Komuniké o požehnaní a otvorení Diecézneho centra v Žiline

diecézne centrum ZA

3. septembra 2011 sa v Žiline uskutočnilo slávnostné otvorenie a požehnanie novej budovy Diecézneho centra. Na slávnosti sa zúčastnili apoštolský nuncius na Slovensku arcibiskup Mario Giordana, bratislavský arcibiskup-metropolita Stanislav Zvolenský a ďalší biskupi a kňazi. Prítomní boli predstavitelia verejného života i veriaci Žilinskej diecézy.

Dôvod výstavby
Po zriadení Žilinskej diecézy 14. februára 2008 bolo potrebné vyriešiť otázku sídla diecézy, jej úradov a inštitúcií. Po preskúmaní viacerých možností bola prijatá alternatíva, ktorá dokázala situovať v jednom objekte všetky potrebné funkcie. Toto riešenie zároveň prinieslo výhodu úspornej prevádzky.

Využitie objektu
V budove Diecézneho centra sídli biskupský úrad (diecézna kúria) spolu s ostatnými diecéznymi inštitúciami (napr. školský úrad, katechetický úrad, diecézny tribunál). Oddelenia pastorácie rodín a mládeže poskytujú priestor kurzom pre prípravu snúbencov na život v manželstve, rodinnému poradenstvu a pomoci v krízových situáciách. Okrem toho tu sídli Inštitút Communio, ktorého poslaním je koordinácia kultúrno-vzdelávacích aktivít diecézy.
V budove je aula na prednášky, školenia a vzdelávacie programy, nachádza sa v nej tiež bývanie pre biskupa a jeho najbližších spolupracovníkov.

Technické a finančné parametre
Novostavba je navrhnutá ako samostatne stojaci objekt pôdorysného tvaru L s podzemným parkoviskom. Z konštrukčného hľadiska tvorí nosný systém železobetónová konštrukcia, obvodové murivo a priečky sú tehlové. Fasáda objektu je riešená kontaktným zatepľovacím systémom s farebnou povrchovou úpravou v kombinácii s tehlovým obkladom. Získaný energetický certifikát budovu radí do kategórie energeticky úsporných stavieb. Realizácia projektu trvala od októbra 2009 do júna 2011. Autorom projektu bol Ing. arch. Igor Klein. Generálnym dodávateľom projekčných, inžinierskych a realizačných prác bola spoločnosť Novosedlík Group Nitra.
Celkové náklady výstavby spolu s DPH dosiahli výšku 4,8 milióna eur. Náklady boli pokryté výlučne z vlastných zdrojov, z darov domácich i zahraničných dobrodincov, zo zbierok a z milodarov mnohých veriacich.

Poďakovanie
Žilinský biskup Tomáš Galis vyjadril úprimnú vďačnosť darcom i všetkým, ktorí sa podieľali na výstavbe budovy a vyslovil presvedčenie, že dielo bude dobre slúžiť svojmu poslaniu. Žilinská diecéza má odteraz okrem duchovného centra v podobe katedrálneho chrámu aj priestor pre administratívne potreby a pastoračno-formačné aktivity.

V Žiline 3. 9. 2011

( TK KBS, ph; pz ) 20110903002

 

foto na:

 

Požehnanie Diecézneho centra v Žiline: Homília arcibiskupa Stanislava Zvolenského

 

Excelencie, drahí bratia v kňazskej službe, vážení predstavitelia svetských inštitúcií, milí bratia a sestry v Kristovi, text, ktorý sme práve počuli, je časťou z poučení Pána Ježiša svojim učeníkom, ktorých posiela hlásať posolstvo evanjelia. Ježiš počas svojej verejnej činnosti poveril na určité obdobie svojich učeníkov, dvanástich
apoštolov a sedemdesiatich dvoch učeníkov, aby išli dopredu na miesta, kde sa sám chystal ísť (pórov. Lk 10,1), aby oslovili ľudí posolstvom evanjelia. Pre apoštolov a učeníkov to bolo vyznačenie, Ježiš im dal vznešenú úlohu, aby mu pomáhali. Keď ich posielal, dal im viaceré pokyny, čo si majú zobrať so sebou na cestu, čomu sa majú vyhnúť, akým spôsobom sa majú správať, (pórov. Lk 10,1-17). Dnešný úryvok nám ponúka pohľad na pokyny Pána Ježiša ohľadom správania sa učeníkov počas ich činnosti.

Pozývam vás, aby sme sa teraz pozreli na tieto pokyny Pána Ježiša cez udalosť, ktorú dnes slávime. Zišli sme sa, aby sme poďakovali Pánu Bohu za dobro, ktoré je zhmotnené v novej budove ordinariátu Žilinskej diecézy.

Svätý Otec Benedikt XVI. rozhodol, aby 14. februára 2008 vznikla Žilinská diecéza a poveril otca biskupa Tomáša Galisa, aby bol diecéznym biskupom, duchovným otcom, pastierom, v tomto spoločenstve veriacich.

V pohľade viery, že Svätý Otec koná z poverenia Pána Ježiša spokojne môžeme povedať, že otec biskup Tomáš, prišiel do Žiliny ako Ježišov učeník. Svätý Otec mu určil katedrálny kostol, čiže určil pre diecézneho biskupa základné posvätné miesto, kde má sláviť najsvätejšiu obetu a zároveň kde má svoju katedru, miesto, z ktorého má osloviť ľudí.

