Jer49
XLIX. Proti Amončanom. - 1 O synoch Amona. Toto hovorí Pán:
„Či Izrael nemá synov?
Či nemá dedičov?
Prečo dedí po Gadovi Melchom
a jeho ľud býva v jeho mestách?
2 Preto, hľa, prídu dni, hovorí Pán,
keď vyvolám lomoz vojny
proti Rabat Amonu:
premení sa na hŕbu zrúcanín,
jeho dcéry vyhoria ohňom
a Izrael zdedí po svojich dedičoch,
hovorí Pán.
3 Kvíľ, Hesebon, lebo zničený je Hai,
volajte, dcéry Raby,
oblečte si vrecovinu, nariekajte,
pobehujte po ohradách,
lebo Melchom pôjde do zajatia,
tiež jeho kňazi a kniežatá.
4 Čo sa pýšiš dolinami,
(Odplávalo ti údolie!)
dcéra odbojná!?
Spoliehaš sa na svoje poklady:
„Ktože príde proti mne?“
5 Hľa, dopustím na teba strach,
hovorí Pán, Jahve zástupov,
zo všetkých strán
a roztratíte sa každý svojím smerom:
utečencov nepozbiera nik.
6 Ale potom obrátim osud synov Amona“ - hovorí Pán.
Proti Edomu. - 7 O Edome. Toto hovorí Pán zástupov:
„Či v Temane už niet múdrosti?
Či mudrci ostali bezradní?
Či sa ich múdrosť skazila?
8 Bežte, ujdite, usaďte sa v nížinách,
obyvatelia Dedanu,
veď na Ezaua dopustím nešťastie,
čas jeho navštívenia.
9 Ak prídu k tebe oberači,
nenechajú ani stebielka,
ako zlodeji v noci
narobia škody, koľko chcú.
10 Lebo ja odhalím Ezaua,
objavím jeho skrýše,
nebude sa môcť schovať,
zahynie jeho rod i bratia,
i jeho susedia a nebude ho viac.
11 Nechaj svoje siroty, ja ich uživím,
a tvoje vdovy nech dúfajú vo mňa!
12 Lebo toto hovorí Pán: Hľa, tí, ktorým nebolo súdené piť kalich, musia ho piť, a ty, ty by si ostal bez trestu? Bez trestu neostaneš, ale musíš ho piť. 13 Na seba som prisahal, - hovorí Pán, pustatinou a potupou, púšťou a kliatbou bude Bozra a všetky jej mestá budú večnými zboreniskami.“
14 Počul som zvesť od Pána
a hlásateľ je vyslaný k národom:
„Zhromaždite sa, choďte proti nemu
a pozdvihnite sa do boja!“
15 „Bo, hľa, malým som ťa urobil medzi národmi,
opovrhnutým medzi ľuďmi.
16 Strach, čo si šíril, ťa sklamal
aj pýcha tvojho srdca,
čo bývaš v trhlinách skál,
obsadzuješ vysoké kopce.
Postav si hniezdo vysoko sťa orol,
zrútim ťa odtiaľ - hovorí Pán.
17 A Edom bude na hrôzu,
každý, kto prejde popri ňom, zhrozí sa
a zapískne nad jeho ranami.
18 Podobne ako v spustošenej Sodome a Gomore
a v susedných mestách, hovorí Pán,
nik tam nebude bývať,
neusadí sa tam človiečik.
19 Hľa, vystupuje sťa lev z nádhery Jordána
na nivy trvalé.
V okamihu ich odoženiem odtiaľ
a ustanovím tam vyvolenca.
Veď ktože je ako ja
a kto ma vezme na zodpovednosť?
A kto je tým pastierom,
čo obstojí predo mnou?
20 Preto čujte rozhodnutie Pána,
ktoré vyniesol proti Edomu,
a jeho úmysly, ktoré uvážil
proti obyvateľom Temanu:
Áno, odvlečú ich sťa najmenšie z oviec,
áno, ich nivy sa zdesia nad nimi.
