Výročný deň zmierenia
Lv16
XVI. Príčina a prípravy na Deň zmierenia. - 1 Pán hovoril Mojžišovi po smrti dvoch Áronových synov, ktorí zomreli, keď (neprístojne) predstúpili pred Pána. 2 A Pán povedal Mojžišovi: „Povedz svojmu bratovi Áronovi, že nesmie vstúpiť v ľubovoľnom čase do svätyne za oponu, čo je pred zľutovnicou na arche, aby nezomrel; lebo ja sa nad zľutovnicou ukazujem v oblaku. 3 Áron vstúpi do svätyne iba tak, že prinesie býčka na obetu za hriech a barana na celostnú žertvu. 4 Oblečie si posvätnú ľanovú rízu, na nohy si navlečie ľanové spodky, opáše sa ľanovou povojkou a pripevní si ľanovú mitru. To sú posvätné úbory. A oblečie si ich, až keď si telo okúpe vo vode. 5 Od celej izraelskej pospolitosti prijme dva capy na obetu za hriech a jedného barana na celostnú žertvu.
Obrady slávnosti zmierenia. - 6 Áron bude obetovať býka na obetu za hriech a sprostredkuje odpustenie sebe a svojmu domu. 7 Potom vezme oba capy a postaví ich pred Pána pri vchode do stánku zjavenia. 8 Nato Áron hodí žreb o oba capy, jeden žreb pre Pána, druhý žreb pre Azazela. 9 Tu Áron prinesie capa, na ktorého padol žreb pre Pána, a prinesie ho na obetu za hriech; 10 capa, na ktorého padol žreb pre Azazela, postaví živého pred Pána, aby na ňom previedol obrad zmierenia a aby ho poslal Azazelovi na púšť. 11 Áron teda prinesie na obetu býčka, určeného na obetu za hriech, aby sprostredkoval zmierenie pre seba a pre svoj dom. Býčka určeného na obetu za hriech zabije, 12 vezme kadidelnicu naplnenú žeravým uhlím z oltára, ktorý je pred Pánom, a plnú hrsť roztlčeného, príjemne voňajúceho kadidla 13 a zanesie to na oheň pred Pána, aby kadidlový dym zahalil zľutovnicu nad zákonom; inak by musel zomrieť. 14 Nato vezme z býčkovej krvi a prstom pokropí zľutovnicu na čelnej strane; svojím prstom pokropí zľutovnicu sedem ráz krvou.
15 Nato zabije capa určeného na obetu za hriech ľudu, jeho krv zanesie za oponu a s krvou urobí to isté, čo urobil s krvou býčka: pokropí ňou zľutovnicu a (miesto) pred zľutovnicou; 16 a tak vykoná zmierenie svätyne za znečistenie Izraelitov a za všetky priestupky, ktorých sa dopustili. To isté urobí aj so stánkom zjavenia, ktorý sa nachodí medzi nimi uprostred ich nečistôt. 17 V stánku zjavenia nesmie byť nik, keď on vstúpi, aby vykonal vo svätyni zmierenie, kým ju neopustí a nevykoná zmierenie za seba a za celú izraelskú pospolitosť. 18 Potom vyjde von k oltáru, čo je pred Pánom, a na ňom vykoná zmierenie. Vezme z býčkovej a capovej krvi a potrie rohy oltára 19 a prstom ho sedem ráz pokropí krvou. Takto ho očistí a posvätí od nečistôt Izraelitov.
20 Keď ukončí zmierenie svätyne, stánku zjavenia a oltára, privedie živého capa. 21 Živému capovi položí Áron obe ruky na hlavu a vyzná nad ním všetky previnenia Izraelitov a všetky priestupky, ktorých sa dopustili. Naloží ich na capovu hlavu a dá ho určenému mužovi vyviesť do púšte. 22 Takto cap odnesie všetky ich neprávosti na odľahlé miesto, keď capa vyženie na púšť.
23 Potom Áron vstúpi do stánku zjavenia, zoblečie si ľanové rúcho, ktoré si obliekol, keď vchádzal do svätyne, a nechá ho tam. 24 Potom si na svätom mieste poumýva telo a oblečie sa do svojho rúcha, vyjde von a obetuje svoju celostnú žertvu a celostnú žertvu všetkého ľudu a vykoná zmierenie za seba a za ľud. 25 Loj obety za hriech spáli však na oltári. 26 Ten, kto vyhnal capa Azazelovi, vyperie si odev a okúpe si telo vo vode; potom môže prísť do tábora. 27 Býčka na obetu za hriech aj capa na obetu za hriech, ktorých krv použil na vykonanie zmierenia vo svätyni, vynesú von z tábora a úplne ich spália aj s ich kožou, mäsom a trusom. 28 Kto ich spáli, vyperie si odev a okúpe si telo vo vode, a potom môže prísť do tábora.
