Bar1
I. Baruchovo posolstvo. - 1 Toto je znenie knihy, ktorú písal Baruch, syn Nériho, syna Másiášovho, syna Sedekiášovho, syna Sediho, syna Helkiášovho, v Babylone, 2 v piatom roku, siedmy deň mesiaca, v čase, keď Chaldejci zaujali Jeruzalem a spálili ho.
3 Baruch prečítal obsah tejto knihy v prítomnosti júdskeho kráľa, Joakimovho syna Jechoniáša, a v prítomnosti všetkého ľudu, ktorý prišiel kvôli knihe, a tiež v prítomnosti mocnárov a kráľovských synov, v prítomnosti starších a v prítomnosti všetkého ľudu od najmenších po najväčších, všetkých, ktorí bývali v Babylone, pri rieke Sud.
5 Oni plakali, postili a modlili sa pred Pánom, 6 poskladali peniaze, každý podľa možností, 7 a poslali ich do Jeruzalema kňazovi Joakimovi, synovi Helkiáša, syna Salomovho, i kňazom, aj všetkému ľudu, ktorý bol s ním v Jeruzaleme. 8 A desiateho sivana dostal aj z chrámu ukoristené nádoby Pánovho domu, aby ich vrátil do Jeruzalema. Boli to strieborné nádoby, ktoré dal spraviť júdsky kráľ Sedekiáš, syn Joziáša, 9 keď babylonský kráľ Nabuchodonozor zajal a z Jeruzalema do Babylonu odviedol Jechoniáša, kniežatá, zámočníkov, mocnárov a pospolitý ľud.
10 A odkázali: „Tu vám posielame peniaze. Kúpte za peniaze celopaly, obety za hriech i tymian; zaobstarajte aj dary a obetujte to na oltári Pánovi, nášmu Bohu! 11 A modlite sa za život babylonského kráľa Nabuchodonozora a za život jeho syna Baltazára, aby ich dni trvali ako dni neba nad zemou! 12 Nech nám dá Pán sily a nech nám osvieti oči, aby sme žili v tieni babylonského kráľa Nabuchodonozora a v tieni jeho syna Baltazára, aby sme im slúžili dlhé časy a našli u nich milosť. 13 Modlite sa k Pánovi, nášmu Bohu, aj za nás, veď sme zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, a po dnešný deň sa neodvrátila od nás jeho prchkosť a jeho hnev. 14 Prečítajte túto knihu, ktorú vám posielame, aby ste ju v dome Pánovom čítali vo sviatočný deň a v príhodné dni.
Vyznanie. - 15 A hovorte: Pán, náš Boh, je spravodlivý. My však, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, musíme sa dnešný deň hanbiť, 16 i naši králi, naše kniežatá, naši kňazi, naši proroci i naši otcovia, 17 pretože sme zhrešili pred Pánom, 18 neposlúchali sme jeho hlas, aby sme kráčali podľa jeho nariadení, ktoré nám predkladal. 19 Odo dňa, čo Pán vyviedol našich otcov z egyptskej krajiny, až po dnešný deň boli sme Pánovi, svojmu Bohu, neposlušní a nevšímavo sme sa odvracali, aby sme nepočuli jeho hlas. 20 Preto viseli na nás nešťastia a kliatba, ktorú Boh nariadil svojmu sluhovi Mojžišovi vtedy, keď vyviedol našich otcov z egyptskej krajiny, aby nám dal krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom, ako je tomu dnes. 21 Lenže sme nepočúvali hlas Pána, svojho Boha v rečiach prorokov ktorých k nám posielal, ale každý išiel za hriešnou žiadosťou svojho srdca, slúžil iným bohom a páchal, čo je zlé v očiach Pána, nášho Boha.
Bar2
II. 1 Pán teda potvrdil svoje slovo, ktoré bol vypovedal proti nám i proti sudcom, ktorí súdili Izrael, proti našim kráľom, proti našim kniežatám i proti ľuďom Izraela a Júdu, 2 že dopustí na nás veľké nešťastia, ktoré nepreviedol pod celým nebom tak, ako ich previedol v Jeruzaleme podľa toho, čo je napísané v Mojžišovom zákone, 3 že budeme jesť každý mäso svojho syna a každý mäso svojej dcéry. 4 A vydal ich do područia všetkým kráľovstvám, ktoré sú okolo nás, na posmech a skazu u všetkých národov na okolí, medzi ktoré ich Pán roztratil. 5 Dostali sa do poroby, a nie k nadvláde, pretože sme zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, keď sme nepočúvali jeho hlas. 6 Pán je spravodlivý, nám však a našim otcom sa musí v tento deň červenať tvár. 7 Čo Pán vyhlásil proti nám, všetky tie nešťastia na nás dopadli. 8 A neudobrovali sme Pánovu tvár, že by sa bol každý odvrátil od hriešnych žiadostí svojho srdca. 9 Nuž bedlil Pán nad nešťastím a priviedol ho na nás, veď Pán je spravodlivý vo všetkých svojich činoch, ktoré nám nariadil. 10 Ale nepočúvali sme jeho hlas a nekráčali sme podľa Pánových príkazov, ktoré pred nás predložil.
