I. Štvrtá Jóbova odpoveď 16,1 - 17,16
Job16
XVI. 1 Jób odpovedal:
Potecha - na ťarchu
2 Nuž vecí takých počul som už premnoho.
Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.
3 Bude už koniec týmto slovám do vetra?
Veď čo ťa núti odpovedať mi?
4 Ja by som mohol tiež ako vy hovoriť,
keby ste vy boli miesto mňa,
snovať také reči proti vám
a krútiť hlavou nad vami.
5 No obodroval by som vás svojimi ústami
a chvenie svojich perí by som nezadržoval.
Priatelia sú nechápaví
6 Ak vravieť začnem, môj bôľ sa nezmierňuje,
ak prestanem, neodchádza odo mňa.
7 No teraz ma už naskrze vysilil
a jeho tlupa sa ma zmocňuje.
8 Dal sa za svedka, by sa vrhol na mňa,
môj žalobca tak svedčí proti mne.
9 Má hnev na korisť, a tak ma schvatol
a zubmi na mňa zaškrípal
i ostro zazrel na mňa škodca môj.
10 Už svoje ústa roztvárajú na mňa
a na posmech ma bijú po tvári,
zhŕkli sa všetci proti mne.
11 Boh ma dal zlostníkovi napospas
a vydal ma do rúk bezbožníkov.
Navštívenia Božie
12 V pokoji žil som, náhle si ma vydesil,
za krk zdrapil a celkom skrušil ma,
sebe za cieľ si ma postavil.
13 Už jeho strely poletujú kolo mňa,
mne kruto roztína obličky
a moju žlč na zem vylieva.
14 Mne dáva vskutku úder jeden za druhým,
sťa bojovník on na mňa rúti sa.
15 Tak, žínenku už ušil som si na kožu
a svoj roh som do prachu pohrúžil.
16 To sčervenala mi tvár od plaču,
a tma mi leží kolo mihalníc,
17 hoc násilie na mojich rukách nie je
a moje modlitby sú bez škvrny.
18 Ach, zem, krv moju pozakrývať nechci!
Nech pre môj plač niet miesta skrytého!
Boh ukáže nevinu
19 Už svojho svedka iba na nebi mám
a ručiteľ môj na výsostiach je.
20 Druhovia sa mi tu posmievajú,
ale moje oko hľadí v slzách k Bohu,
21 by dal mužovi aj voči Bohu právo,
jak ho človek má voči blížnemu.
22 Lebo uplynie pár krátkych rokov
a pôjdem cestou, z ktorej niet návratu.
Job17
Boh je zárukou spravodlivosti
XVII. 1 Môj duch je zbitý, moje dni už pohasli
a nič, len hroby sú mi potrebné.
2 Či nerobia si zo mňa iba posmešky
a v utrpení oko nebdie mi?
3 Tak teda polož záloh za mňa pred seba.
Veď kto iný odváži sa udrieť mi
do dlane na znak záruky?!
4 Lebo ich srdcu si odňal odvahu
a vyhrať veru ty ich nenecháš!
5 Keď niekto zradí za podiel priateľov,
oči sa jeho deťom zatmejú.
Nepravá zbožnosť priateľov
6 Ty dopustil si, že som ľuďom príslovím;
a práve mne to pľujú do tváre.
7 Tak moje oko od žiaľu sa skalilo
a údy všetky ako tôňu mám.
8 Čo poctiví sú, žasnú nad tým zdesene,
nad hriešnym čistý horší sa.
9 Lež spravodlivý svojou cestou ide si
a silu získa, kto je čistých rúk.
10 Vy všetci teda, vráťteže sa, poďte sem,
hoc medzi vami neznám múdreho.
Nepravá múdrosť priateľov
11 Moje dni ušli, praskli moje úmysly
aj túžby môjho srdca.
12 Noc obrátili na deň;
svetlo je opäť bližšie ako tmy.
13 Či môžem dúfať? Domom mojím podsvetie
a vo tmách som si lôžko popravil.
