2Krn22
XXII. Ochoziáš. - 1 Obyvatelia Jeruzalema ustanovili namiesto neho za kráľa jeho najmladšieho syna Ochoziáša, lebo všetkých prvších pobila tlupa koristníkov, ktorá s Arabmi vnikla do tábora. Kráľom sa teda stal Ochoziáš, syn júdskeho kráľa Joram. 2 Ochoziáš mal štyridsaťdva rokov, keď začal kraľovať, a jeden rok kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Atalia, Amriho dcéra. 3 Aj on kráčal po ceste Achabovho rodu, lebo jeho matka mu bola v zločinnosti radkyňou. 4 Robil, čo sa Pánovi nepáči, ako Achabov dom, lebo na jeho záhubu oni mu boli po smrti jeho otca radcami.
5 Na ich radu išiel s Achabovým synom, izraelským kráľom Joramom do vojny proti aramejskému kráľovi Hazaelovi k Ramotu v Galaáde, ale Aramejčania Jorama porazili. 6 On sa vrátil, aby sa v Jezraeli vyliečil z rán, ktoré mu zasadili pri Ramote v Galaáde, keď bojoval proti Hazaelovi, kráľovi Aramu. A júdsky kráľ, Joramov syn Ochoziáš išiel dolu do Jezraela navštíviť Achabovho syna Jorama, lebo bol chorý. 7 To bolo od Boha na pošliapanie Ochoziáša za to, že išiel k Joramovi. Lebo keď ta došiel, išiel s Joramom k Namsiho synovi Jehuovi, ktorého Pán pomazal, aby vyhubil Achabov dom. 8 A keď Jehu trestal Achabov dom, stretol júdske kniežatá a synov Ochoziášových bratov, ktorí boli v Ochoziášových službách a pobil ich. 9 Potom hľadal Ochoziáša a chytili ho, keď sa skrýval v Samárii. Priviedli ho k Jehuovi a zabili. Pochovali ho, lebo si vraveli: „Bol synom Jozafata, ktorý celým svojím srdcom vyhľadával Pána.“ A v Ochoziášovcom dome nebolo nikoho, kto by bol býval schopný kraľovať.
Atalia. - 10 Keď Ochoziášova matka Atalia videla, že jej syn zomrel, vzala sa a vyvraždila všetko kráľovské potomstvo Júdovho domu. 10 Ale kráľova dcéra Josabet vzala Ochoziášovho syna Joasa, uniesla ho spomedzi kráľovských synov, ktorí mali byť pobití, a dala ho aj jeho dojku do spálne. Josabet, dcéra kráľa Jorama, manželka kňaza Jojadu, ho schovala pred Ataliou preto, že bola Ochoziášovou sestrou, takže ho nemohla zabiť. 12 Bol pri nich v Božom dome schovaný šesť rokov, nad krajinou však panovala Atalia.
2Krn23
XXIII. 1 Na siedmy rok sa Jojada vzmužil, vzal k sebe veliteľov stotín: Jerohamovho syna Azariáša, Johananovho syna Izmaela, Obedovho syna Asariáša, Adaiho syna Másiáša a Zechriho syna Elisafata a uzavrel s nimi dohodu. 2 Obišli Júdsko, zobrali levitov zo všetkých júdskych miest a pohlavárov izraelských rodov a prišli do Jeruzalema. 3 Celé zhromaždenie uzavrelo s kráľom v Božom dome zmluvu a Jojada im povedal: „Hľa, kráľov syn! Má kraľovať, ako hovoril Pán o Dávidových synoch. 4 Budete robiť toto: Tretina z vás kňazov a levitov, ktorí prichádzate v sobotu, bude strážiť pri prahoch, 5 tretina v kráľovskom dome, tretina v Bráne základu a všetok ľud v nádvoriach Pánovho domu. 6 Do Pánovho domu nevkročí nik, iba kňazi a z levitov tí, čo posluhujú. Oni vojdú, lebo sú posvätení; všetok ľud však nech zachováva, čo kázal zachovávať Pán. 7 Leviti nech dookola obkľúčia kráľa, každý so zbraňou v ruke, a keby niekto vnikol do chrámu, treba ho zabiť! Nech sú pri kráľovi, či pôjde dnu alebo von!“ 8 Leviti a všetci Júdovci urobili všetko tak, ako im nariadil kňaz Jojada. Každý vzal svojich mužov, ktorí v sobotu prichádzali, aj s tými, čo v sobotu odchádzali, lebo kňaz Jojada neprepustil oddiely, 9 a kňaz Jojada dal veliteľom stotín kopije, štíty a pavézy kráľa Dávida, ktoré boli v Božom dome. 10 I postavil všetok ľud, každého so zbraňou v ruke, od pravej strany domu až po ľavú stranu domu (tvárou) k oltáru a k domu okolo kráľa. 11 Potom vyviedli kráľovho syna, položili naň korunu a odznak, ustanovili ho za kráľa, Jojada a jeho synovia ho pomazali a volali: „Nech žije kráľ!“
