Zastavenie stavby pre rozličné prekážky
Ezd4
IV. Odmietnutá spolupráca so Samaritánmi. - 1 Keď sa dopočuli Júdovi a Benjamínovi protivníci, že po návrate zo zajatia stavajú chrám Pánovi, Bohu Izraela, 2 prichádzali k Zorobábelovi a náčelníkom rodín a hovorili im: „Radi by sme s vami stavať, lebo uctievame vášho Boha ako vy a obetujeme mu od čias asýrskeho kráľa Esar-Chadona, ktorý nás sem doviedol.“ 3 Lenže Zorobábel, Jozue a iní náčelníci izraelských rodín im odvetili: „Vy a my nesmieme spolu stavať dom nášmu Bohu, ale iba my sami postavíme Pánovi, Bohu Izraela, ako nám rozkázal perzský kráľ, kráľ Kýros.“ 4 Tak sa stalo, že ľud tejto krajiny sa usiloval odobrať chuť do práce judejskému ľudu a zastrašovali ich, aby nestavali. 5 Okrem toho podplácali vplyvných úradníkov, aby marili ich predsavzatie. Tak to bolo po všetky dni perzského kráľa Kýra, až kým nekraľoval perzský kráľ Dárius.
Obžaloby Židov. - 6 Keď kraľoval Asuer, na začiatku jeho kraľovania napísali obžalobu na obyvateľov Judey a Jeruzalema.
7 A v časoch Artaxerxa písal zas Bišlam, Mitridat a Tabel so svojimi ostatnými spolupracovníkmi perzskému kráľovi Artaxerxovi. Obžaloba bola napísaná aramejským písmom a bola preložená do aramejčiny.
8 Kancelár Rechum a pisár Simsai zostavili kráľovi Artaxerxovi správu o Jeruzaleme tohoto znenia: 9 „Kancelár Rechum a pisár Simsai so svojimi ostatnými spolupracovníkmi, Dinajčanmi, Afarsatenčanmi, Tarpelčanmi, Afarsčanmi, Arkvančanmi, Babyloncami, Susanechičanmi, Dehavičanmi a Elamitmi, 10 ďalej s ostatnými čeľaďami, ktoré povyvážal veľký a slávny Asenapar a porozsádzal ich v samarijských mestách a inokedy po Záriečí, a tak ďalej.“
11 Toto je odpis listu, ktorý mu poslali:
„Kráľovi Artaxerxovi, tvoji služobníci, ľudia spoza Rieky atď. 12 Nech je kráľovi známe, že Židia, ktorí sa vybrali od teba sem hore, prišli k nám do Jeruzalema, mesta spurného a zlého, a opäť ho stavajú a opevňujú hradbami a opravujú zboreniská. 13 Nech je teda kráľovi známe, že ak bude toto mesto postavené a jeho hradby budú opravené, nebudú dávať ani dane, ani dávky, ani clá, a nakoniec to bude na škodu kráľom. 14 Nuž a keďže solíme soľou paláca, nepatrí sa, aby sme sa ďalej prizerali na poškodzovanie kráľa, preto teraz podávame kráľovi túto správu, 15 aby hľadali v Knihe pamätí tvojich otcov. Lebo v Knihe pamätí nájdeš a dozvieš sa, že toto mesto je mestom odbojným a škodí kráľom, ba i podrobeným krajinám, a že v ňom robievali vzbury odpradávna, a preto, bolo toto mesto spustošené. 16 Upozorňujeme teda kráľa, že ak toto mesto bude postavené a jeho hradby budú obnovené, nebudeš mať, veru, na Záriečí účasť.“
Zastavenie stavebných prác. - 17 Kráľ poslal kancelárovi Rechumovi, pisárovi Simsaimu aj ostatným, ich spolupracovníkom, ktorí bývali v Samárii a iným na Záriečí, túto odpoveď:
„Pokoj a tak ďalej. 18 Obžalobný spisok, ktorý ste nám poslali, bol jasne prečítaný v mojej prítomnosti. 19 Na môj rozkaz hľadali a našli, že sa toto mesto odpradávna vzpieralo proti kráľom a že v ňom dochádzalo k odbojom a vzburám 20 a že v Jeruzaleme bývali mocní králi a panovali nad všetkými územiami, čo sú za Riekou, a platila sa im daň, poplatok a clo. 21 Preto teraz vydajte rozkaz, aby sa zabránilo tým mužom stavať toto mesto, kým nevydám iný rozkaz. 22 Varujte sa postupovať v tej veci nedbanlivo, aby z toho nevzrástla škoda na neprospech kráľov.“
23 Keď odpis nariadenia kráľa Artaxerxa prečítali pred Rechumom, pred pisárom Simsaim a pred ich spolupracovníkmi, vybrali sa napochytro k Židom do Jeruzalema a rozkázali im prestať z vládnej moci.
