Nm 10-12

Nm10

 

X.        Strieborné trúbky. - 1 Pán hovoril Mojžišovi: 2 „Urob si dve strieborné trúbky! Vyhotov ich kované! Budú ti na zvolávanie pospolitosti a na znamenie, kedy sa pohnúť s táborom. 3 Keď sa na ne zatrúbi, zhromaždí sa všetok ľud k tebe pri vchode stánku zjavenia; 4 keď sa zatrúbi na ne len raz, dostavia sa k tebe kniežatá, pohlavári Izraelových tisícov, 5 keď sa zatrúbi trhano, dajú sa na pochod tí, čo táboria na východe, 6 keď sa trhano zatrúbi druhý raz, dajú sa na pochod tí, čo táboria na juhu. Takisto trhano sa zatrúbi na znak, že sa majú dať na pochod aj ostatní. 7 Keď sa bude zvolávať pospolitosť, bude sa tiež trúbiť, ale nie trhano.

            8 Na trúbkach budú trúbiť Áronovi synovia, kňazi. Toto nech je pre vás večne platným predpisom pre všetky pokolenia! 9 A keď budete už vo svojej krajine tiahnuť do boja proti nepriateľovi, ktorý vás bude utláčať, zatrúbite na týchto trúbkach trhano. Vtedy si Pán, váš Boh, spomenie na vás a vy nájdete ochranu pred svojím nepriateľom. 10 Na trúbkach budete trúbievať aj v dňoch svojej radosti, na sviatky a na novmesiace pri svojich celostných žertvách a pokojných obetách. Ony vás pripomenú vášmu Bohu. Ja, Pán, som váš Boh!“

 

 

Cesta od Sinaja do Kádeša 10,11 - 20,13

 

            Odchod od Sinaja. - 11 V druhom roku, v druhom mesiaci, na dvadsiaty deň mesiaca sa oblak zdvihol z príbytku zákona. 12 Izraeliti sa dali na pochod a po skupinách tiahli z púšte Sinaj, až sa oblak zniesol dolu na púšti Fáran.

            13 To bolo prvý raz, čo sa pohli na Pánov rozkaz, ktorý im dal prostredníctvom Mojžiša. 14 Prvá sa pohla zástava tábora Júdových synov, voj za vojom, a na čele ich vojov bol Aminadabov syn Nahason. 15 Voj kmeňa Isacharových synov viedol Suarov syn Natanael 16 a voj kmeňa Zabulonových synov viedol Helonov syn Eliab. 17 Keď sa rozobral stánok, pohli sa Gersonovci a Merarovci, ktorí nosili stánok. 18 Potom sa dala na pochod zástava Rubenovho tábora, voj za vojom; a na čele ich vojov bol Sedeurov syn Elisur. 19 Voj kmeňa Simeonových synov viedol Surišadaiho syn Salamiel 20 a voj kmeňa Gadových synov viedol Duelov syn Eliasaf. 21 Nato sa pohli Kaátovci, ktorí nosili svätyňu. 22 Potom sa pohla zástava tábora Efraimových synov, voj za vojom. Na čele jeho vojov bol Amiudov syn Elisama. 23 Voj kmeňa Manassesových synov viedol zasa Fadasurov syn Gamaliel 24 a voj kmeňa Benjamínových synov viedol Gedeonov syn Abidan. 25 Napokon sa dala na pochod zástava tábora Danových synov, voj za vojom zakľučovali celý tábor a na čele jeho vojov bol Amišadaiho syn Ahiezer. 26 Voj kmeňa Aserových synov viedol Ochranov syn Fegiel 27 a voj kmeňa Neftaliho synov viedol Enanov syn Ahira. 28 Toto bolo poradie za pochodu, pri ktorom Izraeliti tiahli voj za vojom.

            Mojžiš prosí Hobaba, aby išiel s Izraelitmi. - 29 Mojžiš povedal svojmu švagrovi, Raguelovmu synovi, Madiánčanovi Hobabovi: „Ideme na miesto, o ktorom Pán povedal: „Dám ho vám!“ Poď s nami! Odvďačíme sa ti. Veď Pán prisľúbil Izraelovi mnoho dobrého!“ 30 On mu však odvetil: „Ja nepôjdem, vrátim sa do svojej krajiny k svojmu príbuzenstvu.“ 31 Tu mu Mojžiš povedal: „Neopúšťaj nás! Veď ty poznáš miesta, kde by sme mohli na púšti táboriť, budeš naším sprievodcom. 32 Ak pôjdeš s nami, dáme ti čiastku z dobra, ktoré nám uštedrí Pán!“ 33 A tak tiahli od Pánovho vrchu tri dni cesty. Archa zmluvy išla tri dni cesty pred nimi, aby vyhľadala pre nich táborisko. 34 Keď sa pohli, cez deň bol nad nimi Pánov oblak, 35 a keď sa pohýnala archa, Mojžiš hovorieval:

