Predhovor o Jóbovi 1,1 - 2,10
A. Jóbov blahobyt 1,1-3
Job1
I. 1 V krajine Hus žil istý muž, menom Jób. Bol to muž dokonalý a statočný, bál sa Pána a chránil sa zlého. 2 (Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.) 3 V jeho stádach bolo sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto záprahov rožného statku a päťsto oslíc. Aj čeľade mal veľmi mnoho. Bol to muž, ktorý vynikal nad všetkých synov Východu.
B. Jóbova bohabojnosť 1,4-5
4 Jeho synovia často robili hostiny, každý v určitý deň vo svojom dome, a pozývali aj svoje tri sestry, aby s nimi jedli a pili. 5 No len čo uplynuli dni hodov, Jób si ich dal zavolať a obradne ich očisťoval. Vstal včasráno a podľa ich celkového počtu prinášal zápalné obety. Lebo Jób hovorieval: „Možno, že moji synovia zhrešili. Možno, že vo svojom srdci urazili Boha.“ A tak to Jób robil neprestajne.
C. Satan po prvý raz pred Bohom 1,6-12
6 Tu v ktorýsi deň prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan. 7 Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal: „Chodil som krížom-krážom po zemi.“ 8 Pán povedal satanovi: „A všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu rovného na zemi. Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého.“ 9 Satan odpovedal Pánovi: „Vari sa Jób zadarmo bojí Boha?! 10 A neurobil si ty sám akoby ohradu okolo neho, okolo jeho domu a okolo všetkého jeho imania?! Požehnávaš prácu jeho rúk a jeho čriedy zaplavili šíry kraj. 11 Ale vztiahni ruku a zasiahni všetko jeho imanie, či ti nebude kliať do očí!“ 12 Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, všetko, čo má, je v tvojich rukách, iba jeho samého sa nedotkni!“ A satan sa vzdialil spred Pánovej tváre.
D. Boh skúša Jóba pohromami 1,13-19
13 Tak v ktorýsi deň jeho synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata. 14 Tu prišiel k Jóbovