu svojho otca Izáka. 2 Tu povedal Boh Izraelovi v nočnom videní: „Jakub, Jakub!“ On odpovedal: „Tu som!“ 3 A on hovoril: „Ja som Boh, Boh tvojho otca. Neboj sa zostúpiť do Egypta, lebo tam z teba urobím veľký národ. 4 Ja sám pôjdem s tebou do Egypta a ja sám ťa aj vyvediem odtiaľ a Jozef ti vlastnou rukou zatlačí oči.“ 5 Potom sa Jakub pobral z Bersaby. A Izraelovi synovia vyložili svojho otca Jakuba aj svoje deti a ženy na vozy, ktoré poslal faraón, aby ho odviezli. 6 Vzali so sebou aj svoje stáda a všetko, čo nadobudli v krajine Kanaán, a tak prišli do Egypta - Jakub a všetko jeho potomstvo s ním: 7 so svojimi synmi a vnukmi, so svojimi dcérami a vnučkami: so všetkým svojím potomstvom prišiel do Egypta.

            Jakubova rodina. - 8 A toto sú mená Izraelových synov, čo prišli do Egypta: Jakub a jeho synovia. Jakubov prvorodený Ruben. 9 Rubenovi synovia: Henoch, Falu, Hesron a Karmi. 10 Simeonovi synovia: Jamuel, Jamin, Ahod, Jachin, Sohar a syn Kanaánčanky Šaul. 11 Léviho synovia: Gerson, Kaát a Merari. 12 Júdovi synovia: Her, Onan, Sela, Fárez a Zara. Her a Onan však zomreli v krajine Kanaán. Fárezovi synovia boli: Hesron a Chamul. 13 Isacharovi synovia: Tola, Fula, Jób a Semron. 14 Zabulonovi synovia: Sared, Elon a Jahelel. 15 To sú synovia Lie, ktorá ich porodila Jakubovi v sýrskej Mezopotámii, aj jeho dcéru Dinu. Spolu je teda jeho synov a dcér tridsaťtri duší.

            16 Gadovi synovia: Sefion, Hagi, Suni, Esebon, Heri, Arodi a Areli. 17 Aserovi synovia: Jamne, Jesua, Ješui, Beria a ich sestra Sára. Synovia Beriu: Heber a Melchiel. 18 To sú synovia Zelfy, ktorú dal Laban svojej dcére Lii. Ona porodila Jakubovi šestnásť duší.

            19 Synovia Jakubovej ženy Ráchel: Jozef a Benjamín. 20 Jozefovi sa narodili v egyptskej krajine synovia, ktorých mu porodila Asenet, dcéra Putifara, kňaza z Heliopolu: Manasses a Efraim. 21 Benjamínovi synovia: Bela, Bechor, Asbel, Gera, Náman, Echi, Ros, Mofim, Ofim a Ared. 22 To sú synovia Ráchel, ktorých porodila Jakubovi, spolu štrnásť duší.

            23 Danovi synovia: Husim. 24 Neftaliho synovia: Jasiel, Guni, Jeser a Salem. 25 To sú synovia Baly, ktorú dal Laban svojej dcére Ráchel. Ona porodila Jakubovi týchto, spolu sedem duší. 26 Všetkých duší, čo prišli s Jakubom do Egypta a pochádzajú z jeho bedier, okrem žien Jakubových synov, bolo spolu šesťdesiatšesť. 27 Jozefovi synovia, ktorí sa mu narodili v Egypte, boli dvaja. Všetkých duší Jakubovho domu, ktoré prišli do Egypta, bolo sedemdesiat.

            Jakubovo stretnutie s Jozefom. - 28 On však poslal Júdu pred sebou k Jozefovi, aby oznámil jeho príchod do Gesenu. Keď prišli do Gesenu, Jozef dal zapriahnuť do svojho voza a šiel do Gesenu naproti svojmu otcovi. Keď ho uvidel, padol mu okolo hrdla a dlho plakal v jeho objatí. 30 Tu Izrael povedal Jozefovi: „Teraz už môžem zomrieť, keď som videl tvoju tvár a že ešte žiješ!“ 31 Jozef potom povedal svojim bratom a celej rodine svojho otca: „Pôjdem to oznámiť faraónovi a poviem mu: „Prišli ku mne moji bratia a rodina môjho otca, čo bývali v Kanaáne. 32 Tí mužovia sú pastieri oviec, sú chovatelia dobytka a priviedli si svoje ovce, dobytok a celý svoj majetok.“ 33 Keď vás teda faraón zavolá a keď vám povie: „Čím sa zamestnávate?“ 34 odpoviete mu: „Chovateľmi dobytka sú tvoji sluhovia od svojej mladosti až dodnes, my aj naši otcovia,“ aby ste mohli zostať v kraji Gesen. Lebo každý pastier oviec je u Egypťanov v opovrhnutí.

 

 

Gn47

 

XLVII.  Jakub a jeho synovia pred faraónom. - 1 Jozef potom šiel a oznámil faraónovi: „Prišli môj otec a moji bratia so svojimi ovcami a dobytkom i so všetkým svojím majetkom z krajiny Kanaán a teraz sú v kraji Gesen.“ 2 Zo svojich bratov vzal so sebou piatich a predstavil ich faraónovi. 3 Keď sa potom faraón pýtal jeho bratov: „Čím sa zamestnávate?“ - oni odpovedali faraónovi: „Tvoji sluhovia sú pastiermi oviec, tak my ako i naši otcovia.“ 4 A ďalej vraveli faraónovi: „Prišli sme bývať do krajiny ako cudzinci, lebo niet paše pre ovce tvojich sluhov, pretože hlad veľmi dolieha na krajinu Kanaán. 5 Dovoľ teda, aby tvoji sluhovia zostali v kraji Gesen!“ 6 Nato faraón takto hovoril Jozefovi: „Tvoj otec a tvoji bratia prišli za tebou. Egyptská krajina je (voľná) pred tebou, v najlepšom kraji zeme osaď svojho otca a svojich bratov! Môžu zostať aj v kraji Gesen a ak vieš, že sú medzi nimi súci mužovia, ustanov ich za dohliadačov nad mojimi stádami!“

            7 Potom Jozef voviedol dnu svojho otca a predstavil ho faraónovi. A Jakub žehnal faraónovi. 8 Nato sa faraón opýtal Jakuba: „Koľkože máš rokov?“ 9 A Jakub odpovedal faraónovi: „Dní môjho putovania je stotridsať rokov. Nemnohé a nešťastné sú roky môjho života a nedosahujú roky života mojich otcov, čo oni preputovali.“ 10 A Jakub opäť požehnal faraóna a vyšiel od faraóna.

            11 Jozef osadil svojho otca a svojich bratov a dal im v egyptskej krajine pozemok v najlepšom kraji zeme, v kraji Rameses, ako rozkázal faraón. 12 A Jozef sa staral o potravu pre svojho otca a svojich bratov, ako i pre celú rodinu svojho otca podľa ich množstva.

            Jozef vykupuje celý Egypt pre faraóna. - 13 Vtedy nebolo chleba na celej zemi, lebo hlad sa veľmi rozrástol; egyptská krajina aj krajina Kanaán boli hladom celkom vyčerpané. 14 A tak Jozef za obilie, ktoré sa muselo kupovať, stiahol všetky peniaze, čo sa nachodili v egyptskej krajine a v krajine Kanaán, a uložil ich vo faraónovom dome. 15 A keď už nebolo peňazí v egyptskej krajine a v krajine Kanaán, všetci Egypťania prichádzali k Jozefovi a vraveli: „Daj nám chleba! Prečo by sme mali umierať pred tvojimi očami len preto, že niet peňazí?“ 16 Jozef im odpovedal: „Dajte mi svoj dobytok a za dobytok vám dám chlieb, keď už niet peňazí!“ 17 Privádzali teda k Jozefovi svoj dobytok a Jozef im vydával chlieb za kone, ovce, hovädzí dobytok a osly a v tom roku ich zaopatroval chlebom za všetok ich dobytok. 18 Keď sa však rok minul, prišli aj v nasledujúcom roku k nemu a vraveli: „Nezatajujeme, pane, pred tebou, že peniaze sa minuli a že stáda dobytka, pane, sú už tvoje. Neostalo už nič, pane, pred tebou, len naše telá a naše polia! 19 Prečo by sme však mali pred tvojimi očami hynúť spolu i s našimi poľami?! Kúp si nás a naše polia za chlieb a tak budeme i s našimi poľami faraónovými nevoľníkmi. Daj nám však zrno na siatie, aby sme žili a nepomreli a naše polia, aby sa nestali púšťou!“ 20 Takto Jozef odkúpil pre faraóna všetky egyptské pozemky, lebo všetci Egypťania popredali voje polia, pretože ich hlad veľmi ťažil. 21 Takto sa krajina dostala do faraónovho vlastníctva. A obyvateľstvo od jedného konca egyptského územia až po druhý urobil faraónovými nevoľníkmi. 22 Iba kňazské pozemky neodkúpil, lebo kňazi dostávali od faraóna stály prídel a žili zo svojho stáleho prídelu, ktorý im určil faraón. Preto nepredávali svoje pozemky, 23 Potom Jozef hovoril ľudu: „Hľa, dnes som vás kúpil spolu s vašimi poľami pre faraóna! Tu máte zrno na siatie, aby ste mohli obsiať polia! 24 Lenže z úrody budete odovzdávať piatu čiastku faraónovi, štyri čiastky však budú vaše na osievanie poľa a na živobytie pre vás a pre vaše rodiny a na výživu pre vaše deti.“ 25 Oni vraveli: „Ty nám zachraňuješ život! Kiežby sme získali tvoju priazeň, pane, radi budeme faraónovými poddanými.“ 26 A Jozef to ustanovil ako záväzok v egyptskej krajine, ktorý trvá až dodnes, podľa ktorého piata časť z výnosu poľa patrí faraónovi, len pozemky kňazov nepodliehali tejto podmienke.

