Lv 22-24, Ž 20

Lv22

 

XXII.  Kto z kňazov nesmie jesť posvätné obetné dary. - 1 Pán hovoril Mojžišovi: 2 „Povedz Áronovi a jeho synom, aby sa chránili posvätných darov Izraelitov, ktoré mi (oni) zasvätili, aby neznesvätili moje meno. Ja som Pán! 3 Povedz im: Ak sa v budúcich pokoleniach niekto z vášho potomstva v stave nečistoty priblíži k posvätným darom, ktoré Pánovi zasvätia Izraeliti, ten človek musí byť vyhubený spred mojej tváre. Ja som Pán! 4 Kto by z Áronových potomkov mal malomocenstvo alebo výtok semena, nesmie jesť z posvätných darov, kým sa neočistí. Kto sa dotkne niekoho, kto sa poškvrnil mŕtvolou, alebo komu vyteká semeno ako pri súloži, 5 alebo kto sa dotkol plaza, ktorým sa poškvrnil, alebo človeka, ktorým sa poškvrnil pre nejakú nečistotu, ktorá na ňom bola, 6 každý, kto sa takého dotkne, bude do večera nečistý a nesmie jesť z posvätných darov, kým si neumyje telo vodou. 7 Po západe slnka bude zasa čistý, potom môže jesť z posvätných darov, veď je to jeho pokrm. 8 Uhynuté alebo roztrhaná zvieratá nesmie jesť, poškvrnil by sa tým. Ja som Pán! 9 Nech zachovávajú moje nariadenie, aby neuvalili na seba nijaký hriech a nezomreli za to, že (ich) znesvätili. Ja som Pán, ktorý ich posväcujem!

            Kto z nekňazov môže jest’ z posvätných chlebov. - 10 Nik neoprávnený nesmie jesť posvätné! Ani kňazov nájomník, ani robotník nesmie jesť posvätné! 11 Ak kňaz nadobudol otroka za peniaze, ten môže z toho jesť. Aj ten (otrok), čo sa narodil v jeho dome, môže jesť z jeho jedla. 12 Ak sa kňazova dcéra vydala za niekoho, kto nie je kňaz, nesmie jesť zo svätých pozdvihovaných vecí. 13 Ak kňazova dcéra ovdovie, alebo bude prepustená a ak nemá detí a vráti sa späť do domu svojho otca - ako to bolo za jej mladosti -, môže jesť z pokrmu svojho otca. Nik však, kto nie je oprávnený, nesmie jesť posvätné. 14 Kto by z neopatrnosti jedol posvätné, pridá pätinu toho a posvätné nahradí kňazovi.

            15 Nech teda neznesväcujú posvätné dary Izraelitov, to, čo zdvíhali pre Pána, a nech neuvaľujú na Izraelitov ťažké previnenie, keby oni jedli ich posvätné dary. Lebo ja som Pán, ktorý ich posväcujem!“

            O vlastnostiach obetných zvierat. - 17 Pán vravel Mojžišovi: „Hovor Áronovi, jeho synom a všetkým Izraelitom a povedz im: 18 Keď niekto z domu Izraela alebo z cudzincov, čo sú v Izraeli, prinesie obetný dar, či je to sľúbený alebo dobrovoľný dar, a bude to obetovať na celostnú žertvu, 19 aby sa to zaľúbilo (Pánovi), nech je to bezchybný samec z hovädzieho dobytka, oviec alebo kôz! 20 Zviera, ktoré má chybu, nesmiete obetovať; to by vám nezískalo priazeň. 21 Ak niekto prinesie na pokojnú obetu Pánovi či zo sľubu alebo z dobrej vôle z hovädzieho dobytka alebo zo stáda (oviec), nech je to bezchybné, aby sa to zaľúbilo. Nesmie mať nijakú chybu. 22 Slepé, dokaličené a doráňané alebo vredovité, prašivé alebo s lišajom, nesmiete priniesť Pánovi a nič také neklaďte na zápal na oltár Pánovi! 23 Býka alebo ovcu s pridlhými alebo s prikrátkymi nohami možno priniesť ako dobrovoľný obetný dar, lenže za prísľub by to nenašlo zaľúbenie. 24 Ani zviera, ktoré má rozmliaždené, rozbité, odtrhnuté alebo vyrezané semenníky, nesmiete obetovať Pánovi a vo svojej krajine nesmiete nič také robiť, 25 ani také nesmiete kúpiť od cudzinca a priniesť to ako pokrm svojho Boha, lebo je to zmrzačené, je to chybné, to by vám nezískalo priazeň.“

