Nm 22-24

Balám a jeho proroctvo 22 - 24

Nm22

 

XXII.  Moabský kráľ prvý raz povoláva amonského veštca Baláma. - 1 Potom šli Izraeliti ďalej a utáborili sa na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu. 2 Keď Seforov syn Balak videl, čo všetko Izrael urobil Amorejčanom, 3 Moab sa veľmi bál tohoto národa, lebo bol veľký, a schytila ho hrôza pred Izraelitmi. 4 Moabčania povedali madiánskym starším: „Tento húf nám požerie všetko vôkol nás, ako dobytok spása trávu na poli! A Seforov syn Balak, ktorý bol toho času moabským kráľom, 5 poslal poslov k Beorovmu synovi Balámovi do Petoru na Eufrate, do krajiny jeho národa, aby ho privolal, a odkázal mu: „Je tu ľud, čo vyšiel z Egypta. Roztiahol sa už po celej krajine a usalašil sa naproti mne. 6 Príď teda a prekľaj mi tento ľud, lebo je silnejší ako ja. Možno ho potom porazím a vyženiem z krajiny, lebo viem, že koho ty požehnáš, je požehnaný a koho ty prekľaješ, je prekliaty.“

            7 I vybrali sa moabskí starší a madiánski starší s odmenou za veštbu v rukách, prišli k Balámovi a odovzdali Balakov odkaz. 8 On im povedal: „Ostaňte túto noc tu a potom vám dám odpoveď podľa toho, čo mi povie Pán.“ Moabskí náčelníci ostali teda u Baláma.

            9 Boh prišiel k Balámovi a povedal mu: „Čo sú to za muži u teba?!“ 10 Balám odpovedal Bohu: „Seforov syn Balak, moabský kráľ, mi odkázal: 11 Je tu ľud, čo vyšiel z Egypta, a roztiahol sa už po celej krajine. Príď teda a zariekni mi ho! Hádam potom budem môcť začať s ním bojovať a vyženiem ho.“ 12 Boh však povedal Balámovi: „Nesmieš s nimi ísť! Nesmieš prekliať ten ľud, lebo je požehnaný!“ 13 Keď Balám ráno vstal, povedal Balakovým náčelníkom: „Choďte len do svojej krajiny, lebo Pán mi nedovolil ísť s vami.“ 14 Moabskí predáci sa pobrali a keď došli k Balakovi, povedali mu: „Balám sa zdráhal ísť s nami.“

            Balak poznove posiela po Baláma. - 15 Nato Balak opäť poslal popredných mužov, viacerých a vznešenejších, ako boli prví. 16 Keď prišli k Balámovi, povedali mu: „Toto odkazuje Seforov syn Balak: Neotáľaj prísť ku mne! 17 Bohato ťa odmením a urobím všetko, čo mi povieš. Len príď a zariekni mi tento ľud!“ 18 Ale Balám odvetil Balakovým služobníkom: „Keby mi dal Balak toľko striebra a zlata, koľko sa zmestí do jeho domu, nebudem môcť robiť proti rozkazu Pána svojho Boha, ani viac, ani menej. 19 Ale zostaňte tu aj vy túto noc, aby ste sa dozvedeli, čo mi ďalej povie Pán.“ 20 Pán za noci prišiel k Balámovi a povedal mu: „Ak ťa títo mužovia prišli zavolať, tak sa vyber a choď s nimi! Ale smieš robiť len to, čo ti prikážem ja!“ 21 Ráno potom Balám vstal, osedlal svoju oslicu a odišiel s moabskými predákmi.