21 Hrmotom ich pádu otrasie sa zem,
krik je na Červenom mori
- to počuť ich hlas!
22 Hľa, ako orol sa dvíha, letí,
rozprestiera si krídla nad Bozrou;
a srdce hrdinov Edomu bude v ten deň
ako srdce ženy, ktorá rodí.“
Proti Damasku. - 23 O Damasku.
„V hanbe je Emat a Arfad,
pretože počuli zlú zvesť,
stonú ako more, desia sa,
uspokojiť sa nemôžu.
24 Skleslý je Damask,
dáva sa na útek,
hrôza sa ho chytá,
úzkosť a bolesti
zmocňujú sa ho sťa rodičky.
25 Ako by nebolo opustené
oslavované mesto,
obec rozkoše?
26 Preto budú padať jeho mladíci na uliciach,
v ten deň zahynú všetci bojovníci
- hovorí Pán.
27 Pod múrmi Damasku podpálim oheň,
ktorý strávi Benhadadove paláce.“
Proti Kedaru. - 28 O Kedare a kráľovstvách Chasoru, ktoré porazil babylonský kráľ Nabuchodonozor. Toto hovorí Pán:
„Hor’ sa, tiahnite proti Kedaru,
spustošte synov Východu!
29 Ich stany a stáda zoberú,
ich kože a všetko ich náradie,
aj ich ťavy si vezmú
a privolávajú im:
„Hrôza zo všetkých strán!“
30 Bežte, utekajte veľmi,
usaďte sa v nížinách, občania Chasoru,
hovorí Pán,
pretože babylonský kráľ Nabuchodonozor
vyniesol proti vám rozhodnutie
a vymyslel proti vám plán.
31 Hor’ sa, tiahnite proti pokojnému národu,
ktorý býva v bezpečí, hovorí Pán,
nemá dverí ani závor,
bývajú osamote.
32 Ich ťavy budú na lúpež,
a množstvo ich stád na korisť
a roztrúsim do všetkých vetrov
tých, čo si strihajú sluchy,
zo všetkých strán im privediem nešťastie,
hovorí Pán.
33 Chasor bude bydliskom šakalov,
pustatinou naveky;
nebude tam bývať nik,
neusadí sa tam človiečik.“
Proti Elamu. - 34 Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi proti Elamu na začiatku panovania júdskeho kráľa Sedekiáša. 35 „Toto hovorí Pán zástupov:
Veru zlámem kušu Elamu,
jeho hlavnú silu,
36 a privediem na Elam štyri vetry
zo štyroch končín nebies
a rozprášim ich do všetkých týchto vetrov,
takže nebude národa,
ku ktorému by nešli utečenci Elamu.
37 Podesím Elam pred jeho nepriateľmi
a pred tými, čo im striehnu na život.
Privediem na nich nešťastie:
svoj rozpálený hnev - hovorí Pán,
a pošlem za nimi meč,
kým ich nevyhubím.
38 Potom postavím v Elame svoj trón,
odstránim odtiaľ kráľa i kniežatá, hovorí Pán.
39 Ale na konci dní zmením osud Elamu,“ hovorí Pán.
Jer50
L. Proti Bábelu. - 1 Slovo, ktoré prostredníctvom proroka Jeremiáša povedal Pán proti Babylonu, proti krajine Chaldejcov.
2 „Rozhláste medzi národmi, oznámte,
(zdvihnite zástavu, oznámte),
nebojte sa, povedzte: „Podmanený je Bábel,
v hanbe je Bél, zrútil sa Merodach.
V hanbe sú jeho sochy,
zrútili sa jeho modly.“
3 Lebo tiahne proti nemu národ od severu,
ten obráti na púšť, jeho krajinu,
že v nej nebude obyvateľa:
ľudia i zvieratá ušli, utiekli.
4 V tých dňoch a v tom čase
- hovorí Pán -
pôjdu synovia Izraela,
oni a synovia Júdu spolu,
pôjdu v ustavičnom plači
a budú hľadať Pána, svojho Boha.
