Narodila sa 2. januára 1873 v Alençon vo francúzskej Normandii. Patrila do strednej malomeštiackej vrstvy období neskorého romantizmu. Ten sa okrem iného v tejto vrstve prejavoval kvetnatým spôsobom vyjadrovania, čo vidíme aj v spisoch sv. Terézie. Zároveň to bola doba, kedy sa zdôrazňoval obraz Boha ako tvrdého a trestajúceho Boha, ktorého hnev pre hriechy Francúzska (v spojitosti s Veľkou Francúzskou revolúciou a následnou devastáciou cirkvi) bolo treba odčiňovať rôznymi zmierovacími skutkami. Dostanúc výnimku vstúpila do Karmelu ako 15 ročná a zomrela vo svojich 24-tich rokoch.
Terézia svojím životom, do ktorého je vtkané celé jej posolstvo, ďaleko prekročila svoju dobu a pri jej vyhlásení za Učiteľku cirkvi v roku 1997 ju svätý Ján Pavol II predstavil ako vynikajúci model a sprievodcu na ceste kresťana tretieho tisícročia. Z jej učenia môžeme spomenúť aspoň to najhlavnejšie:
Pre Teréziu je Boh „dobrý“, vždy. Pritom matku stratila ako 4,5 ročná, po jej smrti sa úplne stratila jej predtým živá, veselá povaha, trpela precitlivenosťou, jej staršie sestry, ktoré brala ako náhradné matky jedna po druhej tiež odišli na Karmel, čo veľmi ťažko prežívala, sama na Karmeli to nemala ľahké, neskôr jej drahý otec ťažko ochorel, ona sama dostala tuberkulózu a v ťažkých skúškach nielen fyzických, ale aj duchovných zomrela v mladom veku. Ako je možné, že pre ňu Boh bol len „dobrý“?
Veľmi skoro sa naučila vnímať Boha, Božiu tvár a pôsobenie nie na základe jej subjektívnych prežívaní, toho čo sa jej v živote dostalo, či skôr nedostalo, ale na základe vnímania Božieho Syna, Ježiša Krista tak, ako ho poznávala v evanjeliách. Jednoducho MU verila, verila jeho slovu, verila jeho láske k ľuďom, láske, ktorá sa skláňa k tým čo sú „malí“, „chudobní“, teda k tým, ktorí z vlastných síl nevedia a nechcú žiť. Terézia nikdy nemala nejaké mimoriadne prežívania Božej lásky, ona jej jednoducho verila. Naučila sa vnímať Ježiša v evanjeliu, či už niečo hovoril, konal, alebo len mlčal, „spal v loďke jej života,“ ako tomu hovorievala, jej stačilo, že v tej loďke bol. Skrze Krista takto poznávala nebeského Otca, jeho skláňajúcu sa lásku, ktorá túži človeka učiť žiť, dvíhať ho z jeho pádov, uzdravovať ho a viesť cestou spásy.
Terézia sa úplne odovzdáva milosrdnej láske Boha. Terézia bola obklopená aj na Karmeli mentalitou, ktorá sa zameriavala na Božie tresty a odčiňovanie hriechov rôznymi úkonmi. Niektoré rehoľnice sa dávali Bohu ako „celopaly“ jeho spravodlivosti, aby takto tíšili Boží hnev. Terézia živená evanjeliom a kontempláciou Ježišovho života sa nevie stotožniť s touto predstavou Boha a pýta sa: „(Takéto „celopaly“) nepotrebuje vari i tvoja milosrdná Láska? Na všetkých stranách je zneuznávaná, zavrhovaná, odmietaná..., dokonca aj medzi tvojimi učeníkmi nachádza, žiaľ, málo tých, ktorí sa jej bezvýhradne odovzdávajú, ktorí chápu celú neho tvojej nekonečnej lásky.“ Terézia nepopierala spravodlivosť Božej lásky, veľmi dobre jej rozumela, ale v duchu evanjelia Ježiša Krista a nie ľudských predstáv. Chápala, že pravé obrátenie človeka nespôsobia Božie tresty, ale prijatá láska, ktorá sa človeku ponúka. Chápala, že človeka ku skutkom dobra, k zmene jeho morálneho zamýšľania nevedie na prvom mieste strach z Boha, ale jeho stretnutie s Kristovou láskou.