            Balámova oslica rozpráva. - 22 Potom sa Boh rozhneval, že (Balám) už aj sám chcel ísť, a Pánov anjel mu zastúpil cestu, aby ho zadržal. Niesol sa totiž na oslici a sprevádzali ho jeho dvaja sluhovia. 23 Keď oslica videla na ceste stáť Pánovho anjela s vytaseným mečom v ruke vybočila z cesty a išla poľom. Balám oslicu bil, aby ju zavrátil na cestu. 24 Tu sa anjel postavil do úžľabiny medzi vinicami, kde stál z oboch strán múr. 25 Keď oslica zočila Pánovho anjela, pritisla sa o múr a Balámovi pritlačila o múr nohu. I bil ju znova. 26 Pánov anjel ho zasa predišiel a zastal si na úzkom mieste, kde sa nedalo vyhnúť ani napravo, ani naľavo. 27 A keď Balámova oslica zbadala Pánovho anjela, padla pod Balámom. Balám sa rozhneval a ťal oslicu palicou. 28 Tu Pán otvoril oslici ústa a povedala Balámovi: „Čo som ti urobila, že si ma už tri razy bil?“ 29 Balám odvetil oslici: „Lebo si si robila posmech zo mňa. Keby som mal poruke meč, tak by som ťa zabil.“ 30 Oslica odpovedala Balámovi: „A nie som ja tvoja oslica, na ktorej oddávna až dodnes jazdievaš? A urobila som ti niekedy niečo takéto?!“ On odpovedal: „Nie!“ 31 Tu Pán otvoril Balámovi oči a zbadal, že na ceste stojí Pánov anjel s vytaseným mečom v ruke. Poklonil sa a vrhol sa na tvár. 32 Pánov anjel mu povedal: „Prečo si už tri razy bil svoju oslicu? Pozri, ja sám som prišiel, aby som ťa zadržal, lebo táto cesta je proti mojej vôli. 33 Oslica ma zbadala a tri razy sa mi vyhla. Keby sa mi nebola vyhla, bol by som ťa už zahubil. Ju by som však bol nechal nažive.“ 34 Tu Balám povedal Pánovmu anjelovi: „Previnil som sa. Nevedel som, že sa mi ty staviaš do cesty. Teraz však, ak sa ti to neprotiví, vrátim sa späť.“ 35 Pánov anjel však odvetil Balámovi: „Len chod s mužmi! Ale hovoriť budeš iba to, čo ti prikážem ja!“ A Balám šiel s Balakovými náčelníkmi.

            Balámov príchod k Balakovi. - 36 Keď Balak počul, že sa blíži Balám, šiel mu v ústrety do moabského Iru, ktorý je na samých hraniciach arnonského územia. 37 A Balak povedal Balámovi: „Či som neposlal opäť po teba, aby som ťa privolal? Prečo si neprišiel hneď ku mne? Nie som vari schopný odmeniť ťa?“ 38 Balám odpovedal Balakovi: Nuž prišiel som k tebe, ale sotva budem môcť niečo hovoriť Poviem iba to slovo, ktoré mi vloží do úst Boh.“

            39 Potom išli Balak s Balámom ďalej a došli do Kirjat-Chusot. 40 A keď Balak obetoval býky a ovce, poslal z nich Balámovi a náčelníkom, čo boli s ním.

            Prvé Balámovo požehnanie. - 41 Na druhý deň ráno vzal Balak Baláma so sebou a zaviedol ho na Bamot-Bál, odkiaľ bolo vidieť zadné (voje) izraelského ľudu.

 

 

Nm23

 

XXIII.            1 Tu povedal Balám Balakovi: „Postav mi tu sedem oltárov a prichystaj sedem býčkov a sedem baranov!“ 2 A Balak urobil, ako si Balám žiadal. Nato Balak a Balám obetovali na každom oltári po jednom býčkovi a jednom baranovi. 3 Potom povedal Balám Balakovi: „Počkaj pri svojej zápalnej žertve, ja odídem, azda sa mi zjaví Pán. A čo mi dá vedieť, oznámim ti.“ I odobral sa na osamelé miesto 4 a Boh sa ozaj zjavil Balámovi, ktorý mu povedal: „Postavil som sedem oltárov a na každom oltári som obetoval býčka a barana.“ 5 Nato Pán vložil do Balámových úst slová a povedal mu: „Vráť sa k Balakovi a takto rozprávaj!“ 6 Keď sa k nemu vrátil, videl, že Balak stojí ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom všetci moabskí predáci. 7 Tu predniesol svoj oslavný spev a hovoril:

 

            Z Aramu ma Balak priviedol,

            od vrchov východu moabský kráľ:

            Poď, prekľaj mi Jakuba,

            poď zlorečiť Izraelovi!