V pohľade viery môžeme tiež povedať, že otec biskup Tomáš prišiel, obrátil sa k vám, milí bratia a sestry zo Žilinskej diecézy a oslovil vás, pozdravil vás podľa pokynov Pána Ježiša pre učeníkov a podľa pokynov liturgie. Jeho pozdrav sa správne dá zhrnúť do slov: Pokoj vám! Pokoj tomuto domu, pokoj týmto domom, pokoj rodinám, ľudským srdciam všetkých v Žilinskej diecéze.

Pán Ježiš zaviazal učeníkov, aby začínali svoju činnosť pozdravom pokoja, a v úryvku evanjelia sme počuli aj jeho slová: „Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám." (Lk 10,6)
Keď svätý Augustín uvažuje nad týmito slovami Pána Ježiša, všíma si zaujímavú okolnosť: „Nebolo povedané: „Stane sa synom pokoja ten, na ktorom spočinie váš pokoj", ale je to vyjadrené takto: „Ak tam
v
bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie." Čiže už predtým, než mu bol ohlasovaný pokoj, syn pokoja tam už bol, učeník o tom dopredu nevedel, ale Boh o tom dopredu vie." (Svätý Augustín, De correptione et gratia, 15,46)
Svätý Augustín poukazuje na pravdu o účinnosti pôsobenia učeníkov, ktorú vyjadril apoštol Pavol: „Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh." (IKor 3,6). Ježišovi učeníci prinášajú posolstvo o Božom pokoji, ale synom a dcérou Božieho pokoja sa stáva človek vo skrytosti svojho srdca, keď sa podriadi Bohu a prijme ho s úprimným rozhodnutím. Pre ostatných ľudí, aj pre Ježišových učeníkov zostáva najprv skryté, kto je skutočným synom pokoja, Boh to vie, lebo pozná ľudské srdcia.
Ježišovi učeníci nemajú poznanie o ľudských srdciach tak, ako ho má Boh, ale podľa evanjelia môžu zistiť a spoznať, kto je synom a dcérou pokoja, keď si všímajú a pozorujú, ako sa Ježišov duchovný dar pokoja pred Bohom prejavuje v živote konkrétnych ľudí. A keď spoznajú, že jednotlivý človek, či celé spoločenstvo sa prejavia ako synovia a dcéry pokoja, potom pre nich platí výzva Pána Ježiša: „V tom dome potom ostaňte" (Lk 10,7).
Na základe jednoduchého uvažovania nad textom evanjelia, vieme si predstaviť, že učeníci zostali v dome rodiny alebo spoločenstva, ktoré sa prejavilo ako synovia a dcéry pokoja. Zostali v ich vlastnom dome, kde oni bývali, alebo ktorý vlastnili.

Znakom prítomnosti synov a dcér pokoja v Žilinskej diecéze je skutočnosť, že je tu teraz aj dom pre Ježišovho učeníka, nástupcu apoštolov, kde si môže odpočinúť, kde sa posilní, občerství. Nová budova ordinariátu Žilinskej diecézy je domom, v ktorom môžu zostať Ježišovi učeníci, lebo našli synov a dcéry pokoja, našli ľudí, ktorí prijali Boží pokoj, ktorí vo svojom srdci rozumejú pozdravu: Pokoj s vami, pokoj tomuto domu.

Veľkodušnosť a štedrosť a obetavosť ľudí, synov a dcér pokoja, ktorí prispeli akýmkoľvek spôsobom, dnes s radosťou a vďačnosťou voči Bohu si uvedomujeme, že oni prijali príchod Pánovho učeníka otca biskupa Tomáša ako svojho biskupa, a preto má otec biskup a jeho spolupracovníci svoj dom, môže tu zostať on a jeho nástupcovia uprostred spoločenstva ľudí, aby im zvestovali a vysvetľovali a sprostredkovali, čo znamená a čo spôsobuje, čo daruje ľudskému srdcu Boží pokoj, ktorý nám získal Ježiš Kristus. Lebo pre Pánovho učeníka je pozemský dom je potrebnou pomocou nie cieľom.

Ak by sme chceli jednoducho odpovedať na otázku, ako nájde srdce ktoréhokoľvek človeka pokoj, môžeme povedať, že ho nájde vtedy, keď prijme Ježiša Krista ako svoju životnú cestu, ktorá vedie do Otcovho domu. Vo Svätom Písme sa nachádzajú slová, ktoré vyjadrujú, že dostať sa do Božieho Otcovho domu je to isté, ako dostať sa a vojsť do Božieho Otcovho pokoja (pórov. Hebr 4,3.10-11). Pokoj, ktorý hlásame, je založený na slovách nášho Pána, že v dome Boha Otca je mnoho príbytkov, že on nám tam pripravil miesto a že nás zoberie k sebe, aby sme aj my boli tam, kde je on (pórov. Jn 14,1-3).

A tak si želáme, aby sa nový Ordinariat Žilinskej diecézy stal navždy domom, z ktorého sa bude vždy šíriť pokoj pre ľudské srdcia, pokoj, ktorý vychádza z nádeje na večný domov v nebi (pórov. Flp 3,20), lebo najzákladnejšou povinnosťou Ježišových učeníkov zostáva, aby hlásali a žili Boží pokoj, aby sme sa dostali do Božieho príbytku, ktorý nie je zhotovený rukou, ale večným domovom v nebi, aby sa naše telo, aby si naše smrteľné telo mohlo obliecť svoj nebeský príbytok, aby to čo je na nás smrteľné, bolo pohltené nesmrteľným životom, (pórov. 2Kor 5,1-8), a preto, aby sme mohli bývať u Pána v jeho pokoji, ako hovorí svätý Pavol: A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé. (2Kor 5,9-10).

( TK KBS, jm; pz ) 20110903001