Zamyslenie na 5. nedeľu v Cezročnom období

svetlo

  Pripravil Peter Dufka SJ, vedúci Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5, 16) Starí ľudia, ktorí mali kedysi vinice a dorábali víno, vedia, aké nebezpečenstvo hrozí pri jeho kvasení. Uvoľňuje sa kysličník uhličitý, ktorý môže človeka zadusiť. Jeho nebezpečenstvo je o to väčšie, že nemá chuť, ani vôňu. Človek ho jednoducho dýcha a vôbec o tom nevie. V minulosti sa stávali rozličné tragédie, ale ľudia prišli na to, ako sa uchrániť. Vedeli, že sa nemôžu spoliehať na svoje zmysly a začali si brávať so sebou do pivnice horiacu sviecu. Keď začala svieca hasnúť, bolo jasné, že nemá kyslík a treba utekať. Utekať, aby nezaspali naveky, aj keď svojimi zmyslami nič necítia.

 

Toto nebezpečenstvo sa už možno pominulo. Nestávajú sa často takéto prípady. Ale s nebezpečenstvom otravy sa stretávame pomerne často. Ak si všímame prostredie, v ktorom sa pohybujeme a žijeme, zistíme, že v ňom hynú ľudia. Aj fyzicky, ale ešte viac duchovne. Nie je zriedkavosťou stretnúť človeka, ktorý je duchovne i duševne prázdny, udusený. Avšak nebezpečenstvo udusenia a zhasnutia hrozí každému z nás. Deje sa to vtedy, ak sa bezstarostne pohybujeme v nezdravom prostredí, ak zavčasu nespozorujeme kysličník uhličitý v ovzduší, ktoré dýchame a ktoré spôsobí zhasnutie svetla, ktoré malo svietiť. Ako sa však vyhnúť takémuto nebezpečenstvu udusenia? 
Treba, aby sme si sami hľadali a vytvárali prostredie, ktoré podporuje svietenie nášho svetla pred ľuďmi. Mali by sme hľadať priateľstvá a prostredia, ktoré nás neohrozujú a napomôžu nášmu vnútornému svetlu. Naši priatelia by mali byť istí podporovatelia alebo spoločníci na našej duchovnej ceste a mali by nám poskytnúť 4 druhy pomoci.
1. Prvá z nich je prorocká pomoc. Prorok je ten, kto nám poskytuje pravdu (vstupuje do nášho svedomia). Pravdu, ktorá je však mnoho ráz veľmi nepríjemná. Proroci v našom živote nemusia byť tvrdí ľudia, ktorí nám pravdu o nás samých hodia necitlivo do tváre. Dosť často môže ísť o ľudí, ktorí nám viac svojím životom ako slovami dajú najavo, ako sme ďaleko od života pravdy. Takýmto ľuďom sa väčšina z nás radšej vyhne. Nie je totiž príjemné počuť o sebe pravdu, pozerať sa na svoju tvár v zrkadle.
2. Druhá pomoc, ktorú potrebujeme k tomu, aby sme boli svetlom, je povzbudenie. Načo povzbudenie? Nie je tu riziko upadnutia do narcizmu? Kvôli rovnováhe. Nemôžeme mať v živote len ľudí, ktorí nás napomínajú, kritizujú a usmerňujú. Taký život by bol po čase príliš ťažký. Potrebujeme aj niekoho, kto nám pomôže náš život v našich snahách trocha odľahčiť a poukázať aj na inú stránku nášho charakteru, na veci, ktoré robíme dobre a na radosť, ktorá by mala z toho pochádzať. Potrebujeme povzbudenie a
prijatie. Ak toto nemáme, hrozí nám zhasnutie alebo vyhorenie. Hľadanie ideálu bez poukazu predovšetkým na Božie milosrdenstvo, Božiu pomoc a jeho povzbudenie môže viesť ku skepticizmu, sarkazmu a zúfalstvu. 
3. Tretia pomoc, ktorú čakáme od našich priateľov, je správne odľahčenie ťažkostí, ktoré znášame. Mnohí z nás majú tendenciu brať sa príliš vážne. Vo svojich povinnostiach sa snažíme byť zodpovední, čo je správne, no niekedy tá naša zodpovednosť môže byť prehnaná a nezdravá. Je to vtedy, ak nás vedie k namyslenosti a pocitu dôležitosti. Ide o uzdravenie našej ješitnosti, pocitu dôležitosti prostredníctvom humoru. Je až prekvapujúce, koľko svätých malo zmysel pre humor, akoby bol podmienkou skutočného, pokorného rastu.
4. Štvrtou pomocou, ktorú potrebujeme k tomu, aby sme boli svetlom, je pomoc duchovného sprievodcu - spovedníka. Je to človek, ktorému dokážeme hovoriť o sebe, o svojich starostiach, problémoch i radostiach a on nás dokáže počúvať, sprevádzať a otvárať pre nás Písma. Vedie nás k modlitbe a k duchovnému životu. Snaží sa nám umožniť vidieť kontext alebo celý obraz nášho životného nasmerovania. Človek poznáva pravdivo seba samého v dialógu o sebe samom. Poznať sám seba je často priamoúmerné otvorenosti voči dôveryhodnej osobe.
Milí priatelia, kresťan zostane pravdivou orientáciou a indikáciou i v otrávenom prostredí iba vtedy, ak on sám bude osvetlený svetlom Krista. Ak ho nechá preniknúť do hĺbky svojho srdca, ak sa obklopí ľuďmi, ktorí mu pri udržiavaní tohto svetla pomáhajú.

 

zdroj textu: www.radiovaticana.org

zdroj foto: farský archív