Nár4
IV. Štvrtá elégia
Alef 1 Ako sa zatemnilo zlato,
zmenil sa šľachtený kov!
Sväté kamene ležia roztratené
po rohoch všetkých ulíc.
Bet 2 Siona synov vzácnych,
odvažovaných zlatom,
pokladali za nádoby z hliny,
dielo hrnčiarových rúk!
Gimel 3 Ešte aj šakal podá prsia,
pridojí svoje štence:
len dcéra môjho ľudu je ukrutná
ako pštros v púšti.
Dalet 4 Dojčaťu prischol jazyk
k ďasnám od smädu;
deti si prosili chlieb,
a nebolo, kto by im ho lámal.
He 5 Čo rozkošnícky jedávali,
klesali na uliciach.
Tí, čo si hovievali na purpure,
objímali hnoj.
Vau 6 Väčší bol zločin dcéry môjho ľudu
než hriech Sodomy.
Tá bola vyvrátená razom,
ruky neustali v nej.
Zain 7 Čistejší než sneh boli jeho nazirejci,
beleli sa nad mlieko,
ružovší boli nad koraly,
postava ich sťa zafír.
Chet 8 Ich výzor stemnel nad čierňavu,
po uliciach ich nerozoznať,
na kostiach scvrkla sa im koža,
bola ako drevo zoschnutá.
Tet 9 Šťastnejší boli tí, ktorých pozrážal meč,
než tí, ktorých pozrážal hlad;
veď títo schradli, zrazila ich
neplodnosť poľa!
Jod 10 Ruky jemnocitných žien
piekli si vlastné dietky,
ich pokrmom sa stali,
keď mrela dcéra môjho ľudu.
Kaf 11 Pán už dovŕšil svoju prchkosť,
vylial svoj hnev žeravý,
podpálil na Sione oheň,
ktorý mu hltal základy.
Lamed 12 Králi zeme neuverili,
občania sveta tiež nie,
že by odporca a nepriateľ vkročil
do brán Jeruzalema.
Mem 13 Pre hriech jeho prorokov,
pre viny jeho kňazov,
čo uprostred neho vylievali
krv spravodlivých,
Nun 14 blúdili slepo po uliciach,
poškvrnili sa krvou,
nebolo preto možno
dotýkať sa ich rúcha.
Samech 15 Volajú na nich: „Preč! Nečistý!
Netýkajte sa! Preč! Preč!“
Ak sa odtackajú, národy im vravia:
„Viac ich už nehostíme!“
Pe 16 Tvár Pánova ich roztrúsila,
nepozrie sa viac na nich,
osoby kňazov si nevážia,
pre starcov niet milosti.
Ajin 17 Oči nám stále túžia,
márne hľadajú pomoc,
na svojej postriežke sme striehli
na národ, ktorý nezachráni.
Sade 18 Na naše kroky poľovali,
bránili vkročiť na ulice.
Prišiel náš koniec, došli nám dni,
veru náš koniec prišiel.
Kof 19 Ľahší sú naši stíhatelia
než orly nebies,
po vrchoch nás hnali,
na púšti striehli na nás.
Reš 20 Dych našich nozdier, pomazaný Pánov,
chytil sa do ich jám,
o ktorom sme vraveli: „V jeho tôni
budeme bývať medzi národmi.“
Šin 21 Dcéra edomská, plesaj, teš sa,
občianka krajiny Us!
I k tebe príde kalich,
opiješ, obnažíš sa.
Tau 22 Dcéra sionská, dovŕšil sa tvoj hriech,
už ťa viac nedá do zajatia.
Stresce tvoju vinu, dcéra Edomu,
tvoje hriechy odhalí.
Nár5
V5. Piata elégia
Modlitba proroka Jeremiáša
1 Spomeň si, Pane, čo sa s nami stalo,
zhliadni a pozri na našu hanbu.
2 Dedičstvo naše prešlo k cudzím,
naše domy k nenašským.
3 Nemáme otca, sme siroty,
naše matky sú vdovy.
4 Vodu sme pili za peniaze,
drevo sme dostali za plácu.
5 Na krku máme stíhateľov,
uštvaní, bez odpočinku sme.
6 K Egyptu sme dvíhali ruku a k Asýrsku,
aby sme sa nasýtili chleba.
7 Naši otcovia zhrešili a niet ich,
my vlečieme ich vinu.
8 Otroci panujú nad nami,
z ich ruky nás nevytrhne nik.
9 Životom sme platili za chlieb
pred mečom púšte.
10 Ako dopraskaná pec je naša koža
od pálčivosti hladu.
11 Zhanobili ženy na Sione
a panny v júdskych mestách.
12 Ich ruky vešali kniežatá,
starcov si nevážili.
13 Mladíci nosia mlynček,
pod drevom klesajú chlapci.
14 Pri bránach nieto starcov,
pri hudbe niet mladíkov.
15 Prestala radosť nášho srdca,
tanec sa zmenil na žiaľ.
16 Koruna padla z našej hlavy,
beda nám, zhrešili sme.
17 Preto je biedne naše srdce,
preto nám stemneli oči.
18 Pretože vrch Sion spustol,
líšky sa vláčia po ňom.
19 Ty, Pane, trváš večne,
tvoj trón z pokolenia na pokolenie.
20 Prečože na nás zabúdaš naveky,
na dlhé časy nás opúšťaš?
21 Obráť nás, Pane, k sebe, vrátime sa,
naše dni obnov ako dávno!
22 A či si nás celkom zavrhol,
tak veľmi sa na nás hneváš?