Po povodni sa v kostole zrútila klenba, vzácne stredoveké maľby zázrakom prežili

Farnosť v Okoličnom dokončuje reštaurovanie stredovekých malieb, viaceré z nich prekvapili aj odborníkov.

Ľubica Stančíková

Šéfredaktor - MY Liptov

Veriaci si 500-ročné maľby mohli prezrieť úplne zblízka. Onedlho dajú dole lešenie a takáto možnosť sa už nezopakuje. Na fotografii uprostred Jozef Tomaga, správca farnosti v Okoličnom. (Zdroj: Ľubica Stančíková)

  

Stredoveké fresky kostola v Okoličnom zblízka. (23 fotografií)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Vraj ak chce človek spoznať skutočné skvosty Liptova, mal by zísť z hlavných ciest do bočných uličiek. Dôkazom toho je Kostol sv. Petra z Alkantary, najväčší gotický kostol v regióne, ktorý stojí už vyše pol tisícročia v Okoličnom, dnes liptovskomikulášskej mestskej časti.

 

V ostatných rokoch prechádza zásadnou rekonštrukciou. Po výmene strešnej krytiny, odstráneniu starých podláh, vlhkosti prišli na rad maľby. Pri ich obnove sa ukázalo viac, ako v Okoličnom očakávali. Strop chrámového trojlodia ukrýval vôbec najstaršie stredoveké maľby na území Liptovského Mikuláša.

Súvisiaci článok  Súvisiaci článok V kostole v Okoličnom objavili 500-ročné fresky, snažia sa ich obnoviť Čítajte 

 

„V lete 2012, po tom, čo sme zrekonštruovali strechu na kostole a vytvorili farské múzeum Ladislava Matiašovského, dnes nebohý architekt Július Rybár mladší, mi predostrel koncept obnovy chrámu. Bol zameraný primárne na odstránenie vlhkosti, na obnovenie podláh. Jedna z prvých podmienok bola urobiť aspoň archívny výskum, aby sme spoznali, ako v minulosti kostol vyzeral, čo v ňom bolo,“ začal Jozef Tomaga, okoličiansky farár, ktorý stál pri obnove kostola od jej počiatku.

Vo farnosti sa zachovala História dómus františkánskeho konventu od začiatku 18. storočia. Oslovili historičku Henrietu Žážovú, ktorá je odborníčkou na písaný latinský jazyk. Históriu dómus, teda akúsi kroniku, preložila. A kostol začal rozprávať. Tak sa dozvedeli, že mal pôvodnú výmaľbu. Len nevedeli, kde presne.

 

Vnútorné hodiny sú záhadou

Nemali tušenie o nástenných hodinách. Tie sa našli na pravej stene svätyne, teda vo vnútri kostola.

„V roku 2020 sme natrafili na ich fragment. Na stene bol vidieť kruh, ktorý sa vyhodnotil ako nástenné, dnes vieme, že vežové hodiny. Z archívnych záznamov sa dočítame, že v roku 1571 sa pokúsili počas vianočných sviatkov na voze odniesť dvaja noví mnísi cennosti kláštora, medzi ktorými bol aj dar od Mateja Korvína, dokonca aj vežové hodiny. Ale Peter a Sebastian z rodu Okoličianskych im v tom zabránili. Z toho údaju vieme, že vežové hodiny boli súčasťou výbavy kostola po jeho dokončení,“ vysvetlil Tomaga s tým, že o hodinách vedeli, ale netušili, kde sa nachádzali, až kým sa nezačalo samotné reštaurovanie interiéru.

„Vo veži na prvom poschodí natrafíme na otvor, ktorý je smerom do kostola. Tam bol uložený strojový mechanizmu. V strede je stále vidieť otvor, cezeň sa prenášal pohyb na ručičky. Vidieť aj fragment číslice dvanásť. Je to rímska číslica a podľa typu písma vieme, že ide o neskorogotickú číslicu a hodiny vieme vďaka tomu zadatovať,“ doplnil.

Mechanizmus hodín dávali do pohybu kamenné závažia.

V roku 1571 museli Františkáni tak či tak odísť vzhľadom na to, že rod Okoličianskych aj ostatní prestúpili na reformovanú cirkev a hodiny zobrali so sebou. Takže z pohľadu päťstoročnej histórie kostola tu hodiny nemali dlhé trvanie. 

„Z pohľadu pamiatkarov a reštaurátorov ale ide o unikát, pretože hodiny sú v interiéri kostola. Poznáme len jeden prípad, keď sú umiestnené vo víťaznom oblúku, sú menšie.“

Vysvetlenie na to, prečo sú takto veľké hodiny vo vnútri kostola, keď sa štandardne umiestňujú na vonkajšiu fasádu, zatiaľ neexistuje.