            26 Pán hovoril Mojžišovi: 27 „Keď sa ti uliahne teľa, baránok alebo kozľa, sedem dní bude pod svojou materou a po ôsmych dňoch, aj neskoršie, prijme sa so záľubou na zápalnú obetu Pánovi. 28 Kravu ani ovcu nezabíjajte v jeden deň s jej mláďaťom. 29 Keď budete obetovať Pánovi ďakovnú obetu, obetujte ju tak, aby ste našli zaľúbenie. 30 Musí sa to zjesť v ten istý deň: nenechávajte z toho nič do druhého rána! Ja som Pán!

            31 Zachovávajte moje príkazy a konajte podľa nich! Ja som Pán! 32 Neznesväcujte moje sväté meno! Chcem byť uctievaný ako svätý uprostred Izraelitov! Ja som Pán, ktorý vás posväcujem, 33 ktorý som vás vyviedol z egyptskej krajiny, aby som bol vaším Bohom, ja, Pán!“

 

 

Lv23

 

XXIII.            Ustanovenia o sviatkoch: O sobote. - 1 Pán vravel Mojžišovi: 2 „Hovor Izraelitom a povedz im: Pánove sviatky, ktoré zasvätíte slávnostným zhromaždením, sú tieto: 3 šesť dní budete konať svoju prácu, siedmy deň bude dňom úplného odpočinku so svätým zhromaždením. Vtedy nesmiete konať nijakú prácu, to je Pánova sobota, odpočinok vo všetkých vašich bydliskách.

            Pascha - Veľká noc. - 4 Toto sú Pánove sviatočné dni so sviatočným zhromaždením, ktoré budete sláviť v určenom čase:

            5 Na štrnásty deň prvého mesiaca podvečer bude Pánova Pascha 6 a na pätnásty deň toho istého mesiaca je sviatok Pánových nekvasených chlebov: sedem dní budete jesť nekvasené chleby. 7 V prvý deň budete konať sväté zhromaždenie; vtedy nesmiete konať nijakú služobnú prácu. 8 Sedem dní budete prinášať Pánovi zápalné obety a v siedmy deň bude opäť sväté zhromaždenie; vtedy nesmiete konať nijakú služobnú prácu!“

            Snop prvotín. - 9 Pán vravel Mojžišovi: 10 „Hovor Izraelitom a povedz im: Keď prídete do krajiny, ktorú vám dám, a budete konať žatvu, prineste zo svojej žatvy prvý snop kňazovi! 11 On bude snop podávať pred Pánom, aby vám získal zaľúbenie; v deň po sobote ho bude kňaz podávať. 12 V ten istý deň, keď podáte snôpok, obetujte Pánovi na celostnú žertvu bezchybného jednoročného baránka, 13 k nemu ako potravinovú obetu dve desatiny jemnej múky miešanej s olejom na zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána a k tomu ako nápojovú obetu štvrtinu hinu vína. 14 A kým neprinesiete obetné dary na obetu Pánovi, svojmu Bohu, až do toho dňa nesmiete jesť ani chlieb, ani pražené alebo tlčené zrno. Tento príkaz bude večný v budúcich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách.

            Letnice - Pentekostes. - 15 Odo dňa, keď ste po sobote obetovali svoj podávací snop, budete počítať sedem plných týždňov 16 až do dňa, ktorý nasleduje po siedmej sobote, čiže päťdesiat dní. Vtedy prinesiete Pánovi potravinovú obetu z nového (obilia). 17 Zo svojich bydlísk prinesiete dva chleby na podávanie, ktoré budú z dvoch desatín efy jemnej múky, upečené s kvasom ako obeta prvotín pre Pána. 18 S chlebmi privediete sedem bezchybných jednoročných baránkov, jedného býčka z dobytka a dva barany - tie budú na celostnú žertvu Pánovi -, k tomu potravinovú obetu a nápojovú obetu ako zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána. 19 Prinesiete capa na obetu za hriech a dva jednoročné baránky na pokojnú žertvu. 20 Kňaz ich bude podávať pred Pánom spolu s prvými chlebmi. Ony, aj dva baránky, budú ako Pánove podávané dary patriť kňazovi. 21 V ten istý deň zvoláte sväté zhromaždenie. Vtedy nesmiete vykonávať nijakú služobnú prácu. To je večný príkaz pre všetky pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. 22 Keď budete vo svojej krajine žať obilie, nezožnite pole až do kraja a nezbierajte klasy! Nechajte to pre chudobných a cudzincov. Ja Pán, som váš Boh!“

