KYRIE – „MALÁ GLÓRIA“

„Rimania týmto volaním oslavovali víťaza po bitke, keď sa vracal cestou na Kapitol. Alebo cisára, ktorý prechádzal ulicami. A kresťania to prijali. Pretože v Ježišovi vidia jediného Pána, najvyššieho Víťaza. Preto voláme eleison – ukáž svoju moc, zmiluj sa! Pozývame tým Ježiša do svojho spoločenstva. A radostne sa uisťujeme, že Pán skutočne prichádza.

Toto volanie trvalo rôzne dlho. Napr. v 6. storočí v prvom rímskom Ordo gregorianum sa spievalo tak dlho pokým to pápež nezastavil. Pokým nepovedal, že toho vzývania Pána už bolo dosť.“ 

Presne toto vyjadrujeme, keď Bohu a Kristovi spievame mocné a oslavné

„KYRIE ELEISON“ ako Imperátorovi, ako Kráľovi, ako nášmu

Spasiteľovi a Záchrancovi.

- Je logické, že tento spev nie je možné nahradiť žiadnym iným spevom, ani piesňou…

- „Keďže je to spev, ktorým veriaci volajú k Pánovi a prosia ho o milosrdenstvo, spravidla ho spievajú všetci.

Každé zvolanie sa opakuje spravidla dvakrát, nevylučuje sa však väčší počet, podľa požiadavky rozličných jazykov ako aj hudobného umenia, alebo nejakých iných okolností.“ (VSRM 52)

OSLAVNÁ PIESEŇ – GLÓRIA

V nedele sa oslava Boha ešte stupňuje hymnom „Sláva Bohu na výsostiach!“

„Tento chválospev je nesmierne krásny. Je to starokresťanský chválospev, písomne zaznamenaný v roku 330. To znamená že už oveľa skôr sa spieval. V 7. storočí ho smel spievať jedine biskup. A kňaz len na Veľkú noc.“ 

o „V prvej časti je skutočne CHVÁLA: chválime Ťa, velebíme Ťa, klaniame sa

Ti, vzdávame Ti vďaky – a myslíme na celú najsvätejšiu Trojicu…

o …V druhej časti sa OBRACIAME na Krista (Pane Ježišu Kriste, Ty

jednorodený Syn...). Označujeme ho v jeho božstve i človečenstve. V krátkych

litániách („...jednorodený Syn, Pána Boh, Baránok Boží, Syn Otca...“)

zdôrazňujeme jeho vykupiteľskú moc. Na celom tom chválospeve je zrejmý

starokresťanský charakter. Je v ňom cítiť odpor voči pohanstvu,

mnohobožstvu. Je to oslavný hymnus na Krista, jediného Pána.“ 

 „Text tohto hymnu sa nemôže zameniť s iným.

Spieva sa alebo sa recituje v nedele okrem adventných a pôstnych, na slávnosti a sviatky, ako aj pri osobitných slávnostnejších bohoslužbách.“ (VSRM 53)