12 Keď Atalia počula volanie ľudu a štítonošov, ako oslavujú kráľa, išla k ľudu do Pánovho domu 13 a videla, že kráľ stojí pri stĺpe pri vchode, velitelia a trubači sú pri kráľovi a všetok vidiecky ľud sa teší a trúbi na trúbach, aj speváci s hudobnými nástrojmi a takí, čo sa vyznali v oslavovaní. Nato si Atalia roztrhla rúcho a volala: „Zrada! Zrada!“ 14 Ale kňaz Jojada vyšiel k veliteľom stotín, ktorí stáli na čele vojska, a povedal im: „Vyveďte ju von z nádvorí a kto pôjde za ňou, treba ho zabiť mečom!“ Kňaz totiž povedal: „Nezabíjajte ju v Pánovom dome!“ 15 Položili na ňu ruky, a keď došla ku vchodu do Konskej brány kráľovského domu, tam ju usmrtili.
16 Potom Jojada uzavrel zmluvu medzi sebou, ľudom a kráľom, že budú Pánovým ľudom. 17 Nato všetok ľud vošiel do Bálovho domu a zboril ho. Jeho oltáre a sochy dolámali a Bálovho kňaza Matana zabili pred oltárom. 18 Jojada postavil v Pánovom dome stráže pod dozorom levitských kňazov, ktorých zadelil Dávid v Pánovom dome, aby prinášali Pánove celopaly ako je napísané v Mojžišovom zákone, s radosťou a piesňami, podľa Dávidovho nariadenia. 19 Ku bránam Pánovho domu postavil stráže, aby nik nečistý po nič nevošiel. 20 Potom pojal veliteľov stotín, mocnárov a vodcov ľudu a všetok vidiecky ľud a odprevadil kráľa z Pánovho domu. Išli cez Hornú bránu do kráľovského domu a posadili kráľa na kráľovský trón. 21 Všetok vidiecky ľud sa tešil a mesto ostalo ticho. Ataliu však usmrtili mečom.
2Krn24
XXIV. Joas. - 1 Joas mal sedem rokov, keď začal kraľovať, a štyridsať rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Sebia z Bersabe. 2 Joas robil po všetky dni kňaza Jojadu, čo sa páči Pánovi. 3 Jojada mu vzal dve ženy, takže sa mu narodili synovia a dcéry.
4 Potom si Joas zaumienil obnoviť Pánov dom. 5 Zhromaždil kňazov a levitov a povedal im: „Vyjdite do júdskych miest a z roka na rok vyberajte od všetkých Izraelitov peniaze na opravu domu svojho Boha. A vy sa priberajte k veci!“ Ale leviti sa nepriberali. 6 Preto kráľ zavolal hlavu, Jojadu, a povedal mu: „Prečo si nenaliehal na levitov, aby doniesli z Júdska a z Jeruzalema dávku, ktorú predpísal Pánov služobník Mojžiš obci Izraela pre stánok zákona?! 7 Lebo zločinná Atalia a jej synovia pokazili Boží dom a zo všetkých, Pánovmu chrámu zasvätených vecí narobili bálov.“ 8 Na kráľov príkaz urobili debnu a umiestili ju pri bráne Pánovho domu zvonku. 9 Potom vydali v Júdsku a Jeruzaleme ohlas, aby donášali Pánovi dávku, ktorú Izraelitom na púšti predpísal Boží služobník Mojžiš. 10 Všetky kniežatá a všetok ľud sa radovali. Donášali a hádzali do debny až sa naplnila.
11 Z času na čas debnu doniesli, aby ju kráľ prostredníctvom levitov prehliadol, a ak zistili, že je peňazí veľa, prichádzal kráľov pisár a poverenec hlavného kňaza, debnu vyprázdnili a zasa ju zaniesli na jej miesto. Tak robievali deň po deň a nazbierali množstvo peňazí. 12 Kráľ a Jojada ich odovzdali dielovedúcim, ktorí mali dozor pri prácach v Pánovom dome. Oni najímali kamenárov a tesárov na obnovu Pánovho domu, ako aj železiarov a kovorobotníkov na opravu Pánovho domu. 13 Robotníci pracovali a opravy pod ich rukami pokračovali, až uviedli Boží dom do pôvodného stavu a upevnili ho. 14 Keď boli hotoví, zaniesli zvyšok peňazí kráľovi a Jojadovi a on dal za ne urobiť nádoby pre Pánov dom, nádoby na (boho)službu a obety, čaše a zlaté a strieborné nádoby. A po všetky Jojadove dni ustavične prinášali v Pánovom chráme celopaly.
