XIII.   Proti falošným prorokom. - ¹ Pán prehovoril ku mne takto: ² „Syn človeka, prorokuj proti prorokom Izraela, ktorí prorokujú, a povedz tým, čo prorokujú zo svojho srdca: Čujte slovo Pánovo! ³ Toto hovorí Pán, Jahve: Beda nerozumným prorokom, ktorí idú za vlastným duchom a za tým, čo nevideli! ⁴ Ako líšky v zrúcaninách sú tvoji proroci, Izrael. ⁵ Nevystúpili ste do trhlín a nevymurovali ste múr okolo Izraelovho domu, aby v Pánov deň obstál v boji. ⁶ Videli márnosť a lživú veštbu; vravia: „Toto hovorí Pán,“ Pán ich však neposlal. Predsa očakávali, že potvrdí slovo. ⁷ Či ste nevideli daromné videnia a nehovorili ste lživé veštby, keď ste vraveli: „Toto hovorí Pán,“ hoci som ja nehovoril? ⁸ Nuž toto hovorí Pán Jahve: Pretože ste hovorili márnosť a videli lož, preto som, hľa, proti vám, hovorí Pán, Jahve. ⁹ Moja ruka doľahne na prorokov, ktorí vidia márnosť a veštia lož. Nebudú v spoločnosti môjho ľudu a nebudú zapísaní do knihy Izraelovho domu, ani do krajiny Izraela nevojdú. I budete vidieť, že ja som Pán. ¹⁰ Preto, hej preto, že zaviedli môj ľud; vravia: „Pokoj!“, hoci niet pokoja. A keď on postaví múr, oni ho zatrú vakovkou. ¹¹ Povedz tým, čo zatierali vakovkou, že opadá. Búde prudký lejak, dopustím, aby padali kamenné krúpy a strhne sa búrlivý vietor; ¹² a hľa, múr padne. Či vám nebudú vravieť: Kdeže je vakovka, ktorú ste natierali? ¹³ Preto takto hovorí Pán, Jahve: Vo svojej rozpálenosti rozprúdim búrlivý vietor, od môjho hnevu bude prudký lejak a od rozpálenosti kamenné krúpy na ničenie. ¹⁴ I strhnem múr, ktorý ste natreli vakovkou, a zrútim ho až po zem, že sa mu obnažia základy. Padne a vy zahyniete pod ním a budete vedieť, že ja som Pán. ¹⁵ Vyplním svoj hnev na múre a na tých, čo ho zatierali vakovkou, a poviem vám: Niet múru a niet ani tých, čo ho zatierali, ¹⁶ prorokov, ktorí prorokovali o Jeruzaleme a videli mu videnia o pokoji, hoci pokoja nebolo, hovorí Pán, Jahve.

            Proti vešticiam a čarodejniciam. - ¹⁷ A ty, syn človeka, namier si tvár proti dcéram svojho ľudu, ktoré prorokujú zo svojho srdca, a prorokuj proti nim! ¹⁸ Povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Beda tým, čo šijú na kĺb každej ruky obväzy a hotujú závoje na hlavu pre každý vzrast, aby ulovili duše. Lovíte duše môjho ľudu a oživujete duše pre seba? ¹⁹ Znesväcujete ma u môjho ľudu za priehrštie jačmeňa a za kúsok chleba, keď zabíjate duše, ktoré nemajú zomrieť, a oživujete duše, ktoré nemajú žiť, keď luháte môjmu ľudu, ktorý počúva lož. ²⁰ Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja som proti vašim obväzom, ktorými lovíte duše ako vtáky, a postrhávam ich z vašich ramien; a duše, ktoré ste ulovili, (duše) oslobodím ako vtáky. ²¹ Roztrhám vaše závoje a vyslobodím svoj ľud z vašej ruky, že nebude viac korisťou vo vašej ruke. I dozviete sa, že ja som Pán. ²² Pretože ste klamstvom zronili srdce spravodlivého, ktoré som ja nezronil, a upevňovali ste ruky zlosyna, aby sa nevrátil ²³ zo svojej cesty a neudržal sa nažive, ²⁴ preto nebudete vidieť daromnosť ani veštby viac nebudete veštiť. I vyslobodím svoj ľud z vašej ruky a dozviete sa, že ja som Pán.“

