Prvá zbierka Šalamúnových prísloví
Prís10
Požehnanie spravodlivosti a kliatba hriechu
X. 1 Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou.
Ale pochabý syn býva na zármutok svojej materi.
2 Nespravodlivo nadobúdané poklady sú neužitočné,
spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou.
3 Pán nedopustí, aby spravodlivý hladoval,
lež zapudzuje žiadostivosť nespravodlivých.
4 Kto pracuje lenivou rukou, chudobnie,
naproti tomu ruka pracovitých obohacuje.
5 Kto v lete zhromažďuje zásoby, je človek rozumný,
kto drichme cez žatvu, je na hanbu.
6 Na hlavu spravodlivého (sa hrnie) hojné požehnanie Pánovo,
lež ústa nespravodlivých ukrývajú bezprávie.
7 Pamiatka spravodlivého je na požehnanie,
lež meno bezbožných spráchnivie.
8 Kto má múdre srdce, dá si povedať,
naproti tomu mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku.
9 Kto chodí bezúhonne, chodí bezpečne,
čie cesty sú však kľukaté, ten sa prezradí.
10 Kto mrká okom, spôsobuje bôľ
a mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku.
11 Ústa spravodlivého sú prameňom života,
lež ústa bezbožných ukrývajú bezprávie.
12 Nenávisť vyvoláva rozbroje,
láska však ututláva všetky priestupky.
13 Na perách rozumného sa nachádza múdrosť,
prút však (dolieha na) chrbát (človeka), čo rozum potratil.
14 Múdri skrývajú vedomosť,
lež ústa pochábľa - to skaza vzápätí.
15 Majetnosť boháča je preň pevným mestom,
postrachom núdznych je ich chudoba.
16 Zárobok spravodlivého (je na osoh jeho) životu,
dôchodok koristníka (je mu) na skazu.
17 Putuje cestou k životu, kto dbá na napomenutia,
ale kto si nevšíma dohováranie, ten blúdieva.
18 Statočné pery zakrývajú nenávisť,
ten však, kto roztrusuje klebety, je pochábeľ.
19 Tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech,
a preto ten, kto drží svoje pery na uzde, je rozumný.
20 Pretaveným striebrom je jazyk spravodlivého,
no srdce bezbožných nestojí za nič.
21 Pery spravodlivého občerstvujú mnohých,
blázni však hynú nedostatkom rozumu.
22 Pánovo požehnanie nosí bohatstvo
a nepridáva nijaké trápenie.
23 Pre blázna páchať neprávosť je zábavka,
(priam tak) múdrosť pre rozumného muža.
24 Čoho sa bezbožný bojí, to naň príde,
čo si spravodliví žiadajú, to dostanú.
25 Len sa búrka preženie a už nie je z bezbožníka nič,
spravodlivý však je sťa základ večitý.
26 Čím je ocot na zuby a čím je na zrak dym,
tým je lenivec pre tých, čo ho posielajú.
27 Bázeň pred Pánom predlžuje dni života,
lež roky bezbožných sa skracujú.
28 Očakávanie spravodlivých (sa premieňa) na radosť,
lež nádej bezbožných sa obracia navnivoč.
29 Pánova cesta je pevnosťou pre bezúhonného človeka
a postrachom pre tých, ktorí pášu neprávosť.
30 Spravodlivý sa nikdy nepohne,
ale bezbožníci neostanú bývať v krajine.
31 Ústa spravodlivého rodia múdrosť,
lež jazyk úlisný odrežú.
32 Ústa spravodlivého vedia, čo je milé,
kým ústa bezbožných prevrátenosti.
Prís11
Inakšie sa správa človek statočný a inak človek pokrytec
XI. 1 Falošná váha oškliví sa Pánovi,
páči sa mu spravodlivé závažie.
2 Príde pýcha, príde aj hanba,
múdrosť sa však (zdržiava) u skromných.