 

Prepísali stáročia prebranú teóriu

V Histórii dómus jestvoval záznam z roku 1703 o tom, ako vyzerala maľba na truimfálnom oblúku. Naľavo sa nachádzal erb Mateja Korvína, jedného zo zakladateľov kostola a napravo erb jeho manželky, Beatrix Aragónskej. Uprostred mal byť podľa záznamu erb františkánskej Salvatoriánskej provincie a na klenbe v hornej časti sa mal nachádzať erb arcibiskupa ostrihomského, Tomáša Bakóca. Mnohí výskumníci až do súčasnosti túto teóriu preberali. Reštaurátorské práce ale ukázali niečo iné.

„Pod vrstvou náterov, symbolom Salvatoriánskej provincie, sme objavili Bernardínske slnko, o ktorom sme vôbec netušili. Po očistení sa objavili sa staršie erby Mateja Korvína a jeho manželky, ďalej barokový nápis, ktorý hovorí o obnove z roku 1737. Na mieste erbu arcibiskupa objavili pôvodný erb Mateja z Čečejoviec, ktorý bol tiež jedným z donátorov výstavby kostola,“ vymenoval správca okoličianskej farnosti.

Víťazný oblúk dostáva podľa jeho slov iný obsah. „Bernardínske slnko je spiritualita, ktorá učí človeka k úcte v Ježišovo meno.“

Terčík s týmto symbolom a skratkou, ktorá znamená, Ježiš vykupiteľ človeka, držal Bernard Sienský v ruke, keď kázal medzi ľuďmi. V Okoličnom to dostalo výnimočné miesto na samotnom víťaznom oblúku.“

 

Druhá etapa obnovy interiéru

Spevnenie a stabilizácia stien – Farnosť plánuje v kostole vytvoriť vstup do kostola aj z parku. Vchod bol skrytý pod vrstvou omietky. Hlavný vchod od cesty zostane zachovaný.

Reštaurovanie klenby, kamenných článkov, stien

Rekonštrukcia elektrickej inštalácie

Inštalácia ústredného kúrenia

Stavebné úpravy empory (chúrusu) a obnova barokového organového nástroja

Obnova podláh

Výmena okenných výplní

Na stavebné úpravy interiéru dostala farnosť v Okoličnom po vypracovaní kvalitného projektu dotáciu z ministerstva kultúry vo výške približne 800-tisíc eur.

 

Z klenby hľadia na veriacich františkáni ako z neba

Záznamy kostola z roku 1736 hovoria o veľkej rekonštrukcii. V jednom roku sa im podarilo kompletne vymeniť šindľovú strechu a celé vnútro kostola vymaľovať nabielo. Je tu zmienka o klenbách, ktoré boli ozdobené maľbami.

O maľbách svedčí aj záznam z roku 1883, keď kostol navštívil Imrich Henszlmann, bol v havarijnom stave a mal vypracovať správu o obnove. Aj on identifikoval maľby na strope, dokonca opísal postavy, len nenapísal, kde presne sa nachádzajú. V roku 1902-1905 boli maľby úplne premaľované.

Tomaga upriamil pozornosť na udalosti v konca augusta roku 1813, keď Okoličné zasiahla ničivá povodeň. Podmyla kostol a časť klenby v trojlodí sa zrútila na zem. Katastrofa akoby zázrakom obišla nástenné maľby.

„Stačilo veľmi málo, maľby mohli rovnako spadnúť a dnes by sme nemali o čom hovoriť. Aj prasklina, ktorú sa nám podarilo opraviť, bola dôsledkom povodne. Ak budeme úspešný, opravíme aj druhú v západnom portáli,“ povedal Tomaga.

Za pomoci reštaurátora Juraja Matáka v roku 2017 postavili lešenársku vežu a pustili sa do prehľadávania stropu. Ako prvé sa im odhalili nohy svätého Bonaventúru. Sondovali všade na strope, vtedy ešte netušili, že takmer polovica spadla ešte v 17. storočí a vystavali ju nanovo. Do roku 2018 sa im podarilo maľby nahrubo vyčistiť. Henszlmannov zápis z konca 19. storočia nebol celkom presný.

