Gn 7-9, Ž 2

 

 Gn7

 

VII. Priebeh potopy. - 1 Potom Pán povedal Noemovi: „Vojdi ty a celá tvoja rodina do korába, lebo som videl, že iba ty si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení. 2 Zo všetkých čistých zvierat vezmi po sedem samcov a samíc, zo zvierat, čo sú nečisté, po dvoch, samca a samicu. 3 Aj z nebeského vtáctva vezmi po sedem samcov a samíc, aby sa zachovalo nažive semä na celej zemi. 4 Lebo už len sedem dní - a potom dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a vyhubím z povrchu zeme všetky bytosti, ktoré som urobil. 5 A Noe urobil všetko tak ako mu rozkázal Pán.

6 Noe mal šesťsto rokov, keď bola potopa vôd na zemi. I vošiel Noe a s ním aj jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov pred zátopou vody do korába. Aj z čistých i z nečistých zvierat, z vtáctva a zo všetkého, čo sa hýbe na zemi, 9 vošlo po dvoch, samec a samica, do korába s Noemom, ako mu prikázal Pán.

10 Po siedmich dňoch sa privalili na zem vody potopy. 11 V šesťstom roku Noemovho života, v druhom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca vyvalili sa všetky pramene veľkej hlbočiny a otvorili sa nebeské priepusty. 12 A pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. 13 A práve v ten deň vošiel do korába Noe, jeho synovia: Sem, Cham a Jafet, jeho žena a ženy je ho synov s nimi. Oni a všetky zvieratá podľa svojho druhu i všetky plazy, čo sa plazia po zemi, podľa svojho druhu a všetko vtáctvo podľa svojho druhu - všetky operence a okrídlence - vošli k Noemovi do korába po páre z každého tela, v ktorom bol dych života. 16 A čo vošlo, bol samec a samica z každého živočícha, ako mu prikázal Boh. A Pán zavrel Noema zvonku.

17 I nastala štyridsaťdenná potopa na zemi: Vody pribúdali a vyzdvihli koráb zo zeme do výšky. 18 Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko na zemskom povrchu, koráb však plával na vodách. 19 A vody vzrastali ďalej na zemi, takže zaliali všetky, aj vysoké vrchy, ktoré sú pod šírym nebom. 20 Voda prevyšovala o pätnásť lakťov vrchy, ktoré pokrývala. 21 I zahynulo každé telo, ktoré sa pohybovalo na zemi: vtáctvo, dobytok, zver, plazy, čo sa plazia po zemi, aj všetci ľudia. 22 Všetko čo malo v nozdrách dych života, všetko, čo žilo na suchu, zomrelo. 23 Zahubil všetky bytosti, čo boli na zemi: ľudí aj dobytok, plazy i nebeské vtáctvo, a boli vyhubené zo zeme. Ostal iba Noe a to, čo bolo s ním v korábe. 24 A vody ovládali zem ešte stopäťdesiat dní.

 

 


Gn8

 

VIII. Potopa prestáva, Noe vychádza z korába. - 1 Tu si Boh spomenul na Noema a na všetku zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe, a Boh dal zaviať vetru nad zemou a vody upadávali. 2 Zatvorili sa aj žriedla hlbočín a nebeské priepusty a prestal pršať dážď z neba. 3 Vody prúdili a odtekali a vracali sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch vôd ubudlo. 4 A v siedmom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca koráb zastal na vrchu Ararat. 5 Vody odchádzali a upadávali až do desiateho mesiaca. V prvý deň desiateho mesiaca sa zjavili temená vrchov. 6 A keď uplynulo štyridsať dní Noe otvoril okno korába, ktoré bol urobil, 7 a vypustil krkavca. On odlietal a vracal sa, kým nevyschli vody na zemi. 8 Po ňom vypustil holubicu, aby zvedel, či sa už vody stiahli zo zeme. 9 Ale keď holubica nenašla miesto, kde by spočinula jej noha, vrátila sa späť k nemu do korába, lebo vody boli ešte na povrchu celej zeme. On vystrel ruku, chytil ju a vzal ju k sebe do korába. Potom čakal ďalších sedem dní a opäť vypustil z korába holubicu. A holubica priletela k nemu iba v podvečer a v zobáku mala čerstvú olivovú ratolesť. 12 Tu Noe poznal, že vody zo zeme zmizli. Čakal však ešte ďalších sedem dní a zasa vypustil holubicu, ale tá sa už k nemu nevrátila. 13 V šesťstoprvom roku teda, v prvom mesiaci, v prvý deň mesiaca vyschli vody na zemi. 14 Tu Noe odstránil strechu korába, aby videl, a zemský povrch bol suchý. 15 V druhom mesiaci, na dvadsiaty siedmy deň mesiaca bola zem suchá.

