Nm 34-36

Nm34

 

XXXIV.  Hranice prisľúbenej zeme. - 1 Pán hovoril Mojžišovi: 2 „Toto prikáž Izraelitom: Keď prídete do krajiny Kanaán, toto bude vaše územie, ktoré vám pripadne za dedičný majetok: krajina Kanaán v celom svojom rozsahu. 3 Vaše hranice budú od púšte Sin popri Edomsku. Južná hranica sa začne na východe, na južnom konci Soľného mora, 4 potom vaša hranica pôjde južne od Škorpiónového návršia a prejde cez Senu, kým sa neskončí južne od Kadešbarny. Odtiaľ pôjde ďalej k Hasar-Adaru a dosiahne Asemonu. 5 Od Asemony hranica zahne k Egyptskému potoku a skončí pri Mori. 6 Západnou hranicou bude pre vás Veľké more - ono bude vašou západnou hranicou. 7 A toto bude pre vás severnou hranicou: od Veľkého mora pôjde vaša hraničná čiara až k vrchu Hor. 8 Od vrchu Hor pôjde hraničná čiara až na miesto, kade sa ide do Ematu, a hranica dosiahne až Sedad. 9 Potom hranica pôjde cez Sifron a dosiahne svoj konečný bod pri Hasar-Enan. To bude vaša severná hranica. 10 Ako východnú hranicu si určite čiaru od Hasar-Enanu ku Sefame. 11 Od Sefamy pôjde hranica dolu ku Reble východne od Ain. Potom zíde ešte nižšie a dotkne sa horského hrebeňa východne od Genezaretského jazera. 12 Potom hranica pôjde dolu k Jordánu a skončí sa pri Soľnom mori. Toto budú hranice vašej krajiny dookola.“

            13 Mojžiš nariadil Izraelitom: „Toto je krajina, ktorú dostanete lósom do vlastníctva a ktorú Pán kázal prideliť deviatim a polovici kmeňa. 14 Lebo rodiny Rubenovho kmeňa a Gadovho kmeňa a polovica Manassesovho kmeňa svoj dedičný podiel už dostali. 15 Dva a pol kmeňa obsiahlo svoj dedičný podiel za Jordánom naproti Jerichu, na východ, oproti východu slnka.“

            Mená tých, čo majú rozdeľovať krajinu. - 16 Pán hovoril Mojžišovi: 17 Toto sú mená mužov, ktorí vám rozdelia krajinu: kňaz Eleazar a Nunov syn Jozue, 18 ďalej priberiete na rozdelenie krajiny po jednom kniežati z každého kmeňa; 19 a mená tých mužov sú: Z Júdovho kmeňa Jefonov syn Kaleb; 20 zo Simeonovho kmeňa Amiudov syn Samuel; 21 z Benjamínovho kmeňa Chaselonov syn Elidad; 22 z Danovho kmeňa Jogliho syn Boki; 23 z Jozefových synov z kmeňa Manassesovho Efodov syn Haniel; 24 z kmeňa Efraimovho Seftanov syn Kamuel; 25 zo Zabulonovho kmeňa Farnachov syn Elisafan; 26 z Isacharovho kmeňa Ozanov syn knieža Faltiel; 27 z Aserovho kmeňa Salomiho syn Ahiud; 28 z Neftaliho kmeňa Amiudov syn Fedael.“ 29 To sú tí, ktorým Pán prikázal rozdeliť Izraelitom ich dedičný podiel v kanaánskej krajine.

