1. čítanie: Ez 34,11-12.15-17

Obraz  pastierskeho života je nám z biblických textov dobre známy. Dá sa tvrdiť, že tento obraz sprevádzal židovský národ počas celých jeho dejín. Aj novozákonné texty ho rozvíjajú ďalej. Na tomto obraze - nech sa podáva v akýchkoľvek detailoch - je príznačné to, že pastier vždy ide pred stádom a že sa aktívne stará o to, aby ovečky mali dostatočnú  a dobrú pašu. Aj prorok Ezechiel to vyjadruje slovami: Ja sám vyhľadám svoje ovce a ujmem sa ich... Tieto slová sú veľkou výzvou pre našich kňazov a všetkých, čo vychovávajú, aby sme hľadali človeka, a nielen čakali, že sa obráti... Toto by mal  byť dnes hlavný pastoračný princíp.

2. čítanie: 1 Kor 15,20-26.28

Svätý Pavol vyjadruje v tomto úryvku svoju vieru a nádej v zmŕtvychvstanie. Túto vieru odvodzuje od Ježišovho vzkriesenia, ktorý sa tým stal prvotinou tvorstva. My ho v tomto nasledujeme a stávame sa súčasťou obdivuhodného postupu Božieho kráľovstva, v ktorom všetko dostáva novú kvalitu posväcovaním a zduchovňovaním.

Evanjelium: Mt 25,31-46

Evanjelium dnešnej nedele o poslednom súde nemožno považovať za podobenstvo. Hovorí síce obrazne, najmä v prvých vetách, ale potom spontánne prechádza do opisu reálnych kritérií, podľa ktorých budeme súdení. V prvom rade si všimnime obsah: na konci sveta budeme súdení za svoje činy, ktoré sme urobili alebo neurobili. Ďalším pozoruhodným prvkom tohto textu je, že Pán Ježiš sa stotožňuje so všetkými núdznymi. Tak nás naša viera učí otvoriť sa pre potreby blížnych. Iba tak možno hodnoverne slúžiť Kristovi, ak slúžime ľuďom, ktorí sú v akejkoľvek núdzi.