            Nový rok. - 23 Pán hovoril Mojžišovi: 24 „Povedz Izraelitom: Prvý deň siedmeho mesiaca bude pre vás dňom odpočinku, pamätným dňom s trúbením a so svätým zhromaždením. 25 Vtedy nesmiete vykonávať nijakú služobnú prácu a budete Pánovi obetovať zápalnú žertvu!“

            Deň zmierenia. - 26 Pán hovoril Mojžišovi: 27 „Desiaty deň tohoto siedmeho mesiaca je však Dňom zmierenia. Budete sláviť sväté zhromaždenie, budete sa postiť a prinesiete Pánovi zápalnú obetu. 28 Ani v tento deň nesmiete vykonávať nijakú služobnú prácu, lebo je to Deň zmierenia, keď sa máte zmieriť s Pánom. 29 Každý, kto sa v tento deň nebude postiť, bude vyhubený zo svojho ľudu 30 a každého, kto by v tento deň konal nejakú služobnú prácu, ja vyrvem z jeho ľudu. 31 Nesmiete konať nijakú prácu, to je večný zákon pre všetky pokolenia vo všetkých vašich bydliskách. 32 Bude pre vás dňom úplného odpočinku a vy sa budete postiť! Večer na deviaty deň tohoto mesiaca, od večera do druhého večera, zachováte svoj čas odpočinku!“

            Sviatok Stánkov. - 33 Pán hovoril Mojžišovi: 34 „Povedz Izraelitom: Od pätnásteho dňa tohoto siedmeho mesiaca bude na Pánovu počesť sedem dní slávnosť Stánkov. 35 V prvý deň bude sväté zhromaždenie. Vtedy sa nesmie konať nijaká služobná práca. 36 Sedem dní budete Pánovi obetovať zápalné obety a na ôsmy deň budete sláviť sväté zhromaždenie a prinesiete Pánovi zápalnú obetu. To je deň svätého zhromaždenia; vtedy nesmiete konať nijakú služobnú prácu.

            37 To sú Pánove sviatočné dni, keď budete sláviť sväté zhromaždenie a Pánovi prinesiete zápalnú obetu, celostnú žertvu, potravinovú obetu, žertvu a nápojovú obetu, ako je predpísané na jednotlivé dni, 38 okrem toho, čo prinesiete Pánovi v Pánovu sobotu, okrem darov a okrem všetkých vašich obiet zo sľubov a dobrovoľných darov.

            39 Od pätnásteho dňa siedmeho mesiaca, teda potom, keď zoberiete z poľa úrodu, budete sedem dní sláviť Pánov sviatok. V ten deň bude deň odpočinku a takisto aj na ôsmy deň. 40 V prvý deň si vezmete najkrajšie ovocie zo stromov, palmové ratolesti, vetvy hustolistých stromov a vrbinu od potoka a budete sa veseliť pred Pánom, svojím Bohom. 41 Tento sviatok slávte sedem dní každý rok na Pánovu česť! To je večný príkaz pre všetky pokolenia: slávte ho v siedmom mesiaci! 42 Sedem dní bývajte v stánkoch. Každý domorodec Izraela musí bývať v stánku, 43 aby neskoršie pokolenia vedeli, že ja som chcel, aby Izraeliti bývali v stánkoch, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Ja, Pán, som váš Boh!“

            44 A Mojžiš vyhlásil Izraelitom Pánove sviatočné dni.

 

 

Lv24

 

XXIV.            Predpisy o svietniku a stole predkladných chlebov. - 1 Pán hovoril Mojžišovi: 2 „Prikáž Izraelitom, aby ti doniesli čistý olej z roztlčených olív do svietnika, aby mohli lampy ustavične horieť. 3 Áron ich pripraví pred oponou archy zákona v stánku zjavenia, aby od večera do rána stále svietili pred Pánom. To je zákon pre všetky vaše pokolenia. 4 Stále ich bude upravovať pred Pánom na svietniku z rýdzeho zlata.