 

 

Nariadenie o levitských a záchranných mestách

Nm35

 

XXXV.  Levitské mestá. - 1 Pán hovoril Mojžišovi na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu: 2 „Prikáž Izraelitom, aby dali zo svojho dedičného pozemku levitom na bývanie mestá a aby dali levitom aj pastviny okolo miest. Mestá budú pre nich na bývanie a pastviny budú pre ich dobytok a stáda, pre všetky ich zvieratá. 4 Pastviny miest, ktoré dáte levitom, budú siahať od mestských hradieb zvonka tisíc lakťov dookola. 5 Von z mesta odmeriate na východnú stranu dvetisíc lakťov, takisto na stranu južnú, na západnú a na severnú stranu tak, že mesto bude uprostred; toto im bude patriť pri mestách ako pastviny. 6 Čo sa týka miest, ktoré dáte levitom, šesť z nich bude miestami útočišťa, ktoré určíte na to, aby tam mohol ujsť ten, kto niekoho zabil. Okrem toho im dáte ešte štyridsaťdva miest. 7 Úhrnný počet miest, ktoré dáte levitom, bude štyridsaťosem miest spolu s ich pastvinami. 8 A miest, ktoré dáte z izraelských pozemkov, bude od väčšieho (kmeňa) viac, od menšieho menej. Každý (kmeň) dá niekoľko zo svojich miest levitom podľa rozlohy svojho dedičného podielu, ktorý mu pripadne do vlastníctva.“

            Mestá útočišťa. - 9 Pán hovoril Mojžišovi: 10 „Hovor Izraelitom a povedz im: Keď prídete cez Jordán do krajiny Kanaán, 11 vyvoľte si príhodné mestá, ktoré budú pre vás mestami útočišťa. Tam utečie ten, kto zapríčinil smrť, kto neúmyselne zabil človeka. 12 Tieto mestá vám budú útočišťom pred pomstiteľom krvi, aby usmrtiteľ nebol usmrtený prv, ako sa dostaví pred súd pospolitosti. 13 Miest útočišťa, čo takto oddelíte, bude šesť. 14 Tri mestá určíte za Jordánom a tri mestá určíte v krajine Kanaán. Ony budú pre vás mestami útočišťa. 15 Ony budú útočišťom tak Izraelitom ako i cudzincom a prišelcom, aby ta mohol ujsť každý, kto by neúmyselne zabil človeka.

            Pokyny pre určovanie úmyselnej a neúmyselnej vraždy. - 16 Ak niekto udrie dakoho železným predmetom a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 17 Ak ho zasiahne kameňom, ktorý mal v ruke a ktorým možno zabiť, a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 18 Ak ho udrie dreveným predmetom, ktorý mal v ruke a ktorým možno zabiť, a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť. 19 Pomstiteľ krvi vraha zabije. Zabije ho, kto ho dostihne. 20 Ak niekto niekoho udrie z nenávisti alebo doň niečo úmyselne hodí a on zomrie, 21 alebo ak ho udrie z nepriateľstva päsťou tak, že zomrie, toho, kto ho udrel, treba potrestať smrťou, lebo je vrah. Pomstiteľ krvi ho zabije, keď ho dochytí.

            22 Ak ho (smrteľne) udrie len náhodou a nie z nepriateľstva, alebo ak naň neúmyselne hodí nejaký predmet, 23 alebo ak naň zrúti - bez toho, žeby ho videl - nejaký kameň, ktorý môže zapríčiniť smrť, a on zomrie, hoci nebol proti nemu nepriateľsky naladený a nechcel mu urobiť zle, 24 nech pospolitosť rozhodne medzi usmrtiteľom a pomstiteľom podľa týchto ustanovení: 25 Pospolitosť vyslobodí usmrtiteľa z rúk pomstiteľa krvi. Pospolitosť ho zasa zavedie späť do mesta útočišťa, kde sa ukryl. Tam bude bývať až do smrti veľkňaza, ktorý bol pomazaný posvätným olejom. 26 Lež ak usmrtiteľ opustí obvod mesta útočišťa, do ktorého utiekol, 27 a keď ho pomstiteľ krvi dostihne mimo obvodu mesta útočišťa, a keď pomstiteľ usmrtiteľa zabije, nebude na ňom nijaká vina krvi. 28 Preto má každý ostať vo svojom meste útočišťa až do veľkňazovej smrti. Až po veľkňazovej smrti sa môže usmrtiteľ vrátiť na svoj pozemok, ktorý mu patrí ako dedičný majetok. 29 Tieto nariadenia sú pre vás záväzné z pokolenia na pokolenie vo všetkých vašich bydliskách.

