Príhovor Benedikta XVI. na Slávnosť Panny Márie Bohorodičky
Vatikán (1. januára, RV) – Za zvuku organu, fanfár a zborového spevu začala dnes o 10. hodine v Bazilike sv. Petra slávnostná svätá omša, na ktorej sa zúčastnili veriaci z celého sveta. Svojou bohatou účasťou na prvej tohtoročnej liturgii, slávenej v tejto bazilike, dali najavo, že chcú začať nový rok s Bohom a v jednote s pápežom. Na dnešný deň pripadá i Svetový deň pokoja, na ktorý medzi iným zameral svoju pozornosť Benedikt XVI. vo svojom príhovore.
"Drahí bratia a sestry,
objatí duchovnou atmosférou Vianoc, počas ktorých sme kontemplovali mystérium Kristovho narodenia, dnes oslavujeme s podobnými pocitmi Pannu Máriu, ktorú Cirkev oslavuje ako Bohorodičku, keďže dala telo Synovi večného Otca. Biblické čítania dnešnej slávnosti zdôrazňujú hlavne Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, a „meno“ Pána. Prvé čítanie nám ponúka slávnostné požehnanie, ktoré kňazi zvolávali nad Izraelitami počas veľkých náboženských slávností: toto požehnanie je založené práve na mene Pána, opakovanom trikrát na vyjadrenie plnosti a sily, ktoré z tohto zvolania vyplývajú. Tento text liturgického požehnania vskutku odráža bohatstvo milosti a pokoja, ktoré Boh dáva človeku a ktoré sa ukazuje s jasom Božej tváre nasmerovanej k nám.
Cirkev dnes počúva opäť tieto slová, zatiaľ čo prosí Pána, aby požehnal nový rok, ktorý začíname vo vedomí, že – napriek tragickým udalostiam, ktoré poznačujú dejiny, napriek logike vojny, ktorá ešte stále nie je prekonaná – iba Boh sa môže dotknúť ľudskej duše v jej hĺbke a zaistiť nádej a pokoj ľudstvu. Je to už pevná tradícia, že v prvý deň roka Cirkev na celom svete spoločne pozdvihuje hlas a prosí o pokoj. Je dobre začať túto novú etapu cesty s pevným rozhodnutím za pokoj. Dnes chceme zhrnúť plač toľkých mužov, žien, detí a starých ľudí, plač obetí vojen, ktoré sú hrozným a násilným obrazom dejín. Dnes prosíme o to, aby ten pokoj, ktorý anjeli ohlásili pastierom počas vianočnej noci, dosiahol všade. „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ (Lk 2,14)
Preto – obzvlášť našou modlitbou - chceme pomôcť všetkým ľuďom a všetkým národom, hlavne tým, na ktorých spočíva zodpovednosť vládnuť, aby kráčali vždy rozhodnejším spôsobom po ceste pokoja.
V druhom čítaní sv. Pavol zhrňuje v obraze adoptívneho synovstva dielo spásy vykonané Kristom, v ktorom je zahrnutá aj postava Márie. Vďaka nej Boží Syn - „narodený zo ženy“ (Gal 4,4) - mohol prísť na svet ako pravý človek v plnosti času. Toto naplnenie sa týkalo minulosti a očakávania príchodu Mesiáša, ktorý sa aj zrealizoval, ale súčasne sa viaže aj na plnosť v absolútnom význame. V Slove, ktoré sa stalo telom, Boh povedal svoje posledné a definitívne Slovo. Na prahu nového roka tak zaznieva výzva kráčať s radosťou ku svetlu „Vychádzajúceho z výsosti“ (Lk 1,78), pretože v kresťanskej perspektíve celý čas je obývaný Bohom, neexistuje plnosť mimo Krista.
