Gn37-39, Ž 7

Dejiny Jakubove a jeho synov 37 - 50

Gn37

 

XXXVII.   1 Jakub sa osadil v krajine, kde sa zdržiaval jeho otec ako prišelec, v krajine Kanaán.

            Žiarlivosť Jozefových bratov. - 2 Toto sú dejiny Jakubovej rodiny:

            Jozef mal sedemnásť rokov a pásaval so svojimi bratmi ovce. Bol ešte chlapec, keď bol so synmi otcových žien Baly a Zelfy. A potom Jozef doniesol o nich otcovi zlé zvesti. 3 Izrael miloval najviac zo všetkých synov Jozefa, lebo sa mu narodil v jeho starobe, a dával mu robiť pestrofarebnú tuniku. 4 Keď jeho bratia videli, že ho má otec radšej ako všetkých ostatných synov, začali ho nenávidieť a neboli schopní prívetivo sa s ním rozprávať. 5 A keď mal raz Jozef sen a rozpovedal ho svojím bratom, znenávideli ho ešte väčšmi. 6 Povedal im: „Počujte, aký som mal sen! 7 Boli sme na poli zamestnaní viazaním snopov a tu sa môj snop postavil a ostal stáť. Tu sa vaše snopy postavili dokola a klaňali sa môjmu snopu!“ 8 Bratia mu povedali: „Vari chceš nad nami kraľovať alebo panovať?“ A znenávideli ho ešte viac pre jeho sen a pre jeho reči. 9 A mal ešte iný sen a prezradil ho svojmu otcovi a svojim bratom. Hovoril: „Opäť som mal sen! Slnko, mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo.“ 10 Toto rozprával svojmu otcovi a svojim bratom. A jeho otec mu robil výčitky a vravel mu: „Čo je to za sen, čo si mal? Hádam ja, tvoja matka a tvoji bratia prídeme a budeme sa ti klaňať až po zem?“ 11 A jeho bratia žiarlili, ale otec si to zapamätal.

            12 Raz odišli jeho bratia pásť ovce svojho otca k Sichemu. 13 Vtedy povedal Izrael Jozefovi: „Tvoji bratia pasú pri Sicheme, chcem ťa poslať za nimi.“ On mu odpovedal: „Dobre, pôjdem.“ 14 Na to mu povedal: „Len choď a pozri, či sa dobre vodí tvojim bratom a ovciam. A dones mi zvesť!“ Tak ho poslal z hebronského údolia a došiel do Sichemu. 15 Keď potom blúdil po poli, stretol istého muža, ktorý sa ho opýtal: „Kohože hľadáš?“ 16 On odvetil: „Hľadám svojich bratov. Povedz mi, prosím, kde pasú?“ 17 Muž mu povedal: „Odišli odtiaľto ďalej, ale počul som ich hovoriť: „Poďme do Dotainu!“ A Jozef šiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotaine.

            Bratia predávajú Jozefa. - 18 Keď ho zďaleka zazreli, prv, ako k nim došiel, sa dohodli, že ho zabijú. 19 Hovorili si medzi sebou: „Tamto ide snár! Poďte, zabijeme ho a hodíme ho do cisterny! A povieme, že ho zožrala divá zver. Potom sa uvidí, čo značia jeho sny!“ 21 Keď to počul Ruben, usiloval sa vyslobodiť ho z ich rúk a vravel: „Neberme mu život!“ 22 A Ruben im vravel ďalej: „Neprelievajte nijakú krv! Hoďte ho do tej cisterny, čo je na pustine! Len nevzťahujte naň ruky!“ To preto, že ho chcel vyslobodiť z ich rúk a priviesť k svojmu otcovi. 23 A len čo došiel Jozef k svojim bratom, zobliekli Jozefovi jeho tuniku, tú pestrofarbistú tuniku, čo mal na sebe, 24 chytili ho a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna, voda v nej nebola. 25 Potom si posadali a jedli a keď zdvihli oči videli, že prichádza karavána Izmaelitov od Galaádu. Ich ťavy boli obťažené balzamom, mastixovou živicou a ladanumom; boli s tým na ceste do Egypta. 26 Tu povedal Júda svojim bratom: „Čo budeme mať z toho, keď nášho brata zahubíme a zatajíme jeho krv? 27 Predajme ho radšej Izmaelitom a nevzťahujme naň svoje ruky! Veď je to náš brat a naše vlastné telo!“ A jeho bratia súhlasili. 28 Keď teda išli madiánski kupci okolo, vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom. A oni odviedli Jozefa do Egypta.