5 Budú sa vypytovať na cestu k Sionu,
kam budú obrátení:
„Poďte, pripojme sa k Pánovi
zmluvou večnou, nezabudnuteľnou!“
6 Strateným stádom bol môj ľud,
ich pastieri sa s nimi tárali:
vodili ich sem-tam po horách,
chodili z vrchu na kopec,
na košiarenie zabudli.
7 Hltal ich každý, kto ich našiel,
ich nepriatelia vraveli: „Neprehrešíme sa,
pretože zhrešili proti Pánovi, spravodlivej nive,
proti Pánovi, nádeji svojich otcov.“
8 Bežte zo stredu Bábela,
vyjdite z chaldejskej krajiny
ako barany v čele stáda.
9 Lebo, hľa, ja popudím
a privediem proti Bábelu
zhluk veľkých národov zo severnej krajiny,
nastúpia proti nemu, podmania ho;
ich šípy sťa obratný bojovník,
ktorý sa naprázdno nevráti.
10 Chaldejsko bude na plen,
nasýtia sa všetci, čo ho plienia,“
hovorí Pán.
11 Len sa radujte a jasajte,
vy, čo ste olúpili moje dedičstvo;
len vyskakujte ako teľa na tráve
a erdžite ako žrebce.
12 Veľmi sa vaša matka zahanbí,
červenať sa bude vaša rodička.
Hľa, bude posledný medzi národmi,
púšťou, spáleninou, pustatinou.
13 Pre Pánov hnev nebudú v ňom bývať,
bude osamelý celý,
každý, kto prejde popri Bábeli, zhrozí sa
a zapískne nad jeho ranami.
14 Nastupujte dookola proti Bábelu,
všetci, čo naťahujete kušu;
strieľajte naň, nešetrite šípmi,
lebo sa prehrešil proti Pánovi.
15 Volajte proti nemu zôkol-vôkol,
dvíha si ruky,
stĺpy mu padajú, rúcajú sa mu múry.
Áno, to je pomsta Pánova,
pomstite sa na ňom,
robte s ním, čo on robil.
16 Vyhubte z Babylonu rozsievačov
aj tých, čo sa v čase žatvy chytajú kosáka.
Pred mečom ničiacim
každý sa obráti k vlastnému národu
a každý pobeží do vlastnej krajiny.
17 Izrael je rozohnané stádo,
rozohnali ho levy:
asýrsky kráľ ho hltal prvý
a babylonský kráľ Nabuchodonozor
mu na konci dolámal kosti.
18 Preto takto hovorí Pán zástupov,
Boh Izraela:
„Veru navštívim babylonského kráľa
i jeho krajinu,
ako som navštívil kráľa asýrskeho.
19 Izrael však vrátim na jeho nivy:
bude vypásať Karmel a Bášan;
na vrchu Efraim a v Galaáde sa nasýti.
20 V tých dňoch a v tom čase - hovorí Pán -
budú hľadať vinu Izraela, no nebude jej;
a hriechy Júdu, ale ich nenájdu,
lebo odpustím tým, ktorých ponechám.
21 Vystúp proti krajine Merataim
a proti obyvateľom Pekodu,
nivoč a pustoš ich, hovorí Pán,
urob všetko, ako som ti rozkázal.“
22 Vojnový lomoz je v krajine
a veľká pohroma.
23 Ako sa rozbilo, rozdrúzgalo
kladivo celej zeme!
Ako sa hrôzou stal
Bábel medzi národmi!
24 Postavil som ti osídlo a chytil si sa,
Babylon, ani si to nezbadal,
dolapili ťa a chytili,
lebo si vyzýval Pána.
25 Pán otvoril svoju pokladnicu
a vytiahol nástroje svojho hnevu,
veď Pán, Jahve zástupov,
má robotu v krajine Chaldejcov.
26 Poďte proti nemu od končín,
otvorte jeho sypárne,
hromaďte ho akoby do kôp
a ničte ho, nech z neho neostane nič!