 

            „Vstaň, Pane, nech sa rozpŕchnu tvoji nepriatelia

            a nech sa dajú na útek pred tebou tí, čo ťa nenávidia!“

 

            36 Keď sa zastavovala, vravieval:

 

            „Vráť sa, Pane, k množstvu Izraelovho vojska!“

 

 

Nm11

 

XI.      Vzbura ľudu v Tabere. - 1 Ľud začal volať k Pánovi, že sa mu zle vodí. Keď to Pán začul, zahorel hnevom. Vyšľahol oproti nim Pánov oheň a strávil okraj tábora. 2 Tu ľud volal o pomoc k Mojžišovi. A keď Mojžiš orodoval u Pána, oheň uhasol. 3 Preto nazvali to miesto Tabera, lebo tam vzbĺkol proti nim Pánov oheň.

            4 Primiešaný ľud, čo bol medzi nimi, dostal chuť na iné jedlá a potom sa začali aj Izraeliti opätovne žalovať a hovorili: „Kto nám dá jesť mäso? 5 Rozpamätúvame sa na ryby, ktoré sme zadarmo jedávali v Egypte, na uhorky a dyne, na pór, cibuľu a cesnak. 6 Teraz nám ide do zahynutia. Ničoho tu niet. Okrem manny nevidia naše oči nič!“ 7 Manna bola ako koriandrové semiačko a podobala sa bdéliu. 8 Ľud chodil sem-tam a zbieral ju, mlel ju na ručných mlynoch alebo ju tĺkol v mažiaroch. Potom ju varil v hrnci alebo piekol z nej osúchy. Chutilo to ako olejové koláče. 9 Keď za noci padala na tábor rosa, padala naň aj manna.

            Mojžišova prosba o milosrdenstvo. - 10 Keď Mojžiš počul nariekať ľud, rodinu za rodinou, každého pri vchode do svojho stanu - lebo sa veľmi rozhorel Pánov hnev -, Mojžišovi sa nepáčila táto vec 11 a Mojžiš povedal Pánovi: „Prečo tak zle zaobchodíš so svojím služobníkom? Prečo som nenašiel milosť v tvojich očiach, že na mňa kladieš celú ťarchu starosti o všetok tento ľud? 12 Či som ja nosil všetok tento ľud vo svojom lone? Ja som ho priniesol na svet, že odo mňa žiadaš: „Zanes ho na svojich prsiach ako dojka nosí dojča, do krajiny, ktorú si ty prisahal dať ich otcom?“ 13 Kde vezmem mäso, aby som ho mohol dať všetkému tomuto ľudu? Nariekajú a volajú predo mnou: „Daj nám jesť mäso!“ 14 Ja sám nie som schopný niesť ťarchu všetkého tohoto ľudu. Je to pre mňa priťažké. 15 Ak mieniš aj naďalej takto nakladať so mnou, tak ma radšej zabi - ak som našiel milosť v tvojich očiach -, aby som nemusel dlhšie hľadieť na svoju biedu!“

            Voľba sedemdesiatich pomocníkov. - 16 Tu Pán povedal Mojžišovi: „Zavolaj mi sem sedemdesiat mužov zo starších Izraela o ktorých vieš, že sú ozaj starší a že sú vedúcimi ľudu. Priveď ich ku stánku zjavenia, nech tam stoja s tebou, 17 pokým ja nezostúpim. Tam sa porozprávam s tebou a vezmem niečo z tvojho ducha, ktorý je na tebe, a položím ho na nich, aby niesli spolu s tebou ťarchu ľudu, aby si ju nemusel niesť ty sám. 18 Ľudu však prikáž: Na zajtra sa posväťte! Budete jesť mäso, lebo ste hlasno nariekali pred Pánom a hovorili ste: „Kto nám dá jesť mäso? V Egypte sme ho mali nadostač!“ Teraz vám Pán dá mäso a najete sa. 19 A nebudete ho jesť iba jeden deň, ani dva, päť, desať alebo dvadsať dní, 20 ale celý mesiac, že ho nebudete môcť už ani cítiť, až pokým sa vám nesprieči. Veď ste opovrhli Pánom, ktorý uprostred vás býva, a nariekali ste: „Prečo sme len vyšli z Egypta?“ 21 Mojžiš odpovedal: „Šesťstotisíc mužov, pešiakov, má tento ľud, medzi ktorým žijem, a ty hovoríš: „Dám im mäsa, že ho budú jesť celý mesiac.“ 22 Či je možné zabiť pre nich toľko oviec a býkov, aby im stačilo?! Je možné vychytať pre nich všetky ryby mora, aby bolo pre nich dosť?!“ 23 Lenže Pán riekol Mojžišovi: „Je azda Pánova ruka prislabá? Teraz uvidíš, či sa moje slovo splní pred tebou a či nie!“

            Pán udeľuje sedemdesiatim starším prorockého ducha. - 24 Potom Mojžiš vyšiel von a oznámil Pánove slová ľudu. Nato vzal sedemdesiat starších z ľudu a rozostavil ich okolo stánku. 25 Tu Pán zostúpil v oblaku a zhováral sa s ním. Potom vzal z jeho ducha, ktorý bol na ňom, a rozdelil ho medzi sedemdesiatich mužov. Keď na nich duch zostúpil, boli zachvátení prorockým duchom. Neskoršie sa to s nimi už nestalo.