15 Ale Jojada zostarel a zomrel v plnom veku. Keď zomrel, mal stotridsať rokov. 16 Pochovali ho v Dávidovom meste s kráľmi, lebo robil dobro pre Izrael, pre Boha a jeho dom. 17 Po Jojadovej smrti prišli júdske kniežatá, poklonkovali kráľovi a kráľ ich poslúchol. 18 Opustili dom Pána, Boha svojich otcov, a slúžili ašerám a modlám. A tak dopadol hnev na Júdu a Jeruzalem pre toto ich previnenie. 19 Posielal k nim prorokov, aby ich obrátili k Pánovi a napomínali ich, lenže nepočúvali.
20 Vtedy Boží duch odial Zachariáša, syna kňaza Jojadu, i postavil sa pred ľud a povedal mu: „Toto hovorí Pán: Prečo prestupujete Pánove príkazy? Nedarí sa vám! Preto, že ste opustili Pána, on opustil vás.“ 21 Oni sa proti nemu sprisahali a na kráľov rozkaz ho ukameňovali na nádvorí Pánovho domu. 22 Kráľ Joas si nespomenul na dobrodenie, ktoré mu preukázal jeho otec Jojada, ale zavraždil jeho syna. Keď umieral, povedal: „Pán to vidí a pomstí.“
23 Po uplynutí roku tiahlo proti nemu aramejské vojsko. Prišli do Júdska a Jeruzalema a vyhubili všetky kniežatá ľudu a všetku korisť poslali kráľovi do Damasku. 24 Hoci aramejské vojsko prišlo s malým počtom mužov, Pán im vydal do ruky veľmi veľké vojsko, lebo opustili Pána, Boha svojich otcov. Aj proti Joasovi vyniesli výroky. 25 Keď od neho odišli - a nechali ho v ťažkých chorobách -, sprisahali sa proti nemu jeho sluhovia pre krv syna kňaza Jojadu a zabili ho na jeho lôžku. Zomrel a pochovali ho v Dávidovom meste, ale nepochovali ho v kráľovských hroboch. 26 Títo sa sprisahali proti nemu: Zabad, syn Amončianky Semaaty, a Jozabad, syn Moabčianky Semarity.
27 O jeho synoch, o množstve zbierok za neho a o oprave Božieho domu sa píše vo Výklade Knihy kráľov. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amasiáš.
Slávnostné poďakovanie
Ž65 (64)
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pieseň.
2 Tebe, Bože, patrí chválospev na Sione;
tebe treba plniť sľuby v Jeruzaleme.
3 Ty vypočúvaš modlitby,
k tebe má prísť každý človek, keď ho ťaží hriech.
4 A hoci nad nami víťazia naše neprávosti,
ty nám ich odpúšťaš.
5 Blažený, koho si si vyvolil a prijal k sebe,
prebývať bude v tvojich sieňach.
Naplní nás blahobyt tvojho domu
a svätosť tvojho chrámu.
6 Obdivuhodne spravodlivo nás vyslyšíš,
Bože, naša spása,
nádej všetkých končín zeme i ďalekého mora.
7 Vrchy upevňuješ svojou mocou,
opásaný silou.
8 Tíšiš hukot mora,
hukot jeho vĺn
aj nepokoje národov.
9 Tí, čo obývajú zemské končiny,
chvejú sa bázňou pred tvojimi znameniami,
radosťou napĺňaš končiny východu i západu.
10 Navštevuješ zem a dávaš jej vlahu,
zveľaďuješ jej bohatstvo.
Božia rieka je plná vody;
ľuďom pripravuješ zrno.
Takto sa staráš o zem:
11 zvlažuješ jej brázdy a vyrovnávaš hrudy,
skypruješ ju dažďami a požehnávaš jej rastliny.
12 Rok korunuješ svojou dobrotou,
kade prejdeš, všade je hojnosť.
13 Pašienky púšte vlaha zarosí
a pahorky sa opášu plesaním.
14 Čriedami oviec sa lúky pokryjú
a zrnom budú oplývať doliny;
ozývať sa budú jasotom a spevom.