24 A tak bola zastavená práca na Božom príbytku v Jeruzaleme a nerobilo sa až do druhého roku kraľovania perzského kráľa Dária.
Obnovenie stavby chrámu za čias Dária a jeho dokončenie
Ezd5
V5. Dvaja proroci zvú k stavbe. - 1 Prorokoval však prorok Aggeus a Idov syn Zachariáš a prorokovali tým Židom, ktorí boli v Judei a v Jeruzaleme, v mene Izraelovho Boha, ktorý vládol nad nimi. 2 I chytili sa Šealtielov syn Zorobábel a Josadakov syn Jozue a začali stavať Boží chrám v Jeruzaleme a ruka v ruke s nimi pracovali Boží proroci a podporovali ich.
Nezáväzné povolenie námestného správcu krajiny. - 3 V tom čase prišiel k nim vladár Záriečia Tatenai, Šetar Bozenai a ich spolupracovníci a opýtali sa ich: „Kto vám dovolil stavať tento chrám a opravovať tieto hradby?“ 4 Ďalej sa ich spytovali: „Ako sa volajú mužovia, čo stavajú túto budovu?“ 5 Ale Božie oko spočívalo na starších Židoch, a tak im neprerušili prácu, kým sa nepredostrie správa Dáriovi a kým odtiaľ nedostanú rozhodnutie o tom.
Dotaz námestného správcu u Dária. - 6 Odpis listu, ktorý poslal vladár Záriečia Tatenai, Šetar Bozenai a ich spolupracovníci Afarsechičania spoza Rieky kráľovi Dáriovi. 7 Poslali mu správu a v nej bolo napísané toto:
8 „Kráľovi Dáriovi dokonalý pokoj! Nech je známe kráľovi, že sme sa vypravili do júdskej krajiny k domu veľkého Boha. Stavajú ho z kvádrov. Steny obkladajú drevom. Pracuje sa usilovne na tom diele a ono im rastie pod rukami. 9 Opýtali sme sa teda starších a takto sme im vraveli: „Kto vám dovolil stavať tento chrám a opravovať tieto hradby?“ 10 Opýtali sme sa ich aj na ich mená, aby sme ti dali vedieť, aj sme zaznačili mená mužov, ktorí sú ich náčelníkmi. 11 Odpovedali nám takto: „My sme služobníci Boha nebies a zeme a staviame tento chrám, ktorý bol postavený už dávno pred mnohými rokmi. Staval ho a aj postavil veľký izraelský kráľ. 12 Potom však, keď naši praotcovia popudili na hnev nebeského Boha, vydal ich do rúk babylonského kráľa, Chaldejca Nabuchodonozora, ktorý zboril tento chrám a ľud presídlil do Babylonu. 13 Ale v prvom roku babylonského kráľa Kýra kráľ Kýros vydal nariadenie postaviť tento Boží chrám. 14 Ba ešte aj zlaté a strieborné nádoby, ktoré patrili Božiemu domu a ktoré Nabuchodonozor pobral z jeruzalemského chrámu a odniesol do babylonského chrámu, kráľ Kýros vyniesol z babylonského chrámu a odovzdal ich istému mužovi menom Sasabasár, ktorého vymenoval za vladára, 15 a povedal mu: „Vezmi tieto nádoby, choď a ulož ich v jeruzalemskom chráme! Nech sa stavia Boží dom na tom mieste, kde stál!“ 16 Nuž a tento Sasabasár došiel, postaral sa o základy jeruzalemského chrámu Božieho a odvtedy sa stavia dosiaľ, ale dostavaný nie je.“ 17 A tak teraz, ak kráľ uzná za dobré, nech sa pátra v kráľovskej klenotnici tam v Babylone, či je to tak, že kráľ Kýros vydal rozkaz stavať Boží chrám v Jeruzaleme. Nech nám teda kráľ pošle rozhodnutie v tejto veci!“
