Sdc 4-6

IV. Sudkyňa Debora a sudca Barak 4,1 - 5,31

Sdc4

 

IV.      Jabin utláča Izrael. - 1 Po Aodovej smrti synovia Izraela opäť robili, čo je zlé v Pánových očiach. 2 Preto ich Pán vydal do ruky kanaánskeho kráľa Jabina, ktorý kraľoval v Asore. Jeho vojvodca bol Sisara, ktorý sídlil v pohanskom Harosete. 3 Tu volali Izraelovi synovia k Pánovi. Mal totiž deväťsto železných vozov a dvadsať rokov náramne utláčal Izraelových synov.

            Debora a Barak na čele izraelského vojska. - 4 V tom čase súdila Izrael Lapidotova manželka, prorokyňa Debora. 5 Debora sedávala pod palmou medzi Ramou a Betelom na Efraimskom pohorí a Izraelovi synovia prichádzali k nej ta hore na súd.

            6 Tu dala zavolať Abinoemovho syna Baraka z Neftaliho Kadesa a povedala mu: „Pán, Izraelov Boh, ti rozkazuje: Choď, tiahni na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc mužov z Neftaliho synov a zo Zabulonových synov! 7 Jabinovho vojvodcu Sisaru ti s jeho vozmi a zástupmi privediem k potoku Kišon a dám ti ho do ruky.“ 8 Barak jej odpovedal: „Ak pôjdeš ty so mnou, pôjdem aj ja, ale ak ty nepôjdeš, nepôjdem ani ja.“ 9 Povedala: „Pravdaže pôjdem s tebou, ale sláva z výpravy, na ktorú sa vyberáš, nebude patriť tebe, lebo Pán vydá Sisaru do ruky ženy.“ Potom Debora vstala a išla s Barakom (do Kadesa).

            10 Barak zvolal Zabulona a Neftaliho (do Kadesa) a vytiahlo za ním desaťtisíc mužov. Išla s ním aj Debora.

            11 Kenejec Heber sa kedysi oddelil od ostatných Kenejcov, synov Mojžišovho svokra Hobaba, a postavil si stan až k dubine Senim pri Kadese.

            Sisarova porážka. - 12 Tu oznámili Sisarovi, že Abinoemov syn Barak vytiahol na vrch Tábor. 13 Nato Sisara zvolal všetky svoje bojové vozy, deväťsto železných vozov, a všetko mužstvo, ktorému velil, z pohanského Haroseta k potoku Kišonu.

            14 Tu povedala Debora Barakovi: „Hor’ sa! Lebo toto je deň, keď Pán vydá Sisaru do tvojej ruky. Či nepôjde sám Pán pred tebou?“ Barak teda zostúpil z vrchu Tábor a desaťtisíc mužov za ním. 15 A Pán uviedol do zmätku Sisaru, všetky jeho bojové vozy a všetko jeho vojsko (mečom) pred Barakom. Sisara zoskočil z voza a utekal peši. 16 Ale Barak prenasledoval vozy a vojsko až do pohanského Haroseta, a tak celé Sisarovo vojsko padlo ostrím meča. Neostal ani jediný.

            Jahel usmrtí Sisaru. - 17 Sisara utekal peši ku stanu manželky Kenejca Hebera Jahel. - Bol totiž mier medzi asorským kráľom Jabinom a medzi domom Kenejcu Hebera. 18 Jahel vyšla Sisarovi v ústrety a prihovorila sa mu: „Vojdi, môj pane, vojdi ku mne! Neboj sa!“ Vošiel teda k nej do stanu a zakryla ho prikrývkou. 19 Požiadal ju: „Daj sa mi napiť trochu vody, lebo som smädný.“ I otvorila mech s mliekom a dala sa mu napiť. A zase ho prikryla. - 20 Potom jej povedal: „Postav sa ku vchodu do stanu! Keď niekto príde a opýta sa ťa: „Je tu voľakto?“ - odpovieš: „Nie je!“

            21 Tu Heberova manželka Jahel vzala stanový kolík, do ruky vzala kladivo, potichu vošla k nemu a vrazila mu kolík do slúch tak, že prenikol až do zeme. - Od únavy totiž zaspal. - A tak zomrel.

            22 Ako Barak prenasledoval Sisaru, vyšla mu v ústrety Jahel a povedala mu: „Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš!“ Vošiel teda k nej a hľa, Sisara ležal mŕtvy a kolík mal v sluchách.

