Zamyslenie 28. nedeľa cez rok: Odpustenie u Lk 17, 11-19

 

Dnešná nedeľa (10.10.2010) nám prináša Ježišovo uzdravenie 10 - tich malomocných z ktorých iba jeden prišiel a vzdal Bohu slávu (porov. Lk 17,18). Ježivova posledná veta však celú situáciu principiálne mení: "Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila". Všetci desiati boli uzdravení - avšak u jedného sa udialo viac - uzdravilo sa nielen jeho telo ale aj srdce.

Desiati malomocní pri stretnutí s Ježišom už zďaleka kričia niečo, čo vôbec kričal nemali. Mojžišov zákon im prikazoval podstatne niečo iné. "Malomocný, ktorí je napadnutí touto vyrážkou, nech chodí s roztrhnutým odevom, vlasy nech má voľne rozpustené, nech si zakryje bradu a nech volá: Nečistý, nečistý! Zostane nečistý dovtedy, kým bude mať vyrážku. Je nečistý, musí bývať osve, bude sa zdržiavať mimo tábora"(Lv 13,45). Toto prikazoval Mojžišov zákon. Preto zvolanie desiatich malomocných je nečakaným. A to ešte v krajine medzi Samáriou a Galileou, kde mohol sotva niekto očakávať Ježiša. Oslovenie "Ježišu" je oslovením osobným, oslovenie "učiteľ" je oslovením, ktoré patrí predstaviteľom vyvoleného národa, "zmiluj sa nad nami" vyjadruje prosbu nie o telesné uzdravenie ale o odpustenie trestu. Malomocenstvo sa chápalo ako trest na hriech - osobný alebo predošlých pokolení. Ide teda o prosbu, ktorá je prosbou viery, lebo žiada o odpustenie.

Ježiš sa obracia na Mojžišov zákon: "Toto je zákon o malomocných: V deň jeho očisťovania privedú ho ku kňazovi. Keď kňaz pri prehliadke zistí, že sa malomocenstvo na malomocnom vyliečilo, kňaz nariadi priniesť pre očisťovaného obetu..."(Lv 14,1) Preto Ježiš povie: "Choďte, ukážte sa kňazom"

Jeden z nich cestou zbadal, že je očistený. Zastal, obratil sa späť a prišiel pred Ježiša a veľkým hlasom velebil Bohu. Aby padol na tvár  a zvdal Bohu slávu. A bol to samaritán. V jeho srdci sa udialo obrátenie srdca k Bohu. Pre neho už nebolo dôležité len naplnenie Mojžišovho zákona. On zastal a spozoroval, čo sa skutočne stalo - že bol samotným Bohom obdarovaný. To spôsobilo jeho obrátenie sa k Ježišovi, aby ho velebil a vzdal Bohu slávu.

Každým dňom sme Bohom obdarení  - životom, blízkymi, rodinným spoločenstvom, spoločenstvom farnosti či Cirkvi. Sme obdarení Božím odpustením a požehnaním, slobodou či inými nezaslúženými darmi, aby sme zastali a uvedomili si, čo sa okolo nás deje. Len tak sa môžete vrátiť pred Ježiša a vzdať mu chválu. Len tak v nás sa môže udiať opravdivé obrátenie srdca. Nesmú však chýbať zvolania: Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami. Nesmie nám chýbať vnímavosť na to, čo sa okolo nás deje, nesmie však chýbať naše každodenné zastavenie sa.