27 Zabite mu všetky býky,
nech idú na jatku,
beda im, veď prišiel ich deň,
čas ich navštívenia!
28 Čuj, utečenci a zachránenci
z babylonskej krajiny:
majú oznámiť na Sione
pomstu Pána, nášho Boha,
(pomstu za jeho chrám).
29 Zvolajte proti Babylonu množstvo
všetkých, čo napínajú kušu,
táborte okolo neho,
aby z neho neunikol nik;
odplaťte mu podľa jeho skutkov,
robte s ním všetko tak, ako on robil,
pretože bol pyšný voči Pánovi,
voči svätému Izraelovmu.
30 „Preto budú jeho mladíci padať po uliciach
a všetci jeho bojovníci zahynú v ten deň,
hovorí Pán.
31 Hľa, som proti tebe, ty pýcha,
hovorí Pán, Jahve zástupov,
áno, prišiel tvoj deň,
čas tvojho navštívenia.
32 Potkne sa pyšný, padne
a nezdvihne ho nik,
podložil som oheň pod jeho mestá,
ten strávi všetko jeho okolie.“
33 Toto hovorí Pán zástupov:
„Utláčaní sú synovia Izraela
a synovia Júdu zároveň,
všetci, čo ich zajali, ich zdržujú,
zdráhajú sa ich prepustiť.
34 Ich vykupiteľ je mocný,
volá sa Pán zástupov,
on sám povedie ich spor,
aby získal odpočinok zemi
a podesil obyvateľov Bábelu.
35 Meč na Chaldejcov, hovorí Pán,
a na obyvateľov Babylonu,
na jeho kniežatá i na jeho mudrcov.
36 Meč na tárajov, nech zošalejú,
meč na jeho hrdinov, nech popadajú!
37 Meč na jeho kone i jeho vozy
a na všetku luzu, čo je v ňom,
nech sú ako ženy!
Meč na jeho poklady, nech sú vyplienené!
38 Meč na jeho vody, nech vyschnú!
Lebo je to krajina modiel
a strašidlami sa vychvaľujú.
39 Preto bude bývať zver púšte s hyenami,
pštrosy v ňom budú bývať,
nebude už nikdy obývaný,
ani zaľudnený na večné pokolenia.
40 Ako keď Boh rozvrátil Sodomu
a Gomoru a susedné mestá, hovorí Pán,
nebude tam bývať nik,
neusadí sa tam človiečik.
41 Hľa, prichádza od severu ľud,
veľký národ a mnohí králi,
dvíhajú sa zo strání zeme!
42 Chápu sa kuše a oštepa,
sú ukrutní a bez milosti,
ich hlas hučí ako more
a nesú sa na koňoch,
sú vystrojení ako muž do vojny
proti tebe, dcéra Bábelu.
43 Babylonský kráľ počul chýr,
ovisli mu ruky,
úzkosť sa ho zmocnila,
bôle ako rodičky.
44 Hľa, vystupuje ako lev z nádhery Jordána
na nivy trvalé!
V okamihu ich odoženiem odtiaľ
a ustanovím tam vyvolenca.
Veď ktože je ako ja
a kto ma vezme na zodpovednosť?!
Kto je tým pastierom,
čo obstojí predo mnou?!“
45 Preto čujte rozhodnutie Pánovo,
ktoré vyniesol nad Babylonom,
a jeho úmysly, ktoré uvážil
proti krajine Chaldejcov.
Áno, odvlečú ich ako najmenšie z oviec,
ich nivy sa zdesia nad nimi.
46 Od hrmotu: „Podmanený je Bábel!“
zem sa otrasie
a krik počujú medzi národmi.
Jer51
LI. 1 Toto hovorí Pán:
„Hľa, vzbudím proti Bábelu
a proti obyvateľom Chaldejska
ducha nivočenia!
2 Pošlem do Babylonu
vejačov a prevejú ho,
vyprázdnia jeho krajinu.
Budú proti nemu zôkol-vôkol
v deň nešťastia.