            23 Tak Boh v ten deň uponížil kanaánskeho kráľa Jabina pred Izraelovými synmi. 24 A ruka Izraelových synov čoraz tvrdšie doliehala na kanaánskeho kráľa Jabina, až kanaánskeho kráľa Jabina zničili.

 

 

Sdc5

 

V5.       Deborina pieseň. - 1 V ten deň Debora a Abinoemov syn Barak spievali:

 

            2 „Za to, že išli v čele Izraela vodcovia,

            za to, že ľud prejavoval ochotu:

            chváľte Pána!

            3 Počúvajte, králi,

            napnite sluch, vodcovia!

            Ja by som rada Pánovi, ja by som spievať rada,

            rada by som hrať Pánovi, Izraelovmu Bohu.

 

            4 Pane, keď si vyšiel zo Seira,

            keď si kráčal z polí edomských,

            zem sa otriasala,

            nebo lialo,

            mraky cedili vodu.

            5 Vrchy sa knísali pred Pánom,

            Sinaj pred Pánom, Izraelovým Bohom.

 

            6 Za čias Anatovho syna Samgara,

            za čias Jahel

            boli opustené cesty;

            tí, čo chodievali chodníčkami,

            uhýbali na kľukaté cesty.

 

            7 Zmizol vodca v Izraeli,

            zmizol,

            dokiaľ som nepovstala ja, Debora,

            nepovstala sťa matka v Izraeli.

            8 Vyhľadával nových bohov,

            zápäť v bránach vojna.

            Nebolo zrieť ani štítu, ani kopije

            medzi štyridsiatimi tisícmi Izraela.

 

            9 Vodcom Izraela patrí moja chvála

            i tým, čo sa ukázali ochotnými v ľude:

            chváľte Pána!

            10 Vy, čo jazdievate na beloňoch-osloch,

            vy, čo hoviete si na kobercoch,

            aj vy, ktorí putujete po cestách,

            vyspevujte!

 

            11 Na krik strelcov pri vodných nádržiach

            pochvalne sa vyslovujte o Pánovom víťazstve,

            o víťazných činoch jeho vodcov v Izraeli!

            Vtedy zostúpi Pánov ľud k bránam...

 

            12 Hor’ sa, hor’ sa, Debora,

            hor’ sa, hor’ sa, zanôť pieseň!

            Vstaňže, Barak,

            zajmi zajatcov, syn Abinoemov!

            13 Zostúp, zvyšok vodcov,

            ty, Pánov ľud, na hrdinov taký bohatý,

            zostúp ku mne!

 

            14 Z Efraima najvyberanejší v údolí,

            v tvojom tyle, Benjamín, sú za tvojimi húfmi.

            Z Machira sa poschodili kniežatá,

            zo Zabulona zas držitelia žezla.

            15 Isacharské kniežatá sú s Deborou,

            Neftali je ako Barak:

            rútil sa do údolia za nimi.

            V krajoch Rubenových

            o vojne sú dlhé porady.

 

            16 Čože sedíš medzi košiarmi,

            aby si sa započúval do bľakotu stád?

            V krajoch Rubenových

            o vojne sú dlhé porady.

            17 Galaád si za Jordánom hovie.

            A Dan - čo tak ďaleko sa baví pri lodiach?

            Aser sedí na morskom pobreží,

            pokojne si býva na zátokách svojich.

            18 Zabulon, ľud, vydáva sa na smrť,

            Neftali takisto na výšinách poľa.

 

            19 Prichádzajú králi do boja.

            Ruvú sa kanaánski králi

            v Tanaku, tam pri megidských vodách,

            kúsok striebra nenesú sťa korisť.

            20 Bojujú boj hviezdy z neba,

            bojujú z dráh svojich proti Sisarovi.

            21 Potok Kišon ich odnáša,

            potok Kišon, potok od vekov.

            Dupni, duša moja, od radosti mocne!

 

            22 Dupotajú konské kopytá,

            keď ich hrdinovia trielia cvalom.

            23 preklínajte Meroz - rečie anjel Pánov,

            preklínajte jeho obyvateľov!

            Neprišli, ver’, pomôcť Pánovi,

            pomôcť Pánovi jak hrdinovia.

 

            24 Nech je nado všetky ženy požehnaná Jahel,

            žena to Kenejca Hebera!

            Nech je požehnaná nado všetky ženy v stane!

            25 Vodu žiada. Podáva mu mlieko.

            V čaši pre vznešených smotanu mu dáva.

            26 Ruka sa jej načahuje po kolíku,

            po kováčskom kladive jej pravica.

 

            Rozháňa sa na Sisaru. Preráža mu hlavu.