            Počet svedkov a výkupné. - 30 Ak niekto usmrtí človeka, tak vraha zabijú len na výpoveď svedkov. Výpoveď jedného svedka však nestačí, aby niekoho odsúdili na smrť. 31 Neprijímajte výkupné za život nijakého vraha, ktorý je zodpovedný za smrť, ale musí zomrieť. 32 Takisto neprijímajte výkupné od toho, kto sa utiahol do mesta útočišťa a chcel by sa vrátiť a bývať niekde v krajine ešte pred smrťou veľkňaza. 33 Nesmiete znesvätiť krajinu, v ktorej bývate. Lebo krv znesvätí krajinu a krajinu možno uzmieriť za krv, čo bola v nej vyliata, iba krvou toho, kto ju vylial. 34 Nepoškvrňujte teda krajinu, v ktorej bývate, veď v nej bývam ja! Lebo ja, Pán, bývam uprostred Izraelových synov!“

 

 

Nm36

 

XXXVI.  Zákon o vydaji dcér - dedičiek. - 1 Predstúpili rodoví náčelníci rodu synov Galaáda, syna Machira, Manassesovho syna z rodu Jozefových synov, predstúpili a predniesli Mojžišovi i kniežatám a náčelníkom kmeňov túto vec: 2 „Pane, Pán ti prikázal žrebom rozdeliť Izraelitom krajinu na dedičné vlastníctvo a takisto ti, pane, Pán nariadil, aby si pridelil dedičný majetok nášho súkmeňovca Salfáda jeho dcéram. 3 Ak sa však vydajú za príslušníka iného izraelského kmeňa, náš majetok dedičnej otcovizne sa nám odníme a pripojí sa k dedičnému majetku kmeňa, za príslušníka ktorého by sa vydali. Takto sa naše dedičné vlastníctvo umenší. 4 A keď potom nastane pre Izraelitov jubilejný rok, ich dedičný majetok sa spojí s dedičným majetkom kmeňa, za príslušníka ktorého sa vydajú, a dedičné vlastníctvo nášho otcovského kmeňa bude ich dedičným vlastníctvom.“ 5 Tu Mojžiš na Pánov rozkaz nariadil Izraelitom: „Kmeň Jozefových synov má pravdu. 6 Pán nariaďuje o Salfádových dcérach toto: Ak chcú, môžu sa vydať, ale musia sa vydať za príslušníka rodu ich otcovského kmeňa, 7 aby izraelské dedičné vlastníctvo neprešlo z jedného kmeňa na druhý, ale aby si všetci Izraeliti zachovali dedičný majetok svojho otcovského kmeňa. 8 Preto všetky devy, ktoré dostanú dedičný majetok v niektorom izraelskom kmeni, musia sa vydať za príslušníka rodu svojho otcovského kmeňa, aby si Izraeliti takto zachovali svoje otcovské dedičné vlastníctvo 9 a aby nijaký dedičný majetok neprešiel z jedného kmeňa na druhý, ale aby si všetky izraelské kmene podržali svoje dedičné vlastníctvo.“ 10 A Salfádove dcéry urobili, ako Pán prikázal Mojžišovi. 11 Salfádove dcéry Maála, Tersa, Hegla, Melcha i Noa sa vydali za synov svojho strýka. 12 Vydali sa teda za mužov z rodu synov Manassesa, Jozefovho syna, a tak ich dedičný majetok ostal pri čeľadi, ktorá patrila ku kmeňu ich otca.

            13 To sú príkazy a ustanovenia, ktoré dal Pán Izraelitom prostredníctvom Mojžiša na Moabských stepiach pri Jordáne, naproti Jerichu.