Úryvok z dnešného evanjelia je ukončený udelením mena Ježišovi, zatiaľ čo Mária zotrváva v tichosti, meditujúc v srdci o mystériu tohto jej Syna, ktorý je mimoriadnym Božím darom. Ale tento evanjeliový úryvok, ktorý sme počuli, obzvlášť zdôrazňuje pastierov, „ktorí sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli“ (Lk 2, 20). Anjel im zvestoval, že v Dávidovom meste - teda v Betleheme - sa narodil Spasiteľ a že nájdu znamenie: dieťa zavinuté v plachtách a uložené v jasliach (porov. Lk 2, 11-12). Rýchlo utekali a našli Máriu, Jozefa a dieťa. Všimnime si, že evanjelista hovorí o Máriinom materstve vychádzajúc od Syna, od toho „dieťaťa, zavinutého v plachtách“, pretože je to on, Božie Slovo (porov. Jn 1,14) – ten pevný bod, centrum udalostí, ktoré sa práve dejú a je to on, ktorý spôsobil, že Máriino materstvo je kvalifikované ako „Božie“.
Táto pozornosť, ktorú dnešné čítania venujú Synovi, neredukuje úlohu matky, naopak, určuje jej správnu perspektívu: Mária je vskutku pravou Božou matkou práve vzhľadom k jej totálnemu vzťahu ku Kristovi. Okrem toho, oslavujúc Syna ctíme aj matku a uctievaním matky oslavujeme aj Syna. Titul „Bohorodička“, ktorý dnes liturgia zdôrazňuje, podčiarkuje jedinečnú úlohu svätej Panny v dejinách spásy: úlohu, ktorá je základom kultu a uctievania zo strany kresťanského ľudu. Mária vskutku neprijala Boží dar iba sama pre seba, ale aby ho odovzdala svetu. V jej plodnom panenstve Boh dal ľuďom ovocie večnej spásy (porov. Modlitba dňa). Mária neustále ponúka svoje sprostredkovanie Božiemu ľudu putujúcemu k večnosti, tak ako ho kedysi ponúkla betlehemským pastierom. Ona, ktorá dala pozemský život Božiemu synovi, neprestáva darovať ľuďom Boží život, ktorým je sám Ježiš a jeho Duch Svätý. Pre toto je považovaná za matku všetkých ľudí, ktorí sa zrodili pre milosť a zároveň je nazývaná Matkou Cirkvi.
V Máriinom mene, matke Boha a matke ľudí, sa od 1. januára 1968 oslavuje na celom svete Svetový deň pokoja. Pokoj je Boží dar, ako sme počuli v prvom čítaní: „Nech ti Pán daruje pokoj“ (porov. Num 6, 26). Mimoriadnym spôsobom je to dar Mesiáša, prvé ovocie tej lásky, ktorú nám Ježiš daroval, je to naše zmierenie s Bohom. Pokoj je aj ľudskou hodnotou, ktorú treba realizovať na sociálnej a politickej úrovni, no má svoje korene v Kristovom mystériu (porov. 2. vatikánsky koncil, Gaudium et spes, 77-90). Pri tejto slávnostnej bohoslužbe - pri príležitosti 43. svetového dňa pokoja - s radosťou pozdravujem ctených veľvyslancov pri Svätej stolici a želám im všetko najlepšie v ich službe. Srdečný a bratský pozdrav adresujem môjmu štátnemu sekretárovi a všetkým zodpovedným za vatikánske dikastériá Rímskej kúrie, s osobitným pozdravom predsedovi Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, ako aj jeho spolupracovníkom. Chcem vyjadriť moje vrelé uznanie ich každodennému úsiliu v prospech pokojného spolužitia medzi národmi a pre formovanie stále pevnejšieho rozhodnutia pre pokoj v Cirkvi a vo svete. V tomto smere je cirkevné spoločenstvo vždy vyzývané ku konaniu podľa smerníc učiteľského úradu, aby ponúklo pevné duchovné dedičstvo hodnôt a princípov pri neustálom hľadaní pokoja.
Pripomenul som to v mojom posolstve k dnešnému dňu s názvom „Náboženská sloboda, cesta k pokoju“: „svet potrebuje Boha, potrebuje hodnoty etické, duchovné a univerzálne a náboženstvo ponúka cenný príspevok v ich hľadaní, aby sa mohol vytvoriť spoločenský a medzinárodný poriadok, ktorý bude spravodlivý a pokojný“ (č. 15). Podčiarkol som, že „náboženská sloboda je nevyhnutný element právneho štátu. Nemožno ju negovať bez toho, aby to zasiahlo základné ľudské práva a slobody, keďže je ich syntézou a vrcholom“ (č. 5).