 

            8 Akože môžem prekliať, koho nepreklína Boh?

            Akože môžem zlorečiť, komu nezlorečí Pán?

            9 Veď ho vidím z vrchu skál,

            z výšin sa naň dívam:

            Hľa, ľud, čo osamote býva si

            a neráta sa medzi národy.

            10 Kto len spočíta Jakubov (rod) ako prach?!

            Kto poráta čo len štvrtinu Izraela?!

            Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých,

            kiežby moja budúcnosť bola ako jeho!“

 

            11 Tu povedal Balak Balámovi: „Čo si mi to urobil? Zavolal som ťa prekliať mojich nepriateľov, a ty ich bohato žehnáš!“ 12 Ale on mu odpovedal: „Či nemám dbať, aby som hovoril to, čo mi vložil do úst Pán?“

            Druhé Balámovo požehnanie. - 13 Potom vravel Balak Balámovi: „Poď so mnou na iné miesto, odkiaľ ho uvidíš celého. Teraz vidíš len poslednú časť. Potom mi ho odtiaľ prekľaješ!“ 14 I vzal ho so sebou na strážne miesto na končiar Fasgy, postavil sedem oltárov a na každom obetoval po jedno býčkovi a jednom baranovi. 15 Nato povedal Balakovi: „Ostaň tu pri svojej zápalne žertve, ja počkám na zjavenie.“

            16 Balámovi sa zjavil Pán, vložil mu do úst slová a povedal: „Vráť sa k Balakovi a takto hovor!“ 17 Keď došiel k nemu, on stál ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom moabskí náčelníci. Balak sa ho opýtal: „Čo hovoril Pán?“

 

            18 Tu on predniesol svoj oslavný spev a vravel:

            „Vstaň, Balak, a počúvaj!

            Nakloň ku mne sluch, Seforov syn!

 

            19 Boh nie je ako človek, že by luhal,

            ani ako syn človeka, že by ľutoval!

            Azda by povedal, a nevykonal,

            hovoril var’, a nesplnil?

 

            20 Hľa, dostal som rozkaz požehnať,

            nuž požehnávam a nezmením to:

            21 Nevidno nešťastia v Jakubovi

            a nebadať strasti v Izraelovi.

            Pán, jeho Boh, je s ním

            a jasot, patriaci kráľovi, je v ňom.

            22 Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta,

            je preň ako zubrie rohy.

 

            23 Veď niet hádačstva v Jakubovi

            a niet veštectva v Izraelovi.

            Keď je na to čas, oznamuje sa Jakubovi

            a Izraelovi, čo urobí Boh.

 

            24 Hľa, ten ľud sa dvíha sťa levica,

            ako lev vstáva.

            Neľahne, pokým korisť nezhltne

            a nevypije krv zabitých.“

 

            25 Balak povedal Balámovi: „Keď mu nemôžeš zlorečiť, aspoň mu nežehnaj,“ 26 Balám mu odpovedal: „Nevravel som ti: „Všetko, čo povie Pán, musím urobiť?“

            Tretie Balámovo požehnanie. - 27 Potom Balak povedal Balámovi: „Poď, zavediem ťa ešte na iné miesto. Možnože zaľúbi sa Bohu aby si mi ho odtiaľ preklial.“ 28 A Balak zobral Baláma na vrch Fegor, ktorý sa dvíha nad pustatinou. 29 Tu Balám povedal Balakovi: „Vystav mi tu sedem oltárov a prichystaj mi sedem býčkov a sedem baranov!“ 30 Balak urobil ako si želal Balám, a na každom oltári obetoval jedného býčka a jedného barana.