Prosba. - 11 Preto teda, Pane, Bože Izraela, ktorý si silnou rukou, znameniami a znakmi, veľkou mocou a zdvihnutým ramenom vyviedol svoj ľud z egyptskej krajiny a urobil si si tak meno až po dnešný deň: 12 zhrešili sme, páchali sme ohavnosť a nespravodlivosť, Pane, náš Bože, napriek všetkým tvojim spravodlivým skutkom. 13 Nech sa od nás odvráti tvoja prchkosť, veď nás máličko ostalo medzi národmi, medzi ktoré si nás roztratil. 14 Vyslyš, Pane, našu modlitbu a našu prosbu; vyveď nás a získaj nám milosť u tých, čo nás odviedli, 15 nech vie celá zem, že ty, Pane, si náš Boh, že sa Izrael a jeho rod volal tvojím menom. 16 Pane, zhliadni zo svojho svätého príbytku na nás; prikloň si ucho a počuj! 17 Otvor si oči a viď, veď nie mŕtvi v podsvetí, ktorým bol z útrob odňatý duch, budú vzdávať Pánovi chválu a oslavu, 18 ale duša, ktorá sa priveľmi zarmucuje; to, čo kráča zhrbené a choré, podlomené oči a hladujúca duša bude tebe, Pane, vzdávať chválu a oslavu.
19 Veď nie pre spravodlivosť svojich otcov alebo svojich kráľov predkladáme prosby pred tvoju tvár, Pane, Bože náš! 20 Veď si vyslal na nás svoju prchlivosť a svoj hnev, ako si to oznámil prostredníctvom svojich sluhov, prorokov: 21 „Toto hovorí Pán: Skloňte si plece a slúžte babylonskému kráľovi, vtedy ostanete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom. 22 Ale ak neposlúchnete Pánov hlas, že máte slúžiť babylonskému kráľovi, odstránim z miest Júdu a z ulíc Jeruzalema hlas radosti a hlas plesania, hlas ženícha a hlas nevesty a celá krajina bude pustatina bez obyvateľov.“ 24 Lenže sme nepočúvali na tvoj hlas, že máme slúžiť babylonskému kráľovi, preto si splnil svoje slová, ktoré si riekol prostredníctvom svojich sluhov, prorokov, že kosti našich kráľov a kosti našich otcov budú vyhodené z ich miesta. 25 A naozaj sú vyhodené na úpal dňa a na mrazy noci. Aj zomierali vo veľkých útrapách: od hladu, pod mečom a na mor. 26 A z domu, ktorý sa menoval podľa tvojho mena, pre zločinnosť Izraelovho domu a Júdovho domu si urobil to, čím je dnešný deň.
27 Jednako si, Pane, Bože náš, zaobchádzal s nami podľa svojej dobrotivosti a podľa svojho veľkého milosrdenstva, 28 ako si riekol prostredníctvom svojho sluhu Mojžiša vtedy, keď si mu rozkázal napísať a Izraelitom predložiť svoj zákon. Riekol si: 29 „Ak nebudete počúvať môj hlas, veru sa tento veľký a početný zástup premení na hŕstku medzi národmi, medzi ktoré ich roztratím. 30 Veď viem, že ma nebudú počúvať, lebo je to tvrdošijný národ. Ale v krajine, kde budú v zajatí, vstúpia si do srdca 31 a budú vedieť, že ja som Pán, ich Boh. A dám im vnímavé srdce a uši, 32 takže v krajine, kde budú v zajatí, budú ma chváliť a budú spomínať na moje meno. 33 Vtedy sa odvrátia od svojej tvrdošijnosti a od svojich zlých skutkov, pretože sa rozpamätajú na osud svojich otcov, ktorí zhrešili pred Pánom. 34 Potom ich vrátim do ich zeme, ktorú som pod prísahou sľúbil ich otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi; budú v nej vládnuť a rozmnožím ich, nebudú sa umenšovať. 35 A uzavriem s nimi večnú zmluvu, že ja budem ich Bohom a oni budú mojím národom. A viac nepohnem svoj ľud, Izrael, z krajiny, ktorú som im dal.“
Bar3
III. 1 Všemohúci Pane, Bože Izraela, úzkostlivá duša a zlomený duch volá k tebe. 2 Počuj, Pane, a zmiluj sa, i keď sme proti tebe zhrešili. 3 Veď ty večne tróniš a my máme večne zahynúť? 4 Všemohúci Pane, Bože Izraela, počuj modlitbu zomrelých Izraela a synov tých, čo zhrešili proti tebe, čo nepočúvali hlas svojho Boha, a preto visí na nás nešťastie. 5 Nespomínaj na zločiny našich otcov, ale spomeň si v tento čas na svoju ruku a na svoje meno, 6 veď ty si Pán, náš Boh, a chceme ťa chváliť! 7 Veď nato si vštepil do našich sŕdc svoju bázeň, aby sme vzývali tvoje meno. Nuž budeme ťa chváliť vo svojom zajatí, pretože sme odvrátili od svojich sŕdc všetku neprávosť svojich otcov, ktorí zhrešili proti tebe. 8 Hľa, my sme dnes v zajatí, kde si nás roztratil na potupu a kliatbu a pre dlh za všetky neprávosti našich otcov, ktorí odpadli od Pána, svojho Boha.“
O múdrosti
9 Počuj, Izrael, príkazy života,
zachyť uchom, nauč sa múdrosti!