Ľudstvo sa nemôže podriadiť negatívnym silám egoizmu a násilia. Nesmie si navyknúť na konflikty, ktorých následkom je množstvo obetí a ktoré sú rizikom pre budúcnosť národov. Hľadiac na súčasné nebezpečné napätia, na diskrimináciu, na náboženskú intoleranciu, ktoré dnes obzvlášť zasahujú kresťanov (porov. č.1), chcem ešte raz výrazne vyzvať k tomu, aby sme sa nevzdávali. Povzbudzujem všetkých k modlitbám za to, aby úsilia, ktoré sa z mnohých strán snažia o vytvorenie pokoja vo svete, dospeli k úspešnému koncu. K tejto dôležitej úlohe nestačia slová, je potrebné konkrétne a trvalé úsilie zodpovedných v jednotlivých národoch, ale je predovšetkým nevyhnutné, aby každý človek bol naplnený autentickým duchom pokoja, o ktorého máme vždy znovu prosiť v modlitbách a ktorý máme prežívať v našich každodenných vzťahoch a vo všetkých okolnostiach.
V tejto eucharistickej slávnosti máme pred očami obraz Panny Márie zo Sacro Monte di Viggiano, tak drahý ľuďom v regióne Basilicata. Panna Mária nám dáva svojho Syna, ukazuje nám tvár svojho Syna, Kráľa pokoja: nech nám ona pomôže zotrvať vo svetle tejto tváre, ktorá žiari nad nami (porov. Num 6,25), aby sme objavili celú nehu Boha Otca. Nech nás ona podopiera pri zvolávaní Ducha Svätého, aby obnovil tvárnosť zeme a pretvoril srdcia, rozpustiac ich tvrdosť pred odzbrojujúcou dobrotou dieťaťa, ktoré sa narodilo pre nás. Božia Matka nech nás sprevádza v tomto novom roku a nech získa pre nás a pre celý svet vytúžený dar pokoja. Amen.
( TK KBS, RV lr, pd; pz ) 20110101012
Homília Bratislavského arcibiskupa pri novoročnej svätej omši
Drahí bratia a sestry,
začali sme nový rok 2011. Naša vianočná a novoročná radosť pramení zo skutočnosti, že Boh chce byť s nami a je s nami v Ježišovi Kristovi, ktorý sa stal človekom a narodil sa v Betleheme. A preto ochotne každému opakujeme podobné želanie, ako sme počuli v 1. čítaní : „Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni! [...] nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!“ (Nm 6,24-26).
Boh sa stal človekom, ako to vyjadruje tradícia cirkvi: Ostáva tým, čím bol, a vzal si to, čím nebol, a pritom ani nesplynul, ani sa nerozdvojil. Ježiš má Božieho Otca a pozemskú matku Máriu, a preto Ježišovej matke Márii patrí aj titul Bohorodička.
V evanjeliu sme o Panne Márii počuli, že „zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2,19). Vieme o nej, že bola ochotná plniť Božiu vôľu, povedala Božiemu rozhodnutiu svoje „fiat“ a dnes nám evanjelium pripomína, že Mária pozoruje, všíma si, ako sa uskutočňuje Božie rozhodnutie v jej živote, aké sprievodné udalosti vyvoláva, ako vplýva na iných ľudí, ako ho vníma jej ženích Jozef, ako reagujú na narodenie jej Syna Ježiša pastieri, ako reagujú chudobní či bohatí. Pozoruje tieto skutočnosti, uvažuje na nimi a nachádza v nich nové podnety pre svoj osobný život.
Rozmýšľanie v srdci znamená hodnotenie vo svedomí. Panna Mária vo svojom svedomí hodnotí svoju životnú situáciu.
Aj pre Máriu platí, to čo sa vzťahuje na každého človeka, že každé hodnotenie vo svedomí je možné preto, lebo ako hovorí svätý Pavol v Liste Rimanom, že všetci ľudia majú požiadavky zákona vpísané vo svojich srdciach, čo im dosvedčuje ich svedomie (porov. Rim 2,14 a nasl.) a ako to vyjadruje svätý Augustín: V našich súdoch by nebolo možné povedať, že jedna vec je lepšia ako druhá, keby do nás nebolo vtlačené základné poznanie dobra". (porov. Benedikt XVI., Chváloreč na svedomie, str. 23).