Nariadenie o oslave sviatku. - 29 Tento zákon bude pre vás večne platný: V desiaty deň siedmeho mesiaca sa budete postiť a nebudete konať nijakú prácu, ani domorodec, ani cudzinec, ktorý sa u vás zdržuje. 30 Lebo v tento deň sa budete zmierovať a očisťovať; očistíte sa od všetkých svojich hriechov pred Pánom. 31 Bude to pre vás deň úplného odpočinku a budete sa postiť. To je večné ustanovenie.
32 Obrady zmierenia vykoná veľkňaz, ktorý bol pomazaný a posvätený, aby slúžil namiesto svojho otca ako kňaz. Oblečie sa do ľanového rúcha, do posvätného rúcha, 33 a vykoná zmierenie vo veľsvätyni; zmieri tiež stánok zjavenia a oltár a vykoná zmierenie kňazov a celej izraelskej pospolitosti. 34 Toto bude pre vás večným ustanovením, aby raz do roka sprostredkoval zmierenie Izraelitom, aby sa zbavili všetkých svojich hriechov.“
A urobil tak, ako Mojžišovi nariadil Pán.
Zákon o svätosti 17 - 26
Lv17
XVII. O mieste obiet. - 1 Pán vravel Mojžišovi: 2 „Hovor Áronovi, jeho synom a všetkým Izraelitom a povedz im: Toto prikázal Pán: 3 Každý Izraelita, ktorý v tábore alebo mimo tábora zabije býka, barana alebo kozu 4 a neprivedie ich ku vchodu do stánku zjavenia, aby ich priniesol Pánovi ako obetný dar pre Pánov príbytok, taký človek uvalí na seba vinu krvi. Vylial krv a tento človek bude vyhubený zo svojho ľudu. 5 Preto nech Izraeliti privádzajú obetné zvieratá, ktoré zabíjali v poli, kňazovi ku vchodu do stánku zjavenia pred Pána a nech ich zabijú ako pokojnú žertvu Pánovi. 6 Kňaz vyleje krv na Pánov oltár pri vchode do stánku zjavenia a loj spáli na príjemnú vôňu pre Pána. 7 Už nebudete prinášať svoje žertvy kozím besom, s ktorými ste smilnili. Tento zákon má pre vás večnú platnosť z pokolenia na pokolenie.
8 Povedz im tiež: Keby niektorý Izraelita alebo aj cudzinec, ktorý sa u nich zdržuje, priniesol celostnú žertvu alebo inú žertvu, 9 a nepriviedol by ju ku vchodu do stánku zjavenia, aby ju tam obetoval Pánovi, bude vy hubený zo svojho ľudu.
Zákaz jesť krv. - 10 Keby niektorý Izraelita alebo cudzinec, ktorý sa u nich zdržuje, jedol nejakú krv, proti takej osobe obrátim svoju tvár a vytrhnem ju z jej ľudu. 11 Veď duša živočícha je v krvi a dal som vám ju pre oltár, aby ste ňou zmierovali svoje duše. Krv sprostredkuje zmierenie, lebo v nej je život. 12 Preto som zakázal Izraelitom: Nik z vás nesmie jesť krv, ani cudzinec, ktorý sa u vás zdržuje, nesmie jesť krv! 13 Ktokoľvek z Izraelitov a z cudzincov, ktorí sa u vás zdržujú, uloví zviera alebo vtáka, čo sa môže jesť, vypustí krv a prikryje ju zemou. 14 Lebo život každého stvorenia je v jeho krvi. Preto som zakázal Izraelitom: Nesmiete jesť krv nijakého tvora, lebo život každého tvora je v jeho krvi. Každý, kto by ju jedol, bude vyhubený.
15 Každý človek, ktorý by jedol uhynuté alebo roztrhané zviera, či je to domorodec alebo cudzinec, vyperie si odev a okúpe sa vo vode a bude až do večera nečistý. Potom bude opäť čistý. 16 Ak sa neoperie a neokúpe svoje telo, dopustí sa previnenia.“
Lv18
XVIII. Výzva k mravnému a nábožnému životu. - 1 Pán vravel Mojžišovi: 2 „Hovor Izraelitom a povedz im: Ja, Pán, som váš Boh! 3 Nesmiete robiť to, čo sa robilo v egyptskej krajine, kde ste bývali, ale ani to nesmiete robiť, čo sa robí v kanaánskej krajine, kam vás zavediem; nebudete sa správať podľa ich zvyku. 4 Vyplníte moje ustanovenia a zachováte moje predpisy a budete podľa nich kráčať! Ja, Pán, som váš Boh! 5 Preto zachovávajte moje ustanovenia a moje príkazy! Kto ich bude plniť, bude z nich žiť. Ja som Pán!