Ezd6
VI. Kráľ Dárius nariaďuje pokračovať v stavbe chrámu. - 1 Vtedy kráľ Dárius vydal rozkaz hľadať v klenotnici písomnosti, ktoré boli uložené až tam v Babylone. 2 Aj sa našiel v panovníckom sídle Ekbatana, ktoré leží v médskej provincii, jeden zvitok, kde bol zaznačený tento doklad: 3 „V prvom roku kráľa Kýra rozkázal kráľ Kýros vo veci jeruzalemského chrámu Božieho: Nech sa stavia tento chrám ako miesto, na ktorom sa prinášajú obety a žertvy, na základoch, ktoré znesú jeho výšku šesťdesiat lakťov a jeho šírku šesťdesiat lakťov. 4 Vo tri vrstvy nech je z kresaného kameňa a potom jedna vrstva z dreva. 5 Náklad nech sa dáva z kráľovského dvora. Aj zlaté a strieborné nádoby, ktoré patrili Božiemu domu a ktoré Nabuchodonozor zobral z chrámu v Jeruzaleme a doniesol do Babylonu, nech vrátia a nech putujú späť do jeruzalemského chrámu! Zlož ich v Božom chráme!“
Povolenie pokračovať v stavbe chrámu. - 6 Teraz teda choďte odtiaľ preč, vladár na Záriečí Tatenai a Šetar Bozenai so svojimi spolupracovníkmi i Afarsechičania spoza Rieky! 7 Nechajte, nech sa pracuje na tom Božom dome! Nech židovský vladár a ich starší stavajú ten Boží chrám tam, kde stál predtým. 8 Aj z mojej strany sa týmto vydáva rozkaz o tom, ako sa máte zachovať k židovským starším, ktorí stavajú ten Boží chrám: Nech sa z kráľovských príjmov, z toho, čo vynáša daň Záriečia, bez okolkov vyplácajú náklady tým mužom, aby dielo neviazlo. 9 A čo treba, junce, barany a jahňatá na zápalné žertvy nebeskému Bohu, zrno, soľ, víno a či olej nech sa im každodenne dáva bez akéhokoľvek klamstva, o čo požiadajú kňazi, 10 aby prinášali nebeskému Bohu ľúbe obety a modlili sa za blažený život kráľa a jeho rodiny. 11 Ďalej sa vydáva z mojej strany rozkaz: Ktokoľvek by nedodržal toto nariadenie, nech vytrhnú z jeho domu trám, nech ho vztýčia a nech ho naň pribijú! A jeho dom nech je z trestu obrátený na rozvalenisko! 12 A Boh, ktorý tam dáva prebývať svojmu menu, nech zvrhne každého kráľa a ľud, ktorí by sa odvážili toto nedodržiavať a mariť ten Boží chrám v Jeruzaleme! Ja, Dárius, som vydal tento rozkaz. Nech sa prísne dodržiava!“
Dokončenie stavby Božieho chrámu. - 13 A vladár na Záriečí Tatenai, Šetar Bozenai a ich spolupracovníci urobili presne podľa toho ako im odpovedal kráľ Dárius. 14 A tak židovskí starší mohli ďalej stavať a robota im išla od rúk, ako predpovedal prorok Aggeus a Idov syn Zachariáš. Stavali teda, až dostavali z nariadenia Izraelovho Boha a z nariadenia perzských kráľov Kýra, Dária a Artaxerxa. 15 A tak ten Boží dom dokončili do tretieho dňa mesiaca adar, v šiestom roku kraľovania kráľa Dária.