Vtedy povedal Boh Noemovi: 16 Vyjdi z korába ty aj tvoja žena, tvoji synovia a ženy tvojich synov s tebou! 17 A vyveď všetky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou: vtáctvo, dobytok a všetky plazy, čo sa plazia po zemi, aby sa hemžili na zemi a aby sa množili a napĺňali zem.“ 18 Vyšiel teda Noe a jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov s ním; 19 všetka zver, všetky plazy a všetko vtáctvo, všetko, čo sa pohybuje na zemi, vyšlo podľa svojich druhov z korába. Tu Noe postavil Pánovi oltár, vzal zo všetkého čistého dobytka a zo všetkých čistých vtákov a priniesol zápalnú obetu na oltári. I zavoňal Pán príjemnú vôňu a povedal si: „Už nikdy viac neprekľajem zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetko živé, ako som to urobil. 22 Kým potrvá zem, nikdy neprestane sejba a žatva, chladno a teplo, leto a zima, deň a noc.“

 

 


Gn9

 

IX. Božia zmluva s ľudstvom po potope sveta. - 1 Potom Boh požehnal Noema a jeho synov a povedal im:

„Ploďte a množte sa a naplňte zem!

2 Nech majú pred vami strach

a hrôzu všetky zvieratá zeme,

všetko vtáctvo neba

a všetko, čo sa hýbe na zemi;

dostávate do rúk všetky ryby mora.

3 Všetko, čo sa hýbe a žije, nech je vám za pokrm,

všetko vám dávam tak, ako zelené byliny.

4 Iba mäso s dušou, ktorá je v krvi, nesmiete jesť.

5 Ale krv vašich duší budem vyhľadávať;

budem ju vyhľadávať od každého zvieraťa

a od každého človeka, aj keď je to brat,

budem vyhľadávať dušu človeka.

6 Kto preleje ľudskú krv,

človek nech preleje jeho krv,

lebo na Boží obraz

som stvoril človeka.

7 Vy sa však ploďte a množte sa,

rozšírte sa na zemi a naplňte ju!“

 

8 Potom Boh povedal Noemovi i jeho synom, čo boli s ním: 9 „Ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom, čo bude po vás, 10 aj s každou živou bytosťou, čo je s vami: s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou zverou, ktorá s vami vyšla z korába, so všetkými zvieratami, čo sú na zemi. 11 Áno, uzavriem s vami zmluvu, že už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy a že už nikdy nebude potopa, ktorá by spustošila zem.“

12 A Boh hovoril ďalej: „Toto bude znakom zmluvy, ktorú uzavieram na večné pokolenia medzi mnou a vami a všetkými živými bytosťami, čo sú s vami: 13 Svoj oblúk umiestňujem v oblakoch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou a zemou. 14 Keď zastriem zem oblakmi a keď sa v oblakoch zjaví moja dúha, 15 vtedy si spomeniem na svoju zmluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami i každou živou bytosťou. Už nikdy nebude vôd potopy, ktorá by zahubila všetky živé tvory. V oblakoch bude oblúk, uvidím ho a spomeniem si na večnú zmluvu, uzavretú medzi Bohom a každou živou dušou všetkých živých tvorov, čo sú na zemi.“

17 A Boh povedal Noemovi: „Toto je znak zmluvy, ktorú som uzavrel medzi sebou a medzi všetkými živými tvormi na zemi.“

Kliatba a požehnanie Noemovo. - 18 Noemovi synovia, ktorí vyšli z korába, boh Sem, Cham a Jafet. Cham je otcom Kanaána. 19 Títo traja boli teda Noemovi synovia a z nich sa rozšírilo ľudstvo po celej zemi.

20 Noe začal obrábať zem a vysadil vinicu. 21 A keď sa napil vína, opil sa a obnažený ležal vo svojom stane. 22 I uvidel Cham Kanaánov otec, nahotu svojho otca a vonku to hovoril svojim dvom bratom. 23 Ale Sem a Jafet vzali plášť, obaja si ho položili na ramená, išli chrbtom a zakryli otcovu nahotu. Tvár mali odvrátenú, takže nevideli otcovu nahotu. 24 Keď sa Noe prebral z vína a keď sa dozvedel, čo mu urobil najmladší syn, 25 povedal:

 

„Buď prekliaty, Kanaán,

staň sa poníženým sluhom svojich bratov!

 

26 Potom pokračoval:

 

„Nech je zvelebený Pán, Boh Semov

a Kanaán nech je jeho sluhom!

27 Nech Boh rozvetví Jafeta

a nech býva pod Semovými stanmi

a Kanaán nech je jeho sluhom!“

 

Noe žil po potope ešte tristopäťdesiat rokov. 28 Všetkých Noemových dní bolo deväťstopäťdesiat rokov a potom zomrel.

Mesiáš - kráľ a víťaz


Ž2

 

1 Prečo sa búria pohania?

Prečo národy snujú plány daromné?

2 Povstávajú pozemskí králi

a vladári sa spolčujú

proti Pánovi a proti jeho pomazanému:

3 „Rozbime ich okovy

a ich, jarmo zhoďme zo seba!“

 

4 Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva;

Pán ich privedie na posmech.

5 Raz na nich rozhorčene zavolá

a svojím hnevom ich vydesí:

6 „Veď ja som ustanovil svojho kráľa

na svojom svätom vrchu Sione!“

 

7 Zvestujem Pánovo rozhodnutie:

Pán mi povedal: „Ty si môj syn.

Ja som ťa dnes splodil.

8 Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy

a do vlastníctva celú zem.

9 Budeš nad nimi panovať žezlom železným

a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“

 

10 A teraz, králi, pochopte;

dajte si povedať, pozemskí vladári.

11 V bázni slúžte Pánovi

a s chvením sa mu klaňajte.

12 Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval

a vy by ste zahynuli na ceste,

lebo sa rýchlo rozhorčí.

Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na neho.