            Jakubovo želanie ohľadom svojho pohrebu. - 27 Izraeliti sa osadili v egyptskej krajine, v kraji Gesen. Zaujali ho, množili sa a veľmi sa rozrástli. 28 Jakub žil v egyptskej krajine ešte sedemnásť rokov a dní Jakubovho života bolo stoštyridsaťsedem rokov. 29 Keď sa priblížili dni Jakubovej smrti, dal si zavolať svojho syna Jozefa a povedal mu: „Ak som našiel lásku v tvojich očiach, tak polož svoju ruku pod moje bedrá a preukáž mi lásku a vernosť: Nepochovaj ma v Egypte, 30 lebo ja chcem odpočívať so svojimi otcami! Preto ma odnes z Egypta a pochovaj ma v ich hrobke!“ On odpovedal: „Urobím tak, ako si hovoril!“ 31 On povedal: „Prisahaj mi teda!“ Prisahal mu a Izrael sa poklonil k hlave svojho lôžka.

 

 

Gn48

 

XLVIII.   Jakub adoptuje Jozefových synov. - 1 Po týchto udalostiach oznámili Jozefovi: „Tvoj otec je chorý!“ Tu on vzal so sebou oboch svojich synov, Manassesa a Efraima. 2 A keď Jakubovi oznámili: „Hľa, tvoj syn Jozef prišiel k tebe!“, Izrael pozbieral všetky svoje sily a posadil sa na lôžku. 3 Potom Jakub hovoril Jozefovi: „Všemohúci Boh sa mi zjavil v Luze, v krajine Kanaán, požehnal ma 4 a povedal mi: „Hľa, ja ťa rozplodím a rozmnožím a urobím z teba množstvo národov a tebe a tvojmu potomstvu po tebe dám túto krajinu do vlastníctva naveky.“ 5 Preto tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte, budú moji. Efraim a Manasses budú moji, ako sú Ruben a Simeon. 6 Ale deti, ktoré sa ti narodili po nich, budú tvoje a uvedú sa pod menom svojich bratov vo svojom dedičnom podiele. 7 Keď som prišiel z Mezopotámie, zomrela mi cestou v krajine Kanaán Ráchel, kúsok cesty ako sa vchádza do Efraty, a pochoval som ju tam na ceste do Efraty, čiže do Betlehema.“

            Jakub žehná Efraima a Manassesa. - 8 Keď Izrael videl Jozefových synov, spýtal sa: „Kto sú títo?“ 9 A on mu odvetil: „To sú moji synovia, ktorých mi tu Boh dožičil!“ Povedal mu: „Priveď ich ku mne, nech ich požehnám!“ 10 Izraelove oči boli totiž starobou zakalené, takže dobre nevidel. Keď ich teda priviedol k nemu, on ich pobozkal a hladkal ich. 11 Potom Izrael povedal Jozefovi: „Nikdy som neveril, že ťa ešte uzriem, a Boh dal mi vidieť nielen teba, ale ešte i tvoje potomstvo!“

            12 Nato ich Jozef odtiahol z jeho kolien a oni sa poklonili pred ním až po zem. 13 I vzal Jozef oboch synov, Efraima napravo od seba, teda naľavo od Izraela, a Manassesa naľavo od seba, teda napravo od Izraela, a priviedol ich k nemu. 14 Ale Izrael vystrel pravicu a položil ju na Efraimovu hlavu, hoci bol mladší, a svoju ľavicu položil na Manassesovu hlavu: ruky teda prekrížil - hoci Manasses bol prvorodený.

 

            15 Potom požehnal Jozefa týmito slovami:

            „Boh, pred tvárou ktorého

            chodievali moji otcovia Abrahám a Izák,

            Boh, ktorý mi bol pastierom

            od mojej mladosti až do dnešného dňa,

            16 anjel, ktorý ma vytrhol zo všetkého zlého,

            nech týchto chlapcov požehná!

            Nech v nich ďalej trvá moje meno

            i meno mojich otcov Abraháma a Izáka

            a nech rastú a množia sa na zemi!“

 

            17 Keď Jozef zbadal, že jeho otec položil svoju pravicu na Efraimovu hlavu, nevidelo sa mu to a chytil ruku svojho otca, aby ju preložil z Efraimovej hlavy na hlavu Manassesovu, 18 pričom Jozef vravel svojmu otcovi: „Nie tak, otče môj, lebo tento je prvorodený! Polož svoju pravicu na jeho hlavu!“ 19 Jeho otec sa však vzoprel a povedal: „Viem to, syn môj, viem to ja! Aj z neho budú národy, aj on bude mocný, ale jeho mladší brat bude mocnejší ako on a jeho potomstvom budú množstvá národov.“

            20 I požehnal ich v ten deň a povedal:

 

            „Tebou bude požehnávať Izrael a bude hovoriť:

            „Boh nech ti urobí ako Efraimovi a Manassesovi.“

 

            A tak uprednostnil Efraima pred Manassesom. 21 Potom povedal Izrael Jozefovi: „Ja už iste zomriem, ale Boh bude s vami a opäť vás zavedie do krajiny vašich otcov. 22 Tebe však dávam o podiel viac ako tvojim bratom, o ten (podiel), ktorý som vyrval Amorejčanom mečom a kušou.“