Panna Mária je otvorená pre hodnotenie svojho života na základe zákona vpísaného do srdca každého človeka a ona si v hĺbke svojho srdca, vo svedomí, uvedomuje bytostnú skúsenosť, že nepatrí iba sebe, že jej osobné "ja" je zároveň miestom najhlbšieho presahu jej osoby smerom k tomu, od ktorého pochádza a ku ktorému smeruje, v hĺbke svojho svedomia si uvedomuje svoj pôvod a svoj cieľ v Bohu.
My všetci ochotne prijímame poznanie a vedomie, že svedomie je pre každého z nás svätyňa, z ktorej vychádza naša dôstojnosť a naša sloboda, zároveň aj trpíme skúsenosťou človeka všetkých dôb, keď človek zostane len sám vo svojom svedomí, keď si neuvedomí svoje zameranie k Bohu, uzavretý do svojho subjektivizmu. Je zrejmé, že človek musí nasledovať hlas svojho svedomia, alebo prinajmenšom nikdy nesmie postupovať proti nemu, ale je celkom inou otázkou, či úsudok jeho svedomia je pravdivý. Ak by sme zostali len pri dôstojnosti ľudského svedomia a pokladali svedomie za neomylné, tak potom by jestvovala len subjektívna pravda jednotlivého človeka. Ale ako uznávajú aj početní psychológovia pocit viny, schopnosť uznať si vinu patrí k samotnej podstate psychologickej štruktúry človeka. Pocit viny, ktorý rozbíja falošný pokoj svedomia a ktorý možno definovať aj ako protest svedomia proti životu, v ktorom som spokojný sám so sebou je pre každého z nás rovnako dôležitý ako fyzická bolesť, ktorá nás varuje pri porušení normálnych funkcií organizmu.
Panna Mária uvažuje vo svojom srdci, stojí pred nami ako človek, ktorý vo svätyni svojho svedomia neuzatvára sa do svojho subjektivizmu, je otvorená pre skutočnosti, ktoré ju ako človeka presahujú, ba má z nich radosť, vidí v nich výzvu pre svoj život.
Je isté, že Panna Mária vnímala a rozmýšľala pred Pánom Bohom aj nad tým, že totiž bola prinútená vonkajšími okolnosťami, aby porodila svojho a Božieho Syna Ježiša mimo svojho domu a v ťažkých podmienkach (porov. Lk 2, 4.7); životné okolnosti priviedli Bohorodičku do Betlehema. Evanjelista Lukáš to vysvetľuje: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. [...] vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, [...] aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou“ (porov. Lk 2,1-6).
Veľký starokresťanský teológ Origenes chápe spomenuté skutočnosti nasledovne: „do tohto sčítania ľudu celého sveta musel byť zahrnutý aj Ježiš Kristus, jeho meno muselo byť zapísané vedno s obyvateľmi sveta - aby tento svet mohol posvätiť a tak súpis ľudu premeniť na zápis do knihy života“.
Origines nachádza súvis medzi spisovaním, či sčítavaním ľudu a zapisovaním do knihy života. Sčítanie ľudí si vieme predstaviť pomerne ľahko, zápis do knihy života je obrazné vyjadrenie duchovnej skutočnosti. Zápisom do knihy života je obdarený človek, ktorý prijal Ježiša Krista ako Božieho Syna a snaží sa žiť tu na svete podľa príkladu Ježiša Krista.
Prvé náznaky o tom, že aj Boh „sčítava“ svoj ľud do knihy života, nachádzame v Starom zákone v prvých riadkoch biblickej knihy Numeri. Tam Mojžiš dostáva boží pokyn spísať ľud podľa počtu mien, hlavu za hlavou (porov. Nm 1,2n). Pred Pánom Bohom každý jeden človek je dôležitý, o každého jedného má Boh záujem, každé meno musí byť zapísané. Tento Boží záujem o každú jednu ľudskú bytosť nachádzame prízvukovaný v ďalších biblických knihách: „nezabudnem na teba, [...] do dlaní som si Ťa vryl“ - čítame u proroka Izaiáša (Iz 49, 16). V Zjavení svätého apoštola Jána zase čítame o „knihe života“ a o tom, že mŕtvi boli súdení z toho, „čo bolo zapísané podľa ich skutkov“. (Zjv 20, 12). Boh pozná všetkých ľudí do najmenšieho detailu, veď podľa evanjelistu Lukáša „máme aj všetky vlasy na hlave spočítané“ (Lk 12, 7). Tento vstup Boha do osobných dejín každého jednotlivca vyjadril napokon Ježiš obrazom o dobrom pastierovi, čo svoje ovce volá po mene a oni počúvajú jeho hlas (Jn 10, 3).