            29 Keď sa Ruben vrátil k cisterne, Jozefa tam už nebolo. Roztrhol si šaty 30 vrátil sa k svojim bratom a povedal: „Chlapca tu už niet! A kde sa ja podejem?“ 31 Oni vzali Jozefovu tuniku, zabili kozľa a namočili tuniku do krvi. 32 A po poslovi dali tuniku zaniesť svojmu otcovi s odkazom: „Toto sme našli. Pozri, či to je tunika tvojho syna alebo nie!“ 33 Keď si to obzrel, povedal: „Tunika môjho syna! Divá zver ho zožrala! Roztrhaný, roztrhaný je Jozef!“ 34 A Jakub si roztrhol šaty, obliekol si smútočný odev a dlhý čas smútil za svojím synom. 35 Hoci sa namáhali všetci jeho synovia a dcéry potešiť ho, nedal sa potešiť a vravel: „V smútku zostúpim do podsvetia k svojmu synovi.“ Tak ho oplakával jeho otec.

            36 No Madiánčania ho predali do Egypta faraónovmu dvoranovi veliteľovi telesnej stráže Putifarovi.

 

 

Gn38

 

XXXVIII.   Júda a Tamar. - 1 Bolo to asi v tom čase, keď sa Júda odtiahol od svojich bratov a svoj stan rozložil pri mužovi z Odolamy, ktorý sa volal Hiram. 2 Tam Júda videl dcéru istého Kanaánčana, ktorý sa volal Sue. Vzal si ju za ženu a obcoval s ňou. 3 Ona počala a porodila syna a nazvala ho Her. 4 Potom znova počala a porodila syna a dala mu meno Onan. 5 Nato ešte raz počala a zasa porodila syna, ktorého nazvala Sela. Keď ho porodila, bola v Kezibe.

            6 Júda potom vzal svojmu prvorodenému Herovi za manželku Tamaru. 7 Ale Her, Júdov prvorodený, sa znepáčil Pánovi a Pán mu dal zomrieť. 8 Vtedy Júda povedal Onanovi: „Obcuj so ženou svojho brata, vezmi si ju za ženu a zaisti potomstvo svojmu bratovi!“ 9 Keďže Onan vedel, že potomstvo nebude jeho, kedykoľvek obcoval so ženou svojho brata, zakaždým vylieval semeno na zem, len aby neposkytol potomstvo svojmu bratovi. 10 Pánovi sa však znepáčilo čo robil, a dal zomrieť aj jemu. 11 Potom Júda povedal svojej neveste Tamare: „Bývaj ako vdova v dome svojho otca, kým nedorastie môj syn Sela!“ Myslel si totiž, že by aj on zomrel ako jeho brat. Tamar teda odišla a bývala v dome svojho otca.