Krvismilstvo a zakázané manželstvá. - 6 Nik sa nesmie priblížiť k pokrvnému, aby s ním telesne obcoval. Ja som Pán! 7 Neodkryješ nahotu svojho otca: to jest svojej matky. Je predsa tvojou matkou. Nesmieš ju zneuctiť 8 Neodkryješ nahotu ženy svojho otca, to je telo tvojho otca. 9 Neodkryješ nahotu svojej sestry, dcéry svojho otca alebo dcéry svojej matky, či sa narodila doma alebo sa narodila mimo domu. 10 Neodkryješ nahotu dcéry svojho syna alebo dcéry svojej dcéry, lebo to je tvoje telo. 11 Neodkryješ nahotu dcéry niektorej ženy svojho otca, ktorá pochádza od tvojho otca, je tvojou sestrou. 12 Neodkryješ nahotu sestry svojho otca, to je telo tvojho otca. 13 Neodkryješ nahotu sestry svojej matky, to je telo tvojej matky. 14 Neodkryješ nahotu brata svojho otca: nepriblížiš sa k jeho žene, ona je tvojou tetou! 15 Neodkryješ nahotu svojej nevesty, je ženou tvojho syna a nesmieš odkryť jej nahotu! 16 Neodkryješ nahotu bratovej ženy, to je telo tvojho brata. 17 Neodkryješ nahotu ženy a jej dcéry; nesmieš si vziať dcéru jej syna ani dcéru jej dcéry, aby si odkryl ich nahotu; sú jej telo a to by bolo krvismilstvo! 18 Nesmieš si pribrať za ženu manželkinu sestru a tým ju urobiť žiarlivou, keby si s ňou obcoval za jej života.
Zákon iných hriechov nečistoty. - 19 Nepribližuj sa k žene počas jej mesačného očisťovania, aby si odkryl jej nahotu. 20 So ženou svojho blížneho nesmieš pohlavne obcovať, aby si sa s ňou nepoškvrnil. 21 Nesmieš zasvätiť svoje dieťa Molochovi, aby si nezneuctil meno svojho Boha. Ja som Pán! 22 Nesmieš nečisto obcovať s mužom tak, ako sa pohlavne obcuje so ženou. To by bola ohavnosť! 23 Nesmieš pohlavne obcovať s nijakým zvieraťom; poškvrnil by si sa tým. Ani žena sa nepostaví zvieraťu, aby sa s ním spojila; to by bola nehanebnosť!
Napomenutia k čistému, svätému životu. - 24 Nepoškvrňte sa ani jednou z týchto vecí; veď všetkými týmito vecami sa poškvrňovali národy, ktoré ja vyženiem pred vami. 25 A pretože je poškvrnená aj krajina, ja vypomstím jej zločiny tak, že krajina vyvrhne svojich obyvateľov. 26 Nuž zachovávajte moje ustanovenia a nariadenia a nedopusťte sa nijakej z týchto ohavností, ani domorodci, ani cudzinci, ktorí sa budú medzi vami zdržiavať, 27 lebo všetky tieto ohavné činy robili obyvatelia krajiny, ktorí tam boli pred vami, a preto sa krajina stala nečistou. 28 Nech vás nevyvrhne krajina, keby ste ju poškvrnili, ako vyvrhla národy, ktoré tu boli pred vami. 29 Lebo každý, kto by sa dopustil niektorej z týchto ohavností, osoby, ktoré by to urobili, budú vyhubené spomedzi svojho ľudu. 30 Zachovávajte teda moje nariadenia; nesprávajte sa ohavnými zvykmi, ktoré boli pred vami, aby ste sa nimi nepoškvrnili. Ja, Pán, som váš Boh!“
Oslava Boha Stvoriteľa
Ž19 (18)
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2 Nebesia rozprávajú o sláve Boha
a obloha hlása dielo jeho rúk.
3 Deň dňu o tom podáva správu
a noc noci to dáva na známosť.
4 Nie sú to slová, nie je to reč,
ktorá by sa nedala počuť.
5 Po celej zemi rozlieha sa ich hlas
a ich slová až po končiny sveta.
6 Tam hore vybudoval stan pre slnko
a ono z neho vychádza sťa ženích zo svojej komnaty
a raduje sa ako bežec pred veľkými pretekmi.
7 Na jednom kraji neba sa vynára
a uberá sa k druhému;
pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže.
8 Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu.
Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým.
9 Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce.
Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.
10 Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky.
Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé.
11 Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam,
sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu.
12 Tvoj služobník sa v nich vzdeláva;
veď kto ich zachováva, dostane hojnú odmenu.
13 Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach?
Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem,
14 a svojho služobníka zachráň od pýchy, aby ma neovládala.
Tak budem bez škvrny
a čistý od veľkého hriechu.
15 Nech sa ti páčia slová mojich úst
i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou.
Pane, ty si moja pomoc a môj vykupiteľ.