Panna Mária Bohorodička nám na začiatku nového roka poskytuje príklad správneho životného postoja. Je presvedčená spolu so svojim manželom svätým Jozefom, že Boh sa o nich zaujíma, obaja sú si istí Božou starostlivosťou, sú si vedomí, že sú „zapísaní do Božej dlane“ (porov. Iz 49,16), a preto prejavujú svoju vernosť Bohu navonok vo svojich životných postojoch, vo svojich skutkoch, chcú byť zapísaní v Božej knihe života.
Pre nás je celkom samozrejmé položiť si na začiatku nového roka otázku: čo nám prinesie nasledujúce obdobie? aký bude tento rok pre nás, pre každého z nás jednotlivo? Niečo je naplánované, niečo vieme predvídať, ale vieme aj to, že úplná odpoveď na túto otázku nás presahuje, značná časť našej budúcnosti zostáva skrytá.
Medzi naplánovanými dôležitými udalosťami, ktoré sa dotknú nášho života v nasledujúcom roku, je aj sčítanie ľudu, ktoré sa uskutoční v máji. Keď dopredu uvažujeme nad touto udalosťou, uvedomuje si jej praktický význam pre našu spoločnosť, ale aj mimoriadne dôležitú možnosť a nezanedbateľnú povinnosť prejaviť svoju dôstojnosť člena Božej rodiny a člena katolíckej Cirkvi.
Pre duchovný život našej vlasti bude v nasledujúcom období veľmi cenné putovanie relikvie svätého Cyrila po farnostiach. Relikvia sv. Cyrila, čiže malá čiastka z jeho telesných pozostatkov, ktorá je uchovávaná v Nitre, bude putovať počas dvoch rokoch po farnostiach všetkých slovenských diecéz, aby sa týmto osobitným spôsobom pripomenuli život a činnosť svätých Cyrila a Metoda na našom území a ich nenahraditeľný duchovný prínos.
Máme pred sebou nový časový úsek roku 2011, vstupujeme do neho vo viere spolu s Pannou Máriou Bohorodičkou a svätým Jozefom a spolu s nimi chceme pozorovať životné udalosti nášho života a žiť ako tí, ktorí si všímajú Božie pozvanie k dobru a pravde vo svojom svedomí, ktorí nikdy nezabúdajú na svoju dôstojnosť Božích synov a dcér.
( TK KBS, jh; pz ) 20110101006
Pastiersky list Mons. Stanislava Zvolenského na Nový rok 2011
Drahí bratia a sestry,
začíname nový rok 2011. Naša vianočná a novoročná radosť pramení zo skutočnosti, že Boh chce byť s nami a je s nami v Ježišovi Kristovi, ktorý sa stal človekom a narodil sa v Betleheme. A preto ochotne každému opakujeme podobné želanie, ako sme počuli v 1. čítaní : „Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni! [...] nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!“ (Nm 6,24-26).
Boh sa stal človekom, Ježiš má Božieho Otca a pozemskú matku Máriu, a preto Ježišovej matke Márii patrí aj titul Bohorodička. V evanjeliu sme o Panne Márii počuli, že „zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2,19). Vieme o nej, že bola ochotná plniť Božiu vôľu, povedala Božiemu rozhodnutiu svoje „fiat“ a dnes nám evanjelium pripomína, že Mária pozoruje, všíma si, ako sa uskutočňuje Božie rozhodnutie v jej živote, aké sprievodné udalosti vyvoláva, ako vplýva na iných ľudí, ako ho vníma jej ženích Jozef, ako reagujú na narodenie jej Syna Ježiša pastieri, ako reagujú chudobní či bohatí. Pozoruje tieto skutočnosti, uvažuje na nimi a nachádza v nich nové podnety pre svoj osobný život.