3 Statočných (ľudí) vedie (bezpečne) ich neporušenosť,
vierolomníkov však zničí ich zvrátenosť.
4 V deň hnevu nepomôže bohatstvo,
spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou.
5 Bezúhonnému rovná cestu jeho spravodlivé konanie,
bezbožník však padne pre svoju vlastnú bezbožnosť.
6 Statočných (ľudí) vyslobodzujú ich spravodlivé počiny,
vierolomníci sa však lapia vo svojich náruživostiach.
7 Keď zomrie bezbožný človek, zomiera aj nádej,
očakávanie bohatstva vyjde navnivoč.
8 Spravodlivý sa vyslobodí z úzkosti
a na jeho miesto nastúpi bezbožný.
9 Pokrytec ničí ústami svojho blížneho,
spravodlivých však vyslobodí poznanie.
10 Zo šťastia spravodlivých sa mesto napĺňa jasotom
a zo zániku bezbožných sa ozýva plesaním.
11 Mesto sa dvíha požehnaním (ľudí) statočných,
ústami nestatočných sa však nivočí.
12 Svojím blížnym pohŕda ten, kto rozum potratil,
rozumný človek však mlčí.
13 Klebetník, ktorý sa túla, povyzrádza tajnosti,
kto však má zmysel pre spoľahlivosť, ten drží slovo u seba.
14 Kde nieto zrelej rozvahy, tam ľud upadá,
dobre je však tam, kde niet núdze o radcov.
15 Veľmi si škodí, kto sa zaručuje za cudzieho (človeka),
kto sa však záväznostiam vyhýba, je bezpečný.
16 Spanilá žena nadobúda česť,
násilníci však dosahujú bohatstvo.
17 Sám sebe robí dobre človek dobrosrdečný,
ukrutník však trýzni svoje (vlastné) telo.
18 Bezbožný človek získava (len) klamný zárobok,
no ten, kto seje spravodlivosť, opravdivú odmenu.
19 Takto, hľa, spravodlivosť (vedie) k životu,
kto sa však ženie za zlým, (letí) svojej smrti (v ústrety).
20 Ľudia, čo majú srdce skazené, hnusia sa Pánovi,
ale má zaľúbenie v tých, čo bezúhonne (chodia) púťou (života).
21 Stavím sa (s kýmkoľvek), že podliak trestu neujde,
ale potomstvo spravodlivých vyviazne.
22 Zlatá obrúčka v svinskom rypáku
je pekná žena, ale bez jemnocitu.
23 To, čo si žiadajú spravodliví, je dobré zakaždým,
očakávanie bezbožných (ľudí) je prchký hnev.
24 Niekto (priam) rozhadzuje, a (predsa) mu stále pribúda,
druhý zasa šetrí väčšmi, než sa sluší, a má nedostatok vždy.
25 Človek, čo žehná (rád druhým, sám) zbohatne,
ten však, kto (iných) preklína, aj sám bude prekliaty.
26 Toho, kto schováva zbožie, budú ľudia preklínať,
na hlavu toho, kto ho predáva, požehnanie (zostúpi).
27 Kto usilovne hľadá dobré, vyhľadáva blahovôľu (pre seba),
ale kto vyhľadáva zlo, ono naň príde.
28 Kto si zakladá na svojom bohatstve, ten uvädne,
spravodliví však budú pučať ako list.
29 Ten, kto sa prehrešuje proti svojmu domu, bude vietor žať,
blázon však bude slúžiť múdremu (človekovi).
30 Ovocie spravodlivosti je stromom života,
nespravodlivosť však uchvacuje život.
31 Ak sa spravodlivému odpláca tu na zemi,
nuž o čo väčšmi bezbožnému a hriešnemu človekovi?!
Prís12
Postoj múdreho a postoj pochabého
XII. 1 Ten, kto rád znáša, keď ho napomínajú, má rád vedomosť,
kto však neľúbi, keď sa mu vyčíta, je hlupák.