XIV.   Modloslužobníci u proroka. - ¹ Prišli ku mne mužovia zo starších Izraela a sadli si predo mňa. ² Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: ³ „Syn človeka, títo mužovia prijali do sŕdc svoje modly a postavili pred seba sídlo k hriechom. Nuž mám sa im dať naozaj vypytovať? ⁴ Preto hovor s nimi a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Keď ktokoľvek z Izraelovho domu, kto prijal do srdca svoje modly a postavil pred seba osídlo k hriechu, príde k prorokovi, ja, Pán, mu odpoviem podľa množstva jeho modiel, ⁵ aby som za srdce chytil Izraelov dom, ktorý sa mi pre svoje modly celý odcudzil. ⁶ Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Obráťte sa, odvráťte sa od svojich modiel a odvráťte si tvár od všetkých svojich ohavností! ⁷ Lebo keď sa mi ktokoľvek z Izraelovho domu a z cudzincov, ktorí sa zdržujú v Izraeli, odcudzí, pripustí si do srdca svoje modly a postaví pred seba osídlo k hriechu, a potom príde k prorokovi vypytovať sa ma o sebe, ja, Pán, osobne mu dám odpoveď. ⁸ Proti takémuto mužovi namierim svoju tvár, urobím ho znamením a porekadlom a vyhubím ho sprostred svojho ľudu. I dozviete sa, že ja som Pán. ⁹ A ak sa prorok dá zviesť a povie niečo, ja, Pán, som zviedol toho proroka; vystriem proti nemu svoju ruku a vyhubím ho sprostred svojho ľudu. ¹⁰ Ponesú svoju vinu; aká je vina toho, čo sa pýta, taká bude aj vina proroka, ¹¹ aby sa dom Izraela už viac nezatúlal odo mňa a nepoškvrňoval sa viac rozličnými svojimi hriechmi, ale aby boli mojím ľudom a ja aby som bol ich Bohom, hovorí, Pán, Jahve.

            Záhuba Jeruzalema. - ¹² Potom prehovoril Pán ku mne takto: ¹³ „Syn človeka, ak sa krajina prehreší proti mne a spácha spreneveru, vystriem proti nej svoju ruku a dolámem jej oporu chleba, pošlem na ňu hlad a vyhubím z nej ľudí i zvieratá. ¹⁴ Ak v nej budú títo traja mužovia: Noe, Daniel a Jób, oni si spravodlivosťou zachránia životy, hovorí Pán, Jahve. ¹⁵ Ak privediem do krajiny divú zver a vyľudním ju, že bude pustatinou, cez ktorú pre zver neprejde nik, ¹⁶ títo traja mužovia - ako žijem, hovorí Pán, Jahve - nezachránia si synov ani dcéry, iba sami sa zachránia, krajina však bude púšťou. ¹⁷ Alebo ak privediem na tú krajinu meč a poviem: Nech cez krajinu tiahne meč; a vyhubím z nej ľudí i zvieratá ¹⁸ a budú v nej títo traja mužovia - ako žijem, hovorí Pán, Jahve -, nezachránia si synov ani dcéry, iba sami sa zachránia. ¹⁹ Alebo ak pošlem na tú krajinu mor a s krvou vylejem na ňu svoj hnev, aby som z nej vyhubil ľudí i zvieratá, budú v nej Noe, Daniel a Jób - ako žijem, hovorí Pán, Jahve -, nezachránia si syna ani dcéru, len sami si zachránia život svojou spravodlivosťou.

            ²¹ Lebo toto hovorí Pán, Jahve: I keď pošlem štyri svoje súdy, meč, hlad, divú zver a mor na Jeruzalem, aby som z neho vyhubil ľudí i zvieratá, ²² nechám v ňom zachránených, ktorí vyvedú synov a dcéry. Hľa, vytiahnu k vám; až uvidíte ich cestičky a ich činy, potešíte sa pre nešťastie, ktoré som priviedol na Jeruzalem; pre všetko, čo som naň priviedol. ²³ Potešia vás, až uvidíte ich cestičky a ich činy a dozviete sa, že nie bez príčiny som s ním naložil tak, ako som naložil,“ hovorí Pán, Jahve.

XV.     Neužitočná vinica. - ¹ Pán prehovoril ku mne takto: ² „Syn človeka, akú prednosť má drevo viniča medzi všetkými stromami, vetvička, ktorá je medzi stromami lesa? ³ Či vezmú z neho drevo, aby ho spracovali na náradie? Či vezmú z neho klin, aby naň navešali rozličné nádoby? ⁴ Veru ho dajú ohňu za pokrm; jeho dva konce strávil oheň a prostriedok mu je popálený; či je súci na zužitkovanie? ⁵ Veď ho nezužitkovali, ani keď bolo neporušené, o koľko menej ho môžu zužitkovať, keď ho strávil oheň a je popálené?

            ⁶ Nuž toto hovorí Pán zástupov: Čo som medzi stromami lesa urobil drevu viniča, že som ho dal ohňu za pokrm, to som urobil obyvateľom Jeruzalema. ⁷ Namieril som proti nim svoju tvár; z ohňa vyšli a oheň ich strávil. I budete vedieť, že ja som Pán, až obrátim proti nim svoju tvár. ⁸ A z krajiny urobím púšť, pretože sa spreneverili, hovorí Pán, Jahve.

Pán - opora ľudu

            ¹ Pútnická pieseň.

            Oči dvíham k tebe,

            čo na nebesiach prebývaš.

            ² Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov,

            ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej,

            tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha,

            kým sa nezmiluje nad nami.

            ³ Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami,

            lebo už máme dosť pohŕdania;

            lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov

            a pohŕdania pyšných.