            12 Po dlhšom čase Sueho dcéra, Júdova žena zomrela. Keď sa Júdovi skončil smútok, šiel so svojím priateľom Hirom z Odolamy do Tamny k strihačom svojich oviec. 13 Tamare oznámili: „Práve prichádza do Tamny tvoj svokor strihať ovce.“ 14 Ona odložila svoje vdovské šaty, prikryla sa závojom a zahalená si sadla pri vchode do Enaimu, ktorý je na ceste do Tamny, lebo videla, že ju nedali za ženu Selovi, hoci už dorástol. 15 Keď ju takto Júda zbadal, pokladal ju za pobehlicu, lebo si zahalila tvár, 16 a z cesty zabočil k nej a povedal: „Počuj, chcel by som s tebou obcovať.“ Nevedel totiž, že je to jeho nevesta. Ona mu vravela: „Čo mi dáš, aby si mohol so mnou obcovať?“ 17 On odvetil: „Pošlem ti z čriedy kozľa.“ Ale ona povedala: „Daj mi záloh, kým ho nepošleš!“ 18 On povedal: „Aký záloh ti mám dať?“ Ona vravela: „Svoj pečatný prsteň, svoju šnúru a palicu, čo máš v rukách!“ On jej to dal a obcoval s ňou a ona od neho počala. 19 Potom vstala a odišla odtiaľ; odložila závoj a opäť si obliekla vdovské šaty. 20 Keď potom Júda poslal po svojom priateľovi z Odolamy kozľa, aby od ženy dostal späť záloh, on ju nenašiel. 21 Keď sa pýtal miestnych ľudí: „Kde je tá neviestka, čo sedela v Enaime pri ceste?“ Oni vraveli: „Tu nebola nijaká neviestka!“ 22 I vrátil sa k Júdovi a povedal: „Ja som ju nenašiel a miestni ľudia tvrdia: „Tu nebola nijaká neviestka.“ 23 Júda povedal: „Nech si to má, aby sme nevyšli na posmech! Ja som jej poslal kozľa, ale ty si ju nenašiel!“ 24 Asi o tri mesiace oznámili Júdovi: „Tvoja nevesta Tamar sa dopustila smilstva a následkom svojho smilstva je aj ťarchavá!“ Júda povedal: „Vyveďte ju, nech ju upália!“ 25 Keď ju vyviedli, poslala svojmu svokrovi odkaz: „Počala som od toho muža, ktorému patrí toto“ a dodala: „Pozri, čí je to majetok - tento prsteň, táto šnúra a táto palica!“ 26 Júda sa k veciam priznal a povedal: „Ona je spravodlivejšia ako ja. Veď prečo som ju nedal svojmu synovi Selovi!?“ No viac nemal s ňou nič.

            27 Keď prišiel čas pôrodu, boli dvojčatá v jej živote. 28 A keď rodila, vystrčil jeden ruku. Babica vzala červenú niť a uviazala mu ju na ruku a pritom povedala: „Tento vyšiel prvý.“ 29 On však ruku stiahol späť a vyšiel jeho brat. Tu povedala ona: „Prečo si urobil pre seba trhlinu?“ A nazvala ho Fáresom. 30 Nato sa zjavil jeho brat, ktorý mal na ruke červenú niť a nazvali ho Zarom.

 

 

Gn39

 

XXXIX.   Jozef v Putifarovom dome. - 1 Jozefa odvliekli do Egypta a tam ho kúpil Egypťan Putifar, faraónov dvoran, veliteľ telesnej stráže, od Izmaelitov, ktorí ho ta doviedli. 2 S Jozefom však bol Pán, takže sa mu všetko darilo a ostal v dome svojho egyptského pána. 3 Keď jeho pán videl, že je s ním Pán a že Pán vo všetkom, čo robil, požehnával jeho ruky, 4 Jozef našiel milosť v jeho očiach. I posluhoval mu a neskôr ho urobil správcom svojho domu a do jeho rúk zveril všetko, čo mal. 5 A odkedy ho urobil správcom svojho domu a všetkého svojho majetku, Pán pre Jozefa požehnával Egypťanov dom. Pánovo požehnanie bolo na všetkom, čo mal v dome i na poli. 6 A tak zveril do Jozefových rúk všetok majetok a sám sa nestaral o nič inšie ako o chlieb, ktorý jedol. Jozef však mal peknú tvár a krásnu postavu.

            7 Po týchto udalostiach žena jeho pána nechala na Jozefovi oči a povedala mu: „Ľahni si so mnou!“ On však odoprel a povedal žene svojho pána: „Pozri, môj pán sa o nič vo svojom dome nebojí predo mnou a zveril na mňa celý svoj majetok. 9 Už ani sám nemá väčšej moci v tomto dome ako ja a nevyhradil si nič predo mnou okrem teba, lebo ty si jeho žena. Ako by som sa mohol dopustiť takej veľkej krivdy a proti Bohu sa prehrešiť.“ 10 A hoci prehovárala Jozefa deň čo deň, nepočúvol ju aby si s ňou ľahol a bol s ňou. V istý deň sa však stalo, že vošiel do domu, aby vykonal svoje povinnosti a nik z domácich nebol dnu. 12 Tu ho ona chytila za plášť a vravela mu: „Ľahni si so mnou!“ On jej však nechal plášť v ruke a utiekol; vybehol von.