Je isté, že Panna Mária vnímala a rozmýšľala pred Pánom Bohom aj nad tým, že totiž bola prinútená vonkajšími okolnosťami, aby porodila svojho a Božieho Syna Ježiša mimo svojho domu a v ťažkých podmienkach (porov. Lk 2, 4.7); životné okolnosti priviedli Bohorodičku do Betlehema. Evanjelista Lukáš to vysvetľuje: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. [...] vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, [...] aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou“ (porov. Lk 2,1-6).
Veľký starokresťanský teológ Origenes chápe spomenuté skutočnosti nasledovne: „do tohto sčítania ľudu celého sveta musel byť zahrnutý aj Ježiš Kristus, jeho meno muselo byť zapísané vedno s obyvateľmi sveta - aby tento svet mohol posvätiť a tak súpis ľudu premeniť na zápis do knihy života“.
Origines nachádza súvis medzi spisovaním, či sčítavaním ľudu a zapisovaním do knihy života. Sčítanie ľudí si vieme predstaviť pomerne ľahko, zápis do knihy života je obrazné vyjadrenie duchovnej skutočnosti. Zápisom do knihy života je obdarený človek, ktorý prijal Ježiša Krista ako Božieho Syna, nechal sa pokrstiť a snaží sa žiť tu na svete podľa príkladu Ježiša Krista.
Prvé náznaky o tom, že aj Boh „sčítava“ svoj ľud do knihy života, nachádzame v Starom zákone v prvých riadkoch biblickej knihy Numeri. Tam Mojžiš dostáva boží pokyn spísať ľud podľa počtu mien, hlavu za hlavou (porov. Nm 1,2n). Pred Pánom Bohom každý jeden človek je dôležitý, o každého jedného má Boh záujem, každé meno musí byť zapísané. Tento Boží záujem o každú jednu ľudskú bytosť nachádzame prízvukovaný v ďalších biblických knihách: „nezabudnem na teba, [...] do dlaní som si Ťa vryl“ - čítame u proroka Izaiáša (Iz 49, 16). V Zjavení svätého apoštola Jána zase čítame o „knihe života“ a o tom, že mŕtvi boli súdení z toho, „čo bolo zapísané podľa ich skutkov“. (Zjv 20, 12). Boh pozná všetkých ľudí do najmenšieho detailu, veď podľa evanjelistu Lukáša „máme aj všetky vlasy na hlave spočítané“ (Lk 12, 7). Tento vstup Boha do osobných dejín každého jednotlivca vyjadril napokon Ježiš obrazom o dobrom pastierovi, čo svoje ovce volá po mene a oni počúvajú jeho hlas (Jn 10, 3).
Panna Mária Bohorodička nám na začiatku nového roka poskytuje príklad správneho životného postoja. Je presvedčená spolu so svojim manželom svätým Jozefom, že Boh sa o nich zaujíma, obaja sú si istí Božou starostlivosťou, sú si vedomí, že sú „zapísaní do Božej dlane“ (porov. Iz 49,16), a preto prejavujú svoju vernosť Bohu navonok vo svojich životných postojoch, vo svojich skutkoch, chcú byť zapísaní v Božej knihe života.
Pre nás je celkom samozrejmé položiť si na začiatku nového roka otázku: čo nám prinesie nasledujúce obdobie? aký bude tento rok pre nás, pre každého z nás jednotlivo? Niečo je naplánované, niečo vieme predvídať, ale vieme aj to, že úplná odpoveď na túto otázku nás presahuje, značná časť našej budúcnosti zostáva skrytá.
Medzi naplánovanými dôležitými udalosťami, ktoré sa dotknú nášho života v nasledujúcom roku, je aj sčítanie ľudu, ktoré sa uskutoční v máji. Keď dopredu uvažujeme nad touto udalosťou, uvedomuje si jej praktický význam pre našu spoločnosť, ale aj mimoriadne dôležitú možnosť a nezanedbateľnú povinnosť prejaviť svoju dôstojnosť člena Božej rodiny a člena katolíckej Cirkvi.
Pre duchovný život našej arcidiecézy bude v nasledujúcom období veľmi cenné putovanie relikvie svätého Cyrila po farnostiach. Relikvia sv. Cyrila, čiže malá čiastka z jeho telesných pozostatkov, ktorá je uchovávaná v Nitre, bude putovať v januári a februári po farnostiach našej arcidiecézy, aby sa týmto osobitným spôsobom pripomenuli život a činnosť svätých Cyrila a Metoda na našom území a ich nenahraditeľný duchovný prínos.