            26 Dvaja mužovia z nich ostali v tábore. Jeden sa volal Eldad a druhý Medad. Aj na nich zostúpil duch: Aj oni patrili k tým zaznačeným, ale nevyšli načas. Ich zachvátil prorocký duch v tábore. 27 Vtedy istý sluha utekal a oznámil to Mojžišovi: „Eldad a Medad sú zachvátení prorockým duchom v tábore!“ - 28 Tu sa ujal slova Nunov syn Jozue, ktorý bol od svojej mladosti Mojžišovým služobníkom, a povedal: „Pane môj, Mojžiš, zakáž im to!“ 29 Mojžiš mu však odvetil: „Prečo sa hneváš na mňa? Kiežby všetok Pánov ľud pozostával z prorokov! Kiežby Pán zoslal na všetkých svojho ducha. 30 Nato sa Mojžiš odobral so staršími Izraela späť do tábora.

            Prepelice. - 31 Potom od Pána vyšiel vietor, ktorý priniesol od mora prepelice; a zhodil ich na tábor v okruhu na dennú cestu na všetky strany od tábora. I poletovali na dva lakte od zeme. 32 A ľud sa dal do chytania prepelíc. Celý deň a celú noc, ba aj nasledujúci deň. A ten, kto málo nachytal, mal ich desať chomerov. A porozkladali ich okolo celého tábora. 33 Ale ešte mali mäso medzi zubami, keď vzplanul voči ľudu Pánov hnev a Pán zasiahol ľud veľmi veľkou ranou. 34 Preto nazvali to miesto Kibrot-Hatava (Hroby pažravosti); tam totiž pochovali pažravý ľud. 35 Od Kibrot-Hatava ľud tiahol do Haserotu a v Haserote ostali.

 

 

Nm12

 

XII.     Áron a Mária sa spriečujú Mojžišovi. - 1 Mária a Áron hovorili však zle o Mojžišovi pre Kušiťanku, ktorú si vzal za ženu. Oženil sa totižto s kušitskou ženou. 2 Vraveli tiež: „Vari Pán len Mojžišovi hovoril? A nehovoril aj nám?“ Pán to však počul. 3 Kým Mojžiš bol veľmi tichý muž, (tichší) ako všetci ostatní ľudia na svete.

            Potrestanie Márie. - 4 A Pán hneď hovoril Mojžišovi, Áronovi a Márii: Choďte všetci traja k stánku zjavenia!“ Keď oni traja prišli, 5 Pán zostúpil v oblačnom stĺpe, vstúpil do vchodu stánku a zavolal Árona a Máriu. Oni dvaja predstúpili 6 a riekol im: „Počúvajte moje slová:

 

            Ak je medzi vami prorok,

            tak sa mu zjavujem ja, Pán, vo videní

            a hovorím s ním vo sne!

            7 No nie tak s mojím služobníkom, Mojžišom!

            On je v celom mojom dome najvernejší.

            8 Ja sa s ním rozprávam od úst k ústam,

            otvorene a nie v hádankách -

            a on môže hľadieť na Pánovu podobu.

            Prečo ste sa teda nebáli hovoriť

            proti môjmu služobníkovi Mojžišovi?“

 

            9 I vybúšil proti nim Pánov hnev a odišiel. 10 Keď sa oblak vzdialil od stánku, Mária razom obelela malomocenstvom ako sneh. A keď sa Áron k nej obrátil, videl, že, je malomocná. 11 Vtedy Áron povedal Mojžišovi: „Pán môj, nedaj nám trpieť za hriech, ktorého sme sa dopustili vo svojej nerozumnosti! 12 Nedopusť, aby bola ako mŕtve dieťa, ktorého telo býva pri východe z materského života napoly zhnité!“ 13 Tu Mojžiš volal k Pánovi: „Bože, uzdrav ju, prosím!“ 14 A Pán mu odpovedal: „Keby jej otec napľul do tváre, nemusela by sa sedem dní červenať? Nech je teda sedem dní vylúčená z tábora! Potom sa vráti zasa späť.“ 15 Mária teda bola sedem dní vylúčená z tábora. Ľud sa však nepohýnal ďalej, kým Máriu nepriviedli späť.