10 Čo je to, Izrael? Čo, že si v nepriateľskej krajine?
Zostarel si v cudzej krajine,
poškvrnený si mŕtvolami,
11 prirátaný si k tým, čo klesli do podsvetia.
12 Opustil si prameň múdrosti.
13 Keby si bol kráčal cestou Boha,
bol by si býval vo večnom pokoji.
14 Nauč sa, kde je múdrosť, kde je sila, kde je rozumnosť,
tak poznáš zároveň, kde je dlhý život, kde žitie,
kde je svetlo očí a pokoj.
15 Ktože našiel jej miesto
a kto vkročil do jej pokladníc?
16 Kdeže sú vládcovia národov,
kde sú tí, čo panujú nad zverinou zeme?
17 Čo sa ihrajú s vtáčkami neba,
18Vg čo zhromažďujú striebro a zlato,
v ktorom ľudia skladajú svoju nádej
a hrabú bez hraníc?
18LXX (Čo spracúvajú striebro a namáhajú sa
a ich dielo nemožno pochopiť?)
19 Stratili sa, zostúpili do podsvetia
a na ich miesto nastúpili iní.
20 Mladší uvideli svetlo a bývali na zemi,
cestu múdrosti však nepoznali,
21 ani nepochopili jej chodníky.
Ich synovia ju tiež nezachytili,
ostala od nich ďaleko.
22 Nepočuli o nej v Kanaáne
a nevideli ju v Temane.
23 Synovia Agar, ktorí hľadajú múdrosť zemskú,
kupci Mery a Temanu,
rozprávkari a skúmatelia múdrosti
tiež nepoznali cestu múdrosti,
ani na jej chodníky si nespomenuli.
24 Ó, Izrael, aký veľký je dom Boha
a ohromné miesto, ktoré vlastní!
25 Veľké je, nemá hraníc,
vysoké a nezmerateľné.
26 Tam povstali obri, tí oddávna povestní,
veľkí postavou, čo vyznali sa v boji.
27 Nie týchto si vyvolil Boh,
ani cestu múdrosti neobjavili,
ale zahynuli, lebo nemali múdrosti,
28 zahynuli pre svoju nemúdrosť.
29 Ktože vystúpil do neba a vzal si ju
a zniesol ju dole z oblakov?
30 Kto sa preplavil cez more a našiel ju
a doniesol ju za rýdze zlato?
31 Niet (toho), kto by poznal jej cesty,
ani kto by objavil jej chodníky.
32 Ten však, čo všetko vie, pozná ju,
objavil ju svojou rozumnosťou;
ten, čo pripravil pre večné časy zem
a naplnil ju štvornohými zvieratami.
33 Ak vyšle svetlo, ono ide,
ak ho zavolá, poslúchne ho s chvením.
34 A hviezdy svietia na svojich strážach a tešia sa;
ak ich zavolá, odpovedia: „Tu sme!“
a veselo svietia tomu, čo ich učinil.
36 Toto je náš Boh
a iného popri ňom uznať nemožno.
37 Objavil každú cestu múdrosti
a dal ju svojmu sluhovi Jakubovi
a svojmu miláčikovi Izraelovi.
38 Potom sa zjavila na zemi
a žila s ľuďmi.
Túžba za pokojom
Ž120 (119)
1 Pútnická pieseň
K Pánovi som volal vo svojom súžení
a on ma vyslyšal.
2 Osloboď ma, Pane, od Iživých perí
a od ľstivého jazyka.
3 Čo ti dať alebo čo ešte priložiť,
ty jazyk podvodný?
4 Ostré šípy bojovníka
a rozpálené uhlíky z borievčia.
5 Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu
a bývam v stánkoch kedarských.
6 Už pridlho žijem s tými,
čo nenávidia pokoj.
7 Ale ja som za pokoj;
no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.