 

 

Nm24

 

XXIV.            1 Balám však poznal, že Pánovi sa zaľúbilo požehnať Izrael, preto neodišiel ako predtým za veštbou, ale obrátil sa tvárou k púšti. 2 Keď Balám zdvihol oči a videl táboriť Izrael podľa jeho kmeňov, prišiel naň duch Boží 3 a (Balám) predniesol svoj oslavný spev a hovoril:

 

            „Výrok Baláma, Beorovho syna,

            hovorí muž s prenikavým zrakom;

            4 takto hovorí ten, čo načúva slová Božie,

            ten, čo hľadí na tvár Všemohúceho,

            zajatý vytržením, no s otvorenými očami:

 

            5 Jak krásne sú, Jakub, stany tvoje,

            tvoje príbytky, Izrael!

            6 Ako potočné údolia, čo sa v diali tiahnu,

            ako záhrady pozdĺž potoka,

            sťa duby, čo zasadil Pán,

            sťa cédre pri vodách.

            7 Voda sa rinie z jeho vedier

            a jeho semeno je v hojnej vlahe.

            Jeho kráľ bude vyvýšený nad Agaga

            a vezme mu kráľovstvo.

            8 Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta,

            je preň ako rohy zubrie.

            Pohltí národy, nepriateľov svojich,

            poláme im kosti, šípmi svojimi ich zničí.

            9 Stočil sa, leží sťa lev,

            ako levica - ktože ho vyruší?

 

            Ten, kto ťa požehná, nech je požehnávaný,

            kto ťa prekľaje, nech bude prekliaty!“

 

            10 Balak sa rozhneval na Baláma, spľasol rukami a povedal Balámovi: „Zavolal som ťa, aby si preklial mojich nepriateľov, a ty si ich už tri razy požehnal. 11 Už sa aj ber domov! Chcel som ťa bohato odmeniť, ale Pán ťa pripravil o odmenu!“ 12 Balám však odvetil Balakovi: „A nehovoril som už tvojim poslom, ktorých si ku mne poslal: 13 „Aj keby mi dal Balak toľko striebra a zlata, koľko sa zmestí do jeho domu, nebudem môcť robiť proti Pánovmu rozkazu a vykonať niečo sám od seba, či dobré alebo zlé; smiem zvestovať iba to, čo mi zvestuje Pán!“? 14 A pretože už odchádzam k svojmu ľudu, poď, oznámim ti, čo tento ľud urobí tvojmu ľudu v budúcich dňoch.“

            Štvrté Balámovo požehnanie. - 15 I predniesol svoj oslavný spev a vravel:

 

            „Výrok Baláma, Beorovho syna,

            výrok muža s prenikavým zrakom.

            16 Je to výrok toho, čo načúva slová Božie,

            toho, čo hľadí na tvár Všemohúceho,

            zajatý vytržením, no s otvorenými očami:

 

            17 Jeho vidím, ale nie už teraz,

            hľadím na neho, no nie z poblízka.

            Hviezda vychádza z Jakuba,

            žezlo sa zdvíha z Izraela.

            On rozbije spánky moabské

            a temeno všetkým synom Seta.

 

            18 Edom bude jeho vlastníctvom

            a Seir, jeho nepriateľ, jeho majetkom.

            Izrael sa však bude vzmáhať v moci,

            19 Z Jakuba povstane panovník

            a zničí, čo zostalo z mesta.“

 

            20 Keď uzrel Amalekitov, predniesol svoj slávnostný spev, hovoriac:

 

            „Prvým bol Amalek medzi národmi,

            no jeho koniec - je záhuba!“

 

            21 Potom, keď uvidel Kenejcov, predniesol svoj slávnostný spev a povedal:

 

            „Pevné je tvoje sídlo.

            Hniezdo si si postavil na skale.

            22 A predsa si, Kain, odsúdený na skazu,

            keď ťa Asýr odvlečie do zajatia!“

 

            23 A ešte predniesol slávnostný spev a vravel:

 

            „Beda, kto to prežije, keď to Boh urobí,

            24 lode prídu od Kitimu,

            pokoria Asýra, pokoria Hebera,

            ale aj on nakoniec zahynie!“

 

            25 Potom sa Balám pobral a vrátil sa do svojej vlasti. A Balak šiel tiež svojou cestou.