3 Strelec nech si nenapína kušu,
nech nenastupuje vo svojom pancieri!
Nešetrite jeho mladíkov,
vyhubte celé jeho vojsko!“
4 Nech padajú zabití na chaldejskú zem
a prebodnutí na jeho ulice!
5 Lebo Izrael a Júda neovdovel
po svojom Bohu, Pánovi zástupov.
Lebo ich krajina je plná hriechu
pred Svätým Izraelovým.
6 Bežte zo stredu Bábela,
každý si chráňte život,
nech nezahyniete jeho vinou,
lebo pre Pána je to deň pomsty,
odpláca mu, čo si zaslúžil.
7 Bábel bol zlatým kalichom
v Pánovej ruke,
ktorý opájal celú zem,
z jeho vína pili národy,
preto sa pomiatli.
8 Odrazu padol Bábel, zlomil sa,
nariekajte nad ním,
doneste balzam na jeho rany,
azda sa uzdraví.
9 „Liečili sme Bábel, no neuzdravil sa,
nechajme ho, poďme každý do svojej vlasti;
jeho pravota siaha až k nebesám,
až k oblakom nesie sa.
10 Pán dokázal našu pravdu,
poďme a hlásajme na Sione
dielo Pána, nášho Boha!“
11 Ostrite šípy, naplňujte tulce,
Pán vzbudil ducha médskeho kráľa,
proti Bábelu smeruje jeho plán, chce ho zničiť!
Áno, to je pomsta Pánova,
pomsta za jeho chrám.
12 Zdvihnite zástavu proti múrom Bábelu,
zosilnite stráž, postavte hliadky,
zriaďte postriežky,
lebo Pán zamýšľa aj urobí,
čo prehlasoval o občanoch Bábela.
13 Ty, čo bývaš nad veľkými vodami,
v hojnosti pokladov:
prišiel tvoj koniec, koniec tvojim ziskom.
14 Pán zástupov sa zaprisahal sám na seba:
„Preplním ťa ľuďmi ako kobylkami,
prepuknú v jasot nad tebou.“
15 Zem stvoril svojou mocou,
svojou múdrosťou svet postavil
a svojím dôvtipom rozpäl nebesá.
16 Keď sa ozve, na nebi vody zahučia,
od končín zeme dvíha oblaky,
k dažďu tvorí blesky,
zo svojich skladíšť vietor vypúšťa.
17 Osprostel každý človek, vedomosti nemá,
dožil sa hanby každý zlievač pre modlu,
lebo je klam jeho liatina,
nieto ducha v nej.
18 Ničotou sú, dielom na posmech,
v deň svojho navštívenia zahynú.
19 Takýto nie je údel Jakubov,
ním je Stvoriteľ všetkého,
Izrael je jeho vlastným kmeňom;
Pán zástupov je jeho meno.
20 „Kladivom si mi,
vojnovým nástrojom,
tebou rozdrvím národy
a tebou zničím kráľovstvá.
21 Tebou rozdrvím koňa i jazdca,
tebou rozdrvím voz i pohoniča,
22 tebou rozdrvím muža i ženu,
tebou rozdrvím starca i chlapca,
tebou rozdrvím mládenca i pannu,
23 tebou rozdrvím pastiera i stádo,
tebou rozdrvím roľníka i záprah,
tebou rozdrvím vojvodcov i správcov.
24 Ale odplatím Bábelu
a všetkým občanom Chaldejska
všetok ich zločin, čo spáchali na Sione,
pred vašimi očami - hovorí Pán.
25 Hej, som proti tebe, vrch nivočenia,
hovorí Pán,
ktorý nivočíš celú zem,
vystriem proti tebe ruku
a zrútim ťa z brál,
urobím ťa vrchom požiaru.
26 Nevezmú z teba kameň do uhla
ani kameň do základov,
ale budeš večným zboreniskom,“
hovorí Pán.