Terézia vníma svoj život v horizonte večnosti. Je zaujímavé, že Terézia od detstva vnímala realitu života po smrti ako niečo stále prítomné, nie niečo vzdialené. Mal asi 8 rokov, keď odpovedá na otázku učiteľky na čo myslí: „Na Pána Boha, na život..., na večnosť, skrátka, myslím!...“ (slovo na večnosť podčiarkne). Nechcelo sa malej Terézii žiť? Na inom mieste ako dospelá vyznáva, že sa nebojí dlhého života, že v život berie naplno, nič si z neho nechce vyberať. Ale formovaná Ježišom si hlboko uvedomuje, že cieľom života je nebo, ten „domov u Otca.“ Že nežijeme len pre tento život, ale všetko, čo žijeme teraz a tu, žijeme i pre večnosť. Tiež nás učí, že do neba nejdeme vďaka našim skutkom, ale vďaka milosrdnej láske Boha. Jediná odpoveď na Lásku Boha je zas len láska, hovorí. „Láska nemôže zostať nečinná!“, píše, a to ani po smrti: „Nebudem odpočívať, nebudem sa tešiť z blaženosti neba, kým na zemi budú ešte duše, ktoré treba zachrániť...“, boli jej slová tesne pred smrťou.
Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre. Tak znie celé rehoľné meno „Terezičky s ružami.“ Jej náuka o duchovnom detstve, odkazujúca na Ježiša, dieťa Otca, spočíva v ceste dôvery a odovzdania sa Bohu v dobrých i ťažkých chvíľach života. Odkaz na Svätú – trpiacu – Tvár Krista nám ukazuje, že Terézia poznala cestu utrpenia, dokonca poznala aj stav ľudí, ktorí nenávidia Boha. Temnotu ich duší zakúsila sama vo svojom utrpení v poslednom roku svojho života. Trpela fyzicky (na TBC neboli v jej dobe antibiotiká, táto choroba zožierala nielen jej pľúca, ale celé telo a Terézia zomrela postupným zadusením sa). Trpela duchovne. Kým sa doteraz modlila za hriešnikov, teraz dala Ježišovi súhlas, že „spolu s hriešnikmi bude sedieť za ich stolom hriechu až do dňa, ktorý určí Ježiš.“ Stalo sa tak po tom, čo jej korešpondenciu zneužil slobodomurár Leo Taxil, keď sa vydával za jednu konvertitku, ktorá si píše s karmelitánkou, v tomto prípade s Teréziou. Potom z tejto korešpondencie urobil veľký výsmech a bola zosmiešnená nielen Terézia, ale i celý Karmel a cirkev. Pán jej dal pocítiť temnotu týchto duší. A následne, ako píše Terézia, sa jej tieto temnoty vysmievali, že to jej vytúžené nebo nikdy neuvidí, ale len ničotu a tmu... V týchto chvíľach sa naplno prejavila Teréziina viera a celý jej život s Ježišom. „Verím, v čo chcem veriť... do poslednej kvapky krvi vyznávam, že nebo existuje!“
Terézia, vlastnými slovami „nezomiera, do života vstupuje“ 30. septembra 1897. Jej posledné slová boli „Bože môj, milujem Ťa!“ Tieto isté slová mal na perách pri odovzdaní svojej duše Pánovi aj náš emeritný svätý otec Benedikt XVI, ktorý hlboko premýšľal aj učenie sv. Terézie.
Sestra Veronika, Komunita Blahoslavenstiev
Cyklus 10. zamyslení s názvom "Láska sa skláňa". Link : www.youtube.com/@komunitablahoslavenstiev5359
Relikvie sv. Terézie z Lisieux v našom farskom kostole 01/2016 - link: www.farnostokolicne.sk/category/galerie-obrazkov/udalost-farnosti/relikvie-sv-terezie-z-lisieux-v-nasej-farnosti