            Jozef vo väzení. - 13 Keď videla, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von, 14 zavolala domácich a vravela im: „Pozrite len, priviedol nám hebrejského muža, aby nás priniesol na posmech! Prišiel ku mne, že si so mnou ľahne, ale ja som hlasne volala. 15 Keď počul, že kričím, nechal ležať pri mne svoj plášť, dal sa na útek a vybehol von.“ 16 A nechala plášť ležať pri sebe, kým nedošiel jej pán. 17 Potom mu rozprávala to isté a vravela: „Hebrejský otrok, ktorého si nám priviedol, prišiel ku mne dnu, aby si zo mňa urobil posmech. 18 Ale keď som začala kričať, nechal pri mne svoj plášť a utiekol von.“ 19 Keď jeho pán vypočul ženino rozprávanie, ktoré zakončila: „Ako ti vravím, tak sa ku mne zachoval tvoj sluha,“ veľmi sa rozhneval 20 a dal Jozefa chytiť a uvrhnúť do žalára, kde boli uväznení kráľovskí väzni. A tak tam bol zatvorený. 21 Ale Pán bol s Jozefom, zľutoval sa nad ním a zveril ho do priazne správcu žalára, 22 takže správca žalára podriadil Jozefovi všetkých väzňov, čo boli v žalári. Čokoľvek sa tam robilo, robilo sa na jeho rozkaz. 23 Správca žalára sa nestaral o nič, čo jemu podliehalo, lebo Pán bol s ním; vo všetkom, čo robil Pán mu dožičil úspech.

Modlitba spravodlivého, ktorého potupujú

Ž7

 

 

            1 Dávidov nárek. Zaspieval ho Pánovi pre Benjamínca Kúša.

 

            2 Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam,

            zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma,

            3 aby ma niekto neschvátil a neroztrhal ako lev,

            a nemal by som záchrancu.

 

            4 Pane, Bože môj, ak som sa čohosi zlého dopustil,

            ak som si ruky poškvrnil zločinom,

            5 ak som sa dobrodincovi odplatil zlom,

            ak som nepriateľa olúpil a nechal bez pomoci,

            6 potom nech ma prenasleduje nepriateľ a nech sa ma zmocní

            a nech ma zašliape až do zeme

            a do prachu zrazí moju česť.

 

            7 Povstaň, Pane, vo svojom hneve,

            postav sa proti zúrivosti mojich nepriateľov.

            Bože môj, vystúp na súde, ktorý si ty nariadil.

            8 I obklopí ťa zhromaždenie národov,

            ale ty si zasadni vysoko nad nimi.

            9 Pán je sudca národov.

            Súď ma, Pane, podľa mojej spravodlivosti

            a podľa mojej nevinnosti.

            10 Nech je už koniec zlobe hriešnikov.

            Posilni spravodlivého,

            ty, spravodlivý Bože, čo skúmaš myseľ a srdce.

 

            11 Boh je moja obrana;

            on zachraňuje tých, čo majú srdce úprimné.

            12 Boh je sudca spravodlivý;

            dáva výstrahy každý deň.

            13 Ak sa hriešnik neobráti, naostrí svoj meč,

            napne luk a namieri.

            14 Pripraví si smrtonosné zbrane,

            svoje šípy naplní ohňom.

 

            15 Hľa, hriešnik počal neprávosť,

            ťarchavý je zlobou a plodí zločin.

            16 Jamu vykopal a prehĺbil,

            lež sám padol do pasce, ktorú nastrojil.

            17 Jeho zloba zosype sa mu na hlavu,

            temeno mu pritlačí jeho násilie.

            18 Ale ja budem velebiť Pána pre jeho spravodlivosť

            a meno najvyššieho Pána budem ospevovať.