27 Zdvihnite zástavu v krajine,
trúbte na trúbe medzi národmi,
zasväcujte národy proti nemu,
zvolajte proti nemu kráľovstvá:
Ararat, Meni a Askenez,
ustanovte proti nemu tafsara,
žeňte kone, naježené sťa kobylky.
28 Zasväcujte proti nemu národy,
kráľa Médey s jeho vojvodcami
a všetkými jeho správcami
a s celou krajinou, nad ktorou vládne.
29 Zem sa zatrasie a zachveje,
lebo sa spĺňa Pánov plán proti Bábelu
urobiť babylonskú krajinu
pustou a neobývanou.
30 Siláci Bábelu prestali bojovať,
vysedávajú v pevnostiach,
vyschla im sila, stali sa ženami.
Jeho príbytky podpálili,
dolámali jeho závory.
31 Bežec beží proti bežcovi
a posol proti poslovi
oznámiť kráľovi Bábelu,
že mu zo všetkých strán zaujali mesto.
32 Brody obsadili,
mláky vyhoreli ohňom,
bojovníci sú zdesení.
33 Lebo toto hovorí Pán zástupov,
Boh Izraela:
„Dcéra Bábelu je ako humno,
keď šliapu po ňom,
už len máličko
a príde deň jeho žatvy.“
34 „Pohltil, strovil ma
Nabuchodonozor, kráľ Bábelu,
a odložil ma sťa prázdnu nádobu,
prehltol ma ako drak,
naplnil si brucho,
od mojich dobrôt ma odsotil.“
35 „Neprávosť proti mne a moje telo
nech je na Bábeli,“
povie obyvateľstvo Siona;
„a moja krv na obyvateľoch Chaldejska,“
povie Jeruzalem.
36 Preto takto hovorí Pán:
„Hľa, ja povediem tvoj spor
a ja vyplním tvoju pomstu,
vysuším jeho more,
aj jeho pramene vysuším.
37 Nuž Babylon bude hŕbou skál,
príbytkom šakalov,
hrôzou a posmechom,
bez obyvateľov.
38 Spoločne budú ručať ako lev,
revať ako mláďatá levíc.
39 Keď budú v horúčke, pripravím im hostinu,
napojím ich, až budú jasať,
potom zaspia spánkom večným
a neprebudia sa - hovorí Pán.
40 Povediem ich ako baránky na jatku,
ako barany a capy.“
41 Ako bol podmanený Sesak
a zaujatá sláva celej zeme!
Ako sa stal hrôzou
Bábel medzi národmi!
42 More vystúpilo proti Bábelu,
pokryl ho nával jeho vĺn.
43 Jeho mestá zostali púšťou,
krajinou vyschnutou, pustou,
krajinou, v ktorej nik nebýva,
človek ani po nej neprejde.
44 „Navštívim Béla v Bábeli
a vytrhnem mu z úst, čo prehltol,
nebudú sa viac k nemu hrnúť národy.
Aj múr Babylonu padne.
45 Ľud môj, ujdi z jeho stredu,
každý si zachráňte život
pred blížiacim sa hnevom Pánovým.
46 Nech sa vám neplaší srdce a nebojte sa
zvesti, ktorú počuť v krajine,
keď jeden rok príde chýr
a nasledujúci rok chýr iný,
keď bude v krajine násilie,
vladár proti vladárovi.
47 Preto, hľa, prídu dni
a strescem modly Bábelu,
zahanbí sa celá jeho krajina
a jeho zabití padnú v jeho strede.
48 Plesať bude nad Bábelom nebo a zem
i všetko, čo je na nich,
lebo od severu prídu proti nemu
ničitelia - hovorí Pán.
49 Aj Bábel musí padnúť
pre zabitých Izraela;
aj pre Bábel padali
zabití celej zeme.
50 Vy, čo ste unikli meču, choďte, nezastaňte,
spomeňte si zdiaľky na Pána,
nech vám príde Jeruzalem na myseľ.