Máme pred sebou nový časový úsek roku 2011, vstupujeme do neho vo viere spolu s Pannou Máriou Bohorodičkou a svätým Jozefom a spolu s nimi chceme pozorovať životné udalosti nášho života a žiť ako tí, ktorí nikdy nezabúdajú na svoju dôstojnosť Božích synov a dcér.
Nech vás počas celého nového roka 2011 žehná všemohúci Boh, Otec, Syn i Duch Svätý,
Stanislav Zvolenský, arcibiskup, metropolita.
( TK KBS, sz; dj ) 20110101001
Novoročný pozdrav apoštolského nuncia na Slovensku
Pozdrav apoštolského nuncia na Slovensku Mons. Maria Giordanu v Katedrále sv. Martina v Bratislave na Nový rok 2011:
Excelencia Mons. Zvolenský, bratislavský arcibiskup-metropolita,
Excelencia pán prezident Slovenskej republiky,
Predstavitelia občianskeho a verejného života,
Kňazi, rehoľníci a rehoľné sestry,
Milovaní bratia a sestry v Kristovi,
stretávame sa tu dnes pri spoločnej modlitbe, aby sme ďakovali Bohu za jeho nekonečnú lásku, ktorou nás neustále obdarúva. A najmä teraz, na začiatku Nového roka, sa mu chceme poďakovať za všetky dobrá, ktorých sa nám dostalo v uplynulom a taktiež ho prosiť o jeho požehnanie do roku, ktorý je pred nami.
Pri tejto milej príležitosti mám tu česť vám odovzdať pozdrav a apoštolské požehnanie Svätého Otca Benedikta XVI. Tento pozdrav a požehnanie Svätého Otca túžim dnes, na prahu Nového roka, zaniesť všetkým ľuďom žijúcim v tejto krajine, keďže Slovenská republika si dnešným štátnym sviatkom pripomína ďalšie výročie svojho vzniku.
V týchto dňoch ešte doznieva v našich srdciach echo sviatku Narodenia Pána. Kristovo narodenie je prvý dôvod, pre ktorý chceme ďakovať nášmu Nebeskému Otcovi. Vďaka nekonečnej Božej láske sa narodil Spasiteľ sveta, Vykupiteľ ľudského rodu. On sa stal jedným z nás, trpel, zomrel na kríži a vstal zmŕtvych, aby sme my mali večný život, ku ktorému sme všetci povolaní.
Naša vďaka sa však neobmedzuje iba na tento boží počin. Chceme byť vďační aj za všetky iné dary, ktoré sme dostali z jeho rúk. Nebolo by vôbec jednoduché vymenovať všetky milosti a dary, ktorými nás obdaroval počas celého nášho života. Preto každý jeden z nás, dívajúc sa aspoň na práve uplynulý rok, by mal nechať plynúť vo svojom srdci ten pocit vďačnosti a uznania voči dobrotivému Bohu.
Milovaní bratia a sestry,
dnešný deň je zároveň na celom svete považovaný za Svetový deň pokoja. Tento svet tak veľmi potrebuje skutočný pokoj! Vidíme to na udalostiach, ktoré sa odohrávajú na mnohých jeho miestach: občianske vojny, zneužívania každého druhu, ktoré iba rozmnožujú nenávisť a násilie v jednotlivých kútoch sveta.
Preto aj my dnes vo svojej modlitbe chceme pamätať najmä na tie krajiny a tých ľudí, ktorí sú ešte pozbavení tohoto veľkého Božieho daru. Ale aby mohol byť pokoj vo svete, najprv musí byť v nás samých, v našom živote. Pravý Pokoj, Kristus, nech teda prebýva v našich srdciach a nech sa z nich rozlieva do spoločnosti, v ktorej žijeme.