„Zostala stigmatizácia svätého Františka, z modliacej sa Panny Márie máme Pannu Máriu odetú slnkom, takzvanú apokalyptickú Pannu Máriu. Zo svätého Petra z Alkantary máme svätého. Bernarda Sienského a svätého Ľudovíta z Tulous. Zostal aj motív svätého Bonavenúru. Ide to pekný príklad toho, že keď sa dočítate niečo v kronike neznamená to, že to na sto percent platí.“

Celá maľba dostala názov Františkásnke nebo, lebo v prítomnosti Božej matky zobrazuje samotných Františkánov.

 

Svätci nemajú tváre

Zreštaurované maľby svätých ale nemajú tváre. „Z roku 1736 vieme, že maľby boli nanovo premaľované. Ľudia mali ambíciu ich zachrániť, ale z nášho pohľadu to bolo málo kvalitné. Pôvodné maľby miestami úplne roztreli, aby mohli namaľovať zvýraznenie. Z originálu sa v niektorých miestach nezachovalo vôbec nič.

„Bol to pomerne náročný proces, z povrchu malieb boli odstránené sekundárne nátery a premaľby, šťavnatá barková premaľba a potom nie veľmi kvalitná premaľba tvárí a rúk tmavofialovej farby. Teraz sú prezentované v primárnom vzhľade,“ povedal reštaurátor Peter Hrachovský.

„Na to, že tu bolo dlhý čas isté vákum a o kostol sa nestarali, maľby neniesli známky deštrukcie. Zásadné deštrukcie spôsobili premaľby. Technický stav omietky bol pomerne kvalitný,“ povedal Hrachovský.Kostol istý čas využívala evanjelická cirkev a koncom 16 a 17. storočia bol takmer v ruinách.

 

Pôvodne mal vo víťaznom oblúku drevenú rímsu

Najmä v gotike sa kostol delil na dve časti, v trojlodí slávili bohoslužbu bežní ľudia. Svätyňa bola pre bohatých mecenášov a zároveň františkánov na liturgiu, modlitbu. Oddeľoval ich víťazný oblúk

„V hornej polovici tu vidíme otvory, sú to kapsy, ktoré držali priečny trám a na ňom bol výjav kalvárie, ukrižovaného Ježiša. Tento gotický kríž je dnes súčasťou oltára, ktorý nechal v roku 1765 postaviť Ladislav Okoličány. Keď sme oltár reštaurovali, podarilo sa zadatovať kríž do roku 1490, teda do obdobia výstavby kostola,“ spresnil Tomaga.

Podobný víťazný oblúk s brvnom, na ktorom je výjav kalvárie, má napríklad kostol v Spišskej Sobote. Tomaga doplnil, že uvažujú nad tým, žeby sa pôvodný koncept do kostola vrátil. „Bolo by to v nejakej novodobej alternatíve, chce to čas na premyslenie.“

 

Pracujú na rozsiahlej knihe

Farnosť pripravuje rozsiahli monografiu kostola v Okoličnom. Ku koncu roka by mala ísť do tlače rozsiahla publikácia, monografia o kostole v Okoličnom.

„Monografia bude možno pomôckou pre ľudí, ktorí nie sú historici, ale maj záujem dozvedieť sa viac o kostole, ktorý bude mimoriadne zušľachtený aktuálnou rekonštrukciou, krátko po dokončení interiéru, poskytnúť v kocke, podrobné a pre laikov čitateľné informácie o tom čo majú pred sebou,“ povedal Dušan Buran, kurátor gotického umenia Slovenskej národnej galérie.

 

Oprava pre ďalšie generácie

Po ukončení každej etapy obnovy kostola pripravuje Jozef Tomaga pre veriacich prezentáciu toho, čo sa v ňom urobilo, čo sa chystá a koľko to stálo. Pri ostatnom stretnutí sa mali ľudia možnosť pozrieť na maľby úplne zblízka. Najbližšie desaťročia takúto možnosť už nebudú mať.

Vzťah farníka Miroslava Marušiaka k okoličianskemu kostolu vznikol ešte skôr, ako sa narodil. Chodil do neho jeho starý otec, neskôr otec, ktorý ho s útrobami chrámu zoznamoval ešte v detstve. Nie sú to len rodinné väzby na chrám ale aj vôľa, aby toto unikátne miesto poznali a spoznali aj Liptáci.

„Nielen mňa, ale myslím si, že každého farníka teší, keď vidí, ako sa kostol mení. Urobilo sa naozaj veľmi veľa, veď pred desiatimi, dvanástimi rokmi bola na stenách vlhkosť do výšky možno aj tri a pol metra. Toto nie je oprava na desať rokov, ale na celé generácie.“

 

 

Mgr. Ľubica Stančíková

redaktorka

 

MY Liptovské noviny

Liptovské ECHO

Námestie osloboditeľov 32, 031 01 Liptovský Mikuláš