51 „Hanbíme sa, čuli sme o potupe,
tvár nám pokrýva pohana,
pretože cudzinci vnikli
do svätých miest Pánovho domu.“
52 Preto, hľa, prídu dni, hovorí Pán,
keď strescem jeho modly
a v celej jeho krajine
budú stenať ranení.
53 Keby sa Bábel vyvýšil do nebies
a vo výsosti upevňoval svoju moc:
odo mňa prídu jeho ničitelia,“
hovorí Pán.
54 Čuj! Krik z Bábelu
a veľký lomoz z krajiny Chaldejcov!
55 Lebo Pán pustoší Babylon,
udúša v ňom veľký krik.
Ich vlny sa valia sťa veľké vody,
hukot vydáva ich hlas.
56 Veď (proti nemu), proti Bábelu prichádza ničiteľ,
chytia jeho hrdinov, zlámu ich kuše,
veď Bohom odplaty je Pán,
odpláca s určitosťou.
57 „Opojím jeho kniežatá i mudrcov,
jeho vojvodcov, správcov a hrdinov,
potom zaspia večným spánkom
a neprebudia sa,“ hovorí Kráľ,
ktorý sa volá Pánom zástupov.
58 Toto hovorí Pán zástupov:
„Širočizný múr Bábela
sa do základov zrúti
a jeho vysokánske brány
ohňom vyhoria,
takže národy pracujú nadarmo
a kmene robia pre oheň.“
Hrozbopis proti Babylonu. - 59 Vec, ktorou prorok Jeremiáš poveril Saraiáša, syna Neriášovho, syna Másiášovho, keď s júdskym kráľom Sedekiášom išiel do Babylonu vo štvrtom roku jeho panovania. Saraiáš bol náčelníkom ubytovania. 60 Jeremiáš napísal do knihy všetko nešťastie, ktoré malo prísť na Babylon, všetky tieto slová napísané proti Babylonu. 61 A Jeremiáš povedal Saraiášovi: „Keď prídeš do Babylonu, hľaď prečítať všetky tieto slová. 62 A povedz: „Pane, ty si riekol o tomto mieste, že ho zničia, že v ňom nebude obyvateľov - ani ľudí, ani zvierat -, bude večnou púšťou.“ 63 A keď dočítaš túto knihu, priviaž o ňu kameň a hoď ju do prostriedku Eufratu 64 a povedz: „Takto sa ponorí Bábel a nevstane z nešťastia, ktoré naň ja dopustím, ale zahynie.“
Potiaľto sú Jeremiášove slová.
HISTORICKÝ DODATOK
Jer52
LII. 1 Sedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Amital, dcéra Jeremiáša z Lobny. 2 Robil čo sa Pánovi nepáči, celkom tak, ako robil Joakim. 3 S Jeruzalemom a Júdskom sa toto dialo pre Pánov hnev, kým ich konečne neodvrhol od seba. - Sedekiáš sa vzbúril proti babylonskému kráľovi.
4 V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, na desiaty deň mesiaca prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor a celé jeho vojsko proti Jeruzalemu, utáboril sa proti nemu a postavil okolo neho násyp. 5 Mesto bolo v stave obliehania až do jedenásteho roku kráľa Sedekiáša. 6 Na deviaty den štvrtého mesiaca sa v meste tak rozmohol hlad, že vidiecky ľud nemal chleba. 7 Mesto dostalo trhlinu a všetci bojovníci ušli; v noci vytiahli z mesta cestou cez bránu medzi dvoma múrmi, ktorá bola pri kráľovskej záhrade - hoci Chaldejci obkľučovali mesto -, a dali sa smerom k Arabe. 8 Chaldejské oddiely prenasledovali kráľa a dochytili Sedekiáša na Jerišskej rovine. Všetky jeho oddiely sa však rozpŕchli od neho. 9 I zajali kráľa a zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Rebly v krajine Emat a on vyniesol nad ním rozsudok.
10 Babylonský kráľ zabil Sedekiášových synov pred jeho očami a pozabíjal v Reble aj všetky júdske kniežatá. 11 Sedekiášovi oslepil oči a spútal ho okovami; babylonský kráľ ho odviedol do Babylonu, kde ho vrhol do žalára až do dňa jeho smrti.