            Roztrieskava, prebíja mu sluchy.

            27 K nohám sa jej kláti, padá, dokonáva...

            k nohám sa jej kláti, padá;

            tam, kde klesol, leží zabitý.

 

            28 Oknom vyzerá a volá

            matka Sisarova cez mreže:

            „Prečo len tak dlho

            neprichádza jeho voz?

            Prečo sa tak oneskoruje

            dupot jeho záprahu?“

 

            29 Najmúdrejšia medzi jeho kňažnami jej odpovedá,

            sama si tiež vetí stále tieto slová:

            30 „Isto nahabali, rozdeľujú korisť,

            po dievčati, po dvoch dievkach pre každého muža!

            Korisť: pestré rúcha Sisarovi!

            Korisť: pestré šaty, vyšívanú šatku -

            odedzu, dve vyšívané šatky na môj krk -

            Korisť ...“

 

            31 Tak zhynú všetci tvoji nepriatelia, Pane!

            No tí, čo milujú jeho,

            sú sťa východ slnka v jeho sile!“

 

            Potom mala krajina štyridsať rokov pokoj.

 

 

V. Sudca Gedeon a jeho syn Abimelech 6,1 - 9 ,57

Sdc6

 

VI.      Madiánčania utláčajú Izrael. - 1 Keď Izraelovi synovia opäť robili, čo je zlé v Pánových očiach, vydal ich Pán do ruky Madiánčanov na sedem rokov. 2 Madiánska ruka však ťažko doliehala na Izrael. Izraelovi synovia si upravovali pred Madiánčanmi skrýše na horách, jaskyne a obranné úkryty. 3 Stávalo sa, že keď Izraeliti zasiali, došli Madiánčania, Amalekiti a synovia východu a vystupovali proti nim. 4 Utáborili sa u nich a nivočili poľnú úrodu až po Gazu. A Izraelitom nenechali nič na živobytie, ani ovce, hovädzí dobytok a osly. 5 Prichádzali totiž so svojimi stádami a stanmi. Dohrnuli sa ako húf kobyliek. Koľko ich bývalo, aj ich tiav, to sa nedalo ani len spočítať. Nasťahovali sa do krajiny, aby ju spustošili.

            6 Keď už bol Izrael od Madiánčanov veľmi zbiedený, volali Izraelovi synovia k Pánovi.

            Prorok oznamuje trest. - 7 Keď tak Izraelovi synovia volali pre Madiánčanov k Pánovi, 8 Pán poslal Izraelovým synom muža, proroka, ktorý im povedal: „Toto hovorí Pán Izraelov Boh: Ja som vás vyviedol z Egypta, vytiahol som vás z otrokárne, 9 vyslobodil som vás z ruky Egypťanov a z ruky všetkých vašich utláčateľov, vypudil som ich pred vami a dal som vám ich krajinu. 10 Prízvukoval som vám: „Ja som Pán, váš Boh! Neuctievajte bohov Amorejčanov, v ktorých krajine bývate!“ Ale vy ste neposlúchli môj hlas.“

            Povolanie Gedeona. - 11 Tu prišiel Pánov anjel a sadol si od dub pri Efre, ktorý patril Abiezeroveovi Joasovi, keď práve jeho syn Gedeon mlátil pšenicu na lise, aby ju zachránil pred Madiánčanmi. 12 Pánov anjel sa mu zjavil a prihovoril sa mu: „Pán s tebou, udatný hrdina!“ 13 Gedeon mu odpovedal: „Prepáč, môj pane! Keď je Pán s nami, prečo nás toto všetko postihlo? A kde sú všetky jeho divy, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď hovorili: „Pán nás vyviedol z Egypta“? Teraz nás Pán opustil a vydal do ruky Madiánčanov.“ 14 Pán sa k nemu obrátil a povedal: „Choď s touto svojou silou a vysloboď Izrael z ruky Madiánčanov! Posielam ťa!“ 15 On mu odvetil: „Prepáč, môj pane! Čím mám vyslobodiť Izrael? Veď moja rodina je najbiednejšia v Manassesovi a ja som najmenší v dome môjho otca!“ 16 Pán mu povedal: „Keď som ja s tebou, tak Madiánčanov porazíš ako jediného muža!“ 17 Nato mu povedal: „Ak som našiel milosť v tvojich očiach, tak mi daj znamenie, že si to ty, ktorý hovorí so mnou! 18 Ale neodchádzaj odtiaľto, dokiaľ sa k tebe nevrátim a neprinesiem ti dar a nepredložím ti ho!“ On odpovedal: „Ja dočkám, kým sa nevrátiš.“