2 Ten, kto je dobrý, dosahuje milosť u Pána,
ale muža, ktorý (strojí) intrigy, on odsúdi.
3 Vierolomnosťou človek nenadobudne pevnú pôdu pod sebou,
ale koreňom spravodlivých neotrasie nik.
4 Spôsobná manželka je vencom svojho muža,
nehanebnica je však ako hnis, čo sa mu vŕta do kostí.
5 Myšlienky spravodlivých (zalietajú k) spravodlivosti,
zámery bezbožných k lesti.
6 V rečiach bezbožníkov (sa skrýva) nebezpečenstvo života,
lež ústa statočných (ľudí) im prinášajú záchranu.
7 Prevráťte bezbožných a nebude ich,
dom spravodlivých zato bude stáť.
8 Človeka chvália podľa jeho rozumu,
ale tým, kto má prevrátené srdce, budú pohŕdať.
8 Lepšie byť neváženým a byť sluhom sebe samému,
ako pokladať sa za váženého a o chlieb biedu trieť.
9 Spravodlivý sa stará o potreby svojho dobytka,
najvnútornejšie vnútro bezbožných je však ukrutné.
10 Kto obrába svoje pole, má chleba nadostač,
kto sa však ženie za daromnicami, rozum potratil.
11 Tvrdz oplanov sa rozváľa,
lež koreň spravodlivých bude trváci.
13 Do previnenia (svojich) perí sa zakosíľuje ničomník,
spravodlivý sa však vymkýna z úzkostí.
14 Každý sa nasýti blaha z ovocia (svojich) úst
a človekovi sa odplatí podľa (skutkov) jeho rúk.
15 Bláznovi sa zdá, že je správna jeho cesta,
múdry však poslúcha radu.
16 Blázon hneď prejavuje svoju nevôľu,
opatrný však tají (svoju) príkoru.
17 Kto vypovedá pravdu, hlása spravodlivosť,
(falošný svedok však prináša len) klam.
18 Voľakto tára, (ako keby) mečom prekáľal,
ale jazyk múdrych je (sťa) liek.
19 Pravdivé pery budú trvať naveky,
falošný jazyk však (len) chvíľočku.
20 Sklamú sa v srdci tí, čo snujú zlé,
tí však, čo narádzajú pokoj, (dožijú sa) radosti.
21 Spravodlivému sa neprihodí nijaká nehoda,
bezbožní však (zažívajú) plno nešťastia.
22 Luhárske pery sa ošklivia Pánovi,
tí však, čo pravdu pestujú, sú jeho záľubou.
23 Rozvážny človek tají, čo vie,
(zo) srdca pochábľov však hlúposť vykríka.
24 Ruka robotných (ľudí) bude vládnuť,
robotovať však bude (ruka) lenivá.
25 Nepokoj v srdci stláča človeka
láskavé slovo ho však rozveseľuje.
26 Spravodlivý si vystopuje svoju pastvinu,
lež cesta bezbožných vedie ich, kde zablúdia.
27 Lenivec si neupečie svoj úlovok,
lež usilovnosť človeka je vzácnym imaním.
28 Život je na chodníku spravodlivosti,
k smrti však vedie cesta zmýlená.
Jeruzalem, matka všetkých národov
Ž87 (86)
1 Žalm Koreho synov. Pieseň.
Základy má na posvätných vrchoch;
2 brány Siona miluje Pán
nad všetky stany Jakuba.
3 Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie.
4 Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú;
Filištínci, Týrčania a Etiópčania:
tí všetci sa tam zrodili.
5 A o Sione sa bude hovoriť: „Ten i tamten sa na ňom narodil
a sám Najvyšší mu dal pevné základy.“
6 Pán zaznačí do knihy národov:
„Títo sa tam zrodili.“
7 A spievajú ako pri tanci:
„V tebe sú všetky moje pramene.“