            5 Vezmi jemnú múku a upeč z nej dvanásť chlebov! Dve desatiny efy pripadnú na, jeden chlieb. 6 Potom ich poukladaj do dvoch stĺpcov - šesť v jednom stĺpci - na čistý stôl pred Pána! 7 Na každý stĺpec pridaj voňavé kadidlo, ktoré bude pri chlebe ako pripomienka na zápalnú obetu Pánovi. 8 Poukladáš ich pravidelne každú sobotu pred Pánom. Toto je stály záväzok Izraelitov na večné veky. 9 Budú patriť Áronovi a jeho synom, ktorí ich zjedia na svätom mieste. Veď im patria ako svätosväté z Pánových zápalných obiet. To je večné ustanovenie.“

            Tresty: Ukameňovanie za bohorúhačstvo. - 10 Raz vyšiel syn Izraelitky -bol však Egypťanovým synom - medzi Izraelitov. A Izraelitkin syn sa povadil s akýmsi Izraelitom v tábore. 11 Izraelitkin syn klial Izraelitovi Pánovo meno a zlorečil, preto ho priviedli k Mojžišovi. Jeho matka sa volala Sulamit, bola dcérou Dabriho z Danovho kmeňa. 12 Dali ho pod dozor, kým sa (o ňom) nerozhodlo podľa Pánovho výroku. 13 A Pán nariadil Mojžišovi: 14 „Rúhača daj vyviesť z tábora a všetci, čo ho počuli, položia na jeho hlavu ruky a všetok ľud ho ukameňuje. 15 Izraelitom však nariadiš: „Každý, kto bude kliať svojmu Bohu, uvalí na seba hriech. 16 Kto bude zlorečiť Pánovmu menu, musí zomrieť: všetok ľud ho bez milosrdenstva ukameňuje; tak cudzinec ako domorodec bude usmrtený, keď bude kliať Pánovo meno.

            Zákon odvety. - 17 Kto zabije akéhokoľvek človeka, musí zomrieť. 18 Kto zabije nejaké domáce zviera, nahradí život za život. 19 Kto svojmu súkmeňovcovi spôsobil úraz, nech sa i jemu spraví tak, ako on urobil: 20 zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub. Aký úraz spôsobil, taký nech sa mu odplatí! Kto zabije nejaké domáce zviera, dá náhradu, kto zabije človeka, musí zomrieť. 22 Rovnaké právo platí u vás pre cudzinca ako platí pre domorodca. Veď ja, Pán, som váš Boh!“

            23 A Mojžiš to vyhlásil Izraelitom. Tu vyviedli rúhača pred tábor a ukameňovali ho.

            A Izraeliti robievali tak, ako Mojžišovi prikázal Pán.


Modlitba za víťazstvo kráľa

Ž20 (19)

 

 

            1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

 

            2 Nech ťa vyslyší Pán v čase súženia,

            nech ťa ochráni meno Boha Jakubovho.

            3 Nech ti pošle pomoc zo svätyne

            a nech ťa bráni zo Siona.

 

            4 Nech si spomenie na všetky tvoje obetné dary

            a tvoja žertva nech mu je príjemná.

            5 Nech ti dá, za čím tvoje srdce túži,

            a nech vyplní každý tvoj zámer.

 

            6 Budeme sa tešiť z tvojho víťazstva

            a v mene nášho Boha dvíhať zástavy.

            Nech Pán splní všetky tvoje priania.

 

            7 Teraz viem, že Pán zachráni svojho pomazaného;

            vyslyší ho zo svojho svätého neba,

            zachráni ho mocou spásonosnej pravice.

 

            8 Na vozy sa spoliehajú jedni, druhí na kone,

            ale my vzývame meno Pána, nášho Boha.

            9 Oni sa zrútia a padnú,

            my však stojíme na nohách.

 

            10 Pane, daj vždy víťaziť kráľovi

            a nás vyslyš, kedykoľvek ťa budeme vzývať.