            19 Tu Gedeon odišiel a pripravil kozliatko a nekvasené chleby z efy múky. Mäso vložil do koša a odvar nalial do hrnca. Zaniesol to k nemu pod dub a ponúkol ho tým. 20 Boží anjel mu povedal: „Vezmi mäso i nekvasené chleby, polož to na tú skalu a vylej na to odvar!“ Aj tak urobil. 21 Tu vystrel Pánov anjel koniec palice, ktorú mal v ruke, a dotkol sa mäsa a nekvasených chlebov. I vyšľahol oheň zo skaly a strávil mäso aj nekvasené chleby. A Pánov anjel mu zmizol spred očí.

            22 Teraz Gedeon videl, že to bol Pánov anjel: „Beda mi, Pane, môj Bože - zvolal Gedeon, - „videl som Pánovho anjela z tváre do tváre!“ 23 Ale Pán mu povedal: „Pokoj s tebou! Neboj sa! Nezomrieš!“

            24 Gedeon tam postavil oltár Pánovi a nazval ho Pán je pokoj! Až do dnešného dňa je ešte v abiezerovskej Efre.

            Gedeonov boj proti Bálovi. - 25 V onej noci mu Pán povedal: „Vezmi býka svojho otca, totiž druhého, sedemročného býka, zbúraj Bálov oltár, ktorý patrí tvojmu otcovi, a zotni Ašeru, ktorá je vedľa neho! 26 A postav oltár Pánovi, svojmu Bohu, na vrchole pevnosti, tu na bašte, potom vezmi toho druhého býka a obetuj ho ako celopal na dreve Ašery, ktorú zotneš!“

            27 Vzal teda Gedeon desať mužov zo svojich sluhov a urobil, ako mu prikázal Pán. Ale pretože sa obával domu svojho otca a ľudí onoho mesta, nechcel to vykonať vo dne, lež urobil to v noci.

            28 Keď mužovia mesta ráno vstali, Bálov oltár bol zbúraný, Ašera vedľa neho zoťatá a druhý býk bol obetovaný ako celopal na postavenom oltári. 29 Tu si jeden druhému vraveli: „Kto to urobil?“ A po vyšetrovaní a pátraní nakoniec prehlásili: „Gedeon, Joasov syn, to urobil.“ 30 Tu mužovia mesta povedali Joasovi: „Vyveď svojho syna! Musí zomrieť, lebo zbúral Bálov oltár a zoťal Ašeru vedľa neho!“ 31 Ale Joas odpovedal všetkým, ktorí stáli pri ňom:

 

            „Azda chcete za Bála bojovať?

            Alebo chcete na jeho záchranu niečo podnikať?

            Kto za neho bojuje, do rána zomrie.

            Ak je Boh, nech si sám proti nemu bojuje!

            Veď jeho oltár zbúral.“

 

            32 A v ten deň mu dali meno Jerobál, to je „Bál nech si proti nemu bojuje!“, pretože zbúral jeho oltár.

            Gedeon zvoláva vojsko. - 33 Keď sa všetci Madiánčania, Amalekiti a synovia východu zhromaždili, prešli (Jordán) a utáborili sa na Jezreelskej rovine, 34 na Gedeona zostúpil Pánov duch. Zatrúbil a zvolal Abiezerovcov, aby šli za ním. 35 Potom rozposlal poslov do celého Manassesa a vyzval ich, aby ho nasledovali. Vyslal poslov aj do Asera, Zabulona a Neftaliho a aj oni im vyšli v ústrety.

            Gedeonovo rúno. - 36 Potom Gedeon povedal Bohu: „Ak chceš vyslobodiť Izrael mojou rukou, ako si povedal, 37 hľa, položím vlnené rúno na humno. Ak bude rosa iba na rúne a na celej zemi sucho, vtedy zviem, že mojou rukou vyslobodíš Izrael, ako si povedal.“ 38 A stalo sa tak. Keď na druhý deň včasráno vstal a stlačil rúno, vyžmýkal z rúna rosu - plnú misu vody.

            39 Nato povedal Gedeon Bohu: „Nech nevzplanie tvoj hnev proti mne, keď len ešte raz poviem to isté: Len raz by som chcel ešte skúsiť s tým rúnom. Nech je zas sucho iba na rúne a na celej zemi nech je rosa!“ 40 A Boh urobil tak v tej noci. Sucho bolo iba na rúne a na celej zemi bola rosa.