12 V piatom mesiaci, na desiaty deň mesiaca - v jedenástom roku kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa - prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nabuzardan, osobný minister babylonského kráľa. 13 I podpálil Pánov chrám aj kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy. Všetky veľké domy spálil. 14 Všetko chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom telesnej stráže, zrúcalo všetky múry okolo Jeruzalema. 15 Veliteľ telesnej stráže Nabuzardan odviedol do zajatia (aj chudobných ľudu) a zvyšok ľudí, ktorí ostali v meste, tiež i prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, ako aj zvyšok zástupu. 16 Z chudobných krajiny však nechal veliteľ telesnej stráže Nabuzardan niektorých za vinohradníkov a roľníkov.
17 Kovové stĺpy, ktoré boli v Pánovom chráme, podstavce a kovové more, ktoré bolo v Pánovom chráme, Chaldejci polámali a všetok kov z nich odniesli do Babylonu. 18 Vzali aj hrnce, lopatky, nože, kropáče a misky a všetky kovové nádoby, ktorými sa vykonávala služba. 19 Kotlíky, uhoľníky, kropáče, hrnce, svietniky, misky a čaše, či boli zo zlata, alebo zo striebra, zobral veliteľ telesnej stráže. 20 Dva stĺpy, jedno more a dvanásť býkov, ktoré boli pod podstavcami, ktoré dal spraviť kráľ Šalamún v Pánovom chráme. Kov týchto predmetov nebolo možno odvážiť. 21 Čo sa stĺpov týka: výška každého stĺpa bola osemnásť lakťov a obopínala ich dvanásťlakťová stuha. Ich hrúbka bola štyri prsty, boli duté. 22 Mali kovové hlavice, výška jednej hlavice bola päť lakťov. Mriežkovanie a granátové jablká boli na hlavici dookola. Taký bol aj druhý stĺp s granátovými jablkami. 23 Granátových jabĺk bolo deväťdesiatšesť, viseli voľne. Vcelku bolo na mrežiach sto granátových jabĺk.
24 Veliteľ telesnej stráže zajal aj veľkňaza Saraiáša a druhého kňaza Sofoniáša a troch strážcov prahu. 25 Z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol veliteľom bojovníkov, sedem mužov z osobnej kráľovej služby, ktorí boli v meste, vojvodcovho pisára, ktorý odvádzal ľud krajiny, a šesťdesiat mužov z vidieckeho ľudu, ktorí boli v meste. 26 Veliteľ telesnej stráže Nabuzardan ich zajal a zaviedol k babylonskému kráľovi do Rebly. 27 A babylonský kráľ ich dal pobiť; usmrtil ich v Reble v ematskej krajine. Júdu však odviedol z jeho pôdy do zajatia.
28 Toto je ľud, ktorý Nabuchodonozor v siedmom roku odviedol do zajatia: tritisíc dvadsaťtri Júdovcov. 29 V osemnástom roku Nabuchodonozora osemstotridsaťdva duší z Jeruzalema. 30 V dvadsiatom treťom roku Nabuchodonozora zajal veliteľ telesnej stráže Nabuzardan z Júdovcov sedemstoštyridsaťpäť duší, vcelku štyritisíc duší.
31 V tridsiatom siedmom roku zajatia júdskeho kráľa Joachima, v dvanástom mesiaci, na dvadsiaty piaty deň mesiaca babylonský kráľ Evil Merodach v roku svojho nastúpenia omilostil júdskeho kráľa Joachina a vyviedol ho zo žalára. 32 Hovoril s ním láskavo a jeho trón postavil nad tróny kráľov, ktorí boli s ním v Babylone. 33 Zamenil mu zajatecký odev a jedol s ním stále, po všetky dni svojho života. 34 Zaopatrenie, a to zaopatrenie trvalé, dostával každodenne od kráľa po všetky dni svojho života.