Drahí bratia a sestry v Kristovi,
dnes by som vám chcel zároveň zaželať všetko dobré pri príležitosti štátneho sviatku vzniku Slovenskej republiky. Vaša krajina je ešte dostatočne bohatá na morálne a duchovné hodnoty, ktoré sú základom takého života, ktorý právom sa dá nazvať ľudský a kresťanský. Medzi tieto hodnoty patrí aj sloboda. Sloboda, za ktorú človek niekedy musí platiť veľmi veľkú cenu. Aj ona je veľkým Božím darom a preto aj za ňu máme byť Bohu vďační. A má nás takisto pohýnať k tomu, aby sme napomáhali jej rozvoju a tak prispeli k spoločnému dobru nás všetkých.
S týmito myšlienkami na začiatku Nového roka sa obraciam k Vám, Excelencia, Mons. Zvolenský, Excelencia pán prezident Slovenskej republiky, predstavitelia štátu i mesta, kňazi, rehoľníci a rehoľné sestry, ako aj všetci občania Slovenska, so želaním všetkého dobrého.
Tak teda ešte raz: Všetko najlepšie do Nového Roku a nech vás vždy žehná Pán!
( TK KBS; dj ) 20110103019
Vešpery a ďakovná pobožnosť v Bazilike sv. Petra za účasti Svätého Otca
Vatikán (31. decembra, RV) - Dnes bola v Bazilike sv. Petra za účasti Svätého Otca ďakovná pobožnosť na konci občianskeho roku, spojená so slávnostným spevom Te Deum a eucharistickým požehnaním. Predchádzali jej prvé vešpery zo Slávnosti Panny Márie Bohorodičky, so začiatkom o 18.00 hod. Vo svojej homílii sa Svätý Otec zamyslel nad otázkou časnosti a večnosti a nad ich stretnutím v betlehemskom Dieťati.
„Pred koncom roka sa stretávame dnes večer vo Vatikánskej Bazilike, aby sme oslávili prvé vešpery Slávnosti Panny Márie Bohorodičky. A aby sme vzdali vďaky Pánovi za nespočetné milosti, ktorými nás obdaroval, ale predovšetkým za tú zosobnenú milosť, za živý a osobný dar od Otca, ktorým je jeho milovaný Syn, náš Pán Ježiš Kristus. Áno, večný Boh vstúpil a zostáva v
čase. Večný vstupuje do času a od základov ho pretvára a obnovuje, oslobodiac človeka od hriechu a urobiac ho Božím dieťaťom. Náš ľudský čas je poznačený zlom, utrpením a drámami každého druhu – od tých, spôsobených zlobou ľudí, až po tie, vyplývajúce zo ničivých prírodných katastrof – ale obsahuje v sebe definitívnu a nezmazateľnú radostnú a oslobodzujúcu zvesť o Kristovi Spasiteľovi. Vianoce nás pozývajú k tomu, aby sme znovu objavili Boha v krehkom a pokornom tele dieťaťa. Nie je to snáď výzva, aby sme objavili Boha a jeho lásku aj v krátkom a ťažkom čase nášho každodenného života? Nie je to pozvanie k objaveniu toho, že náš ľudský čas – aj v zložitých a ťažkých okamihoch - je neustále obohacovaný Pánovou milosťou, ba dokonca milosťou, ktorou je sám Pán.“
Denná meditácia Božieho slova, slávenie Eucharistie a vydávanie svedectva o láske – to sú pomyselné body programu na nastávajúci rok, ktorý pre kresťanov načrtol Svätý Otec, a tým zdôraznil tri najdôležitejšie piliere duchovného života veriacich. Svoju homíliu ukončil citáciou chválospevu Te Deum, a upriamil tak náš vnútorný zrak na nádej, s ktorou máme vstúpiť do nastávajúceho roku:
„«V Teba, Pane, som dúfal, nebudem zahanbený naveky.» Túto našu Nádej – Krista – nám vždy dáva ona, Božia Matka Mária. Tak ako pastierom, tak ako mudrcom, jej náruč, a ešte viac jej srdce neustále ponúkajú svetu Ježiša, jej Syna a nášho Spasiteľa. V ňom je celá naša nádej, pretože od neho prišla ku všetkým ľuďom spása a pokoj. Amen.“
Po vešperách nasledovala adorácia pred vystavenou Sviatosťou Oltárnou, ďakovný chválospev Teba, Bože chválime a eucharistické požehnanie. Slávnosť bola ukončená spoločným spevom Adeste, fideles.
zdroj: www.radiovaticana.org