14 Nuž: „Môj otec si“ - tak som hrobu povedal
a červom: „Ste mi matkou, sestrami.“
15 V čom nádej moja môže ešte spočívať?
A moje šťastie, kto ho pobadá?
16 Či do podsvetia so mnou azda zostúpi
a do prachu sa vedno vnoríme?“
J. Druhá Bildadova reč 18,1-21
Job18
XVIII. 1 Tu prehovoril Šuachčan Bildad a vravel:
Jób neusudzuje správne
2 „Dokedy budete hádzať slová?
Dobre rozvážte si, potom vravme:
3 Prečo sme za hovädá pokladaní?
Prečo sme v tvojich očiach nečistí?
4 Ty, čo vlastnou zúrivosťou roztrhneš sa,
kvôli tebe sa zem púšťou stane
a bralo sa má pohnúť zo svojho miesta?
Hriešnik má zlý život
5 Isto zhasne svetlo bezbožného,
nezažiari plameň jeho ohňa.
6 Svetlo v tmu sa zmení v jeho stane,
ba aj jeho svieca nad ním zhasne.
7 Jeho veľké kroky umenšia sa,
povalia ho jeho vlastné plány.
8 Do oka sa zaplieta nohami,
vykračuje si ako po sieti.
9 Za pätu ho zachytáva osídlo,
sťahuje sa vôkol neho slučka.
10 Povraz na neho je skrytý v zemi,
na chodníku naňho čaká pasca.
11 Zo všetkých strán ho budú desiť hrôzy
a budú sa mu valiť na päty.
12 Síl mu ubudne od hladu,
pri boku mu stojí skaza istá.
13 Choroba rozožerie jeho kožu,
smrti prvý syn mu údy zhltá.
14 Vytrhne ho z bezpečného stanu,
odvedie ho ku kráľovi hrôzy.
15 V jeho stane býva to, čo nie je jeho,
a jeho príbytok sírou posypú.
Zlého hryzie svedomie
16 Oddola mu vyschýnajú korene,
konáre mu vädnú odvrchu.
17 Vymizla jeho pamiatka zo zeme,
nespomenú jeho meno na námestiach.
18 Zo svetla ho zaháňajú do temnôt,
zapudzujú ho z obvodu zeme.
19 Nemá synov, potomkov vo vlastnom ľude,
nijaký ostatok vo svojom príbytku.
20 Jeho osud predesil najposlednejších,
hrôza zachvátila prvých:
21 „Také sú príbytky zlého človeka,
to je miesto tých, čo nepoznajú Boha.“
Slávnostné obnovenie zmluvy
Ž81 (80)
1 Zbormajstrovi. Na nápev „Lisy“. Asaf.
2 Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha,
jasajte Bohu Jakubovmu.
3 Vezmite harfy, udrite na bubon,
na ľúbu lýru a citaru.
4 Zatrúbte rohom pri nove mesiaca
i pri jeho splne v deň našej slávnosti.
5 Lebo také je nariadenie pre Izrael
a zákon Boha Jakubovho.
6 Taký príkaz dal Jozefovi.
keď vychádzal z krajiny egyptskej;
počul som reč mne neznámu:
7 „Z jeho pliec som sňal bremeno
a z jeho rúk ťažký kôš.
8 V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa,
za clonou búrky som ťa vypočul,
vyskúšal som ťa pri vodách meríbskych.
9 Počúvaj , ľud môj, svedčím proti tebe,
kiež by si ma poslúchol, Izrael.
10 Nebudeš mať iného boha,
ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu.
11 Veď ja som Pán, tvoj Boh,
ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny;
otvor si ústa a ja ti ich naplním.
12 Ale môj ľud nepočúval na môj hlas
a Izrael nedbal o mňa.
13 Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca:
nech si len idú za svojimi preludmi.
14 Keby ma môj ľud bol poslúchol,
keby bol Izrael kráčal mojimi cestami,
15 ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril
a jeho utláčateľov svojou rukou pritlačil.
16 Zaliečali by sa mu nepriatelia Pánovi
a ich osud by trval naveky.
17 Kŕmil by som ho jadrom pšeničným
a sýtil medom zo skaly.“