Posvätenie chrámu. - 16 Potom Izraeliti, kňazi, leviti a ostatní, čo prišli zo zajatia, oslávili natešení posvätenie Božieho chrámu. 17 Na posviacku tohoto Božieho chrámu obetovali sto býkov, dvesto baranov, štyristo jahneniec a dvanásť capov na obetu za hriech, za celý Izrael podľa počtu izraelských kmeňov. Potom zadelili kňazov po ich triedach, levitov takisto po ich oddeleniach na Božiu službu v Jeruzaleme, ako sa píše v Mojžišovej knihe.
Slávnosť Veľkej noci. - 19 Vtedy tí, čo prišli zo zajatia, slávili Veľkú noc, na štrnásty deň prvého mesiaca. 20 Lebo kňazi a leviti sa do jedného očistili; všetci boli čistí, a tak zabíjali veľkonočného baránka všetkým, čo prišli zo zajatia, aj svojim bratom kňazom, aj sebe. 21 Izraeliti teda jedli veľkonočného baránka; a nielen tí, čo prišli zo zajatia, ale aj všetci, čo sa oddelili od poškvrny pohanov tej krajiny a pridali sa k nim, aby hľadali Pána, Izraelovho Boha. 22 Slávili aj sviatok Nekvasených chlebov sedem dní v radosti, lebo Pán ich obdaroval radosťou, že im naklonil priazeň asýrskeho kráľa, takže im bol na pomoci pri stavaní chrámu Boha, Izraelovho Boha.
Pán vchádza ako víťaz
Ž68 (67)
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pieseň.
2 Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia,
spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
3 Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa;
ako sa vosk roztápa ohňom,
tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
4 Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou
a v radosti sa veseliť.
5 Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte.
Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi:
jeho meno je Pán.
Plesajte pred ním;
6 on je otec sirôt a záchranca vdov,
on je Boh vo svojom svätom príbytku.
7 On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch,
väzňov privádza k šťastiu,
no odbojníci zostanú v zemi pustej.
8 Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu
a prechádzal púšťou,
9 zem sa zatriasla.
Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha,
pred tvárou Boha Izraela.
10 Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď
a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
11 Prebývajú v nej tvoje tvory,
pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
12 Pán vyslovuje slovo;
nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
13 „Utekajú králi, utekajú s vojskami
a korisť delí krásavica domu.
14 Kým ste vy spali uprostred košiara,
striebrom sa zaskveli krídla holubice
a jej pierka žltým zlatom.
15 Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov,
snehom sa zabelel Selmon.“
16 Vrch bášanský je vrch Boží,
pohorie Bášanu má veľa štítov.
17 Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu,
na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať?
Veď Boh tam bude bývať naveky.
18 Božích vozov sú desaťtisíce tisícov:
Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
19 Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov,
ľudí si prijal do daru,
aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
20 Nech je velebený Pán deň - čo deň;
nesie nás Boh, naša spása.
21 Náš Boh je Boh spásy,
on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
22 Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom
aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
23 I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem,
vyvediem ich z morských hlbín,
24 aby sa tvoja noha zmáčala v krvi
a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“
25 Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ,
ako ty môj Boh a kráľ vstupuješ do svätyne.
26 Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti
a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
27 Na zhromaždeniach Boha velebte,
velebte Pána, potomci Izraela.“
28 Vpredu ich vedie mladučký Benjamín,
kniežatá Júdove v šíku bojovom,
kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
29 Prejav, Bože, svoju moc,
upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
30 Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme
králi prinášajú dary.
31 Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí,
čriedu býkov s teľcami národov;
nech sa ti s prútmi striebra pokoria.
Rozplaš národy, čo bažia za vojnou.
32 Z Egypta prídu veľmoži,
Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
33 Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá,
na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
34 čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu;
hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
35 Uznajte Božiu moc.
Nad Izraelom jeho veleba
a jeho moc až nad oblaky.
36 Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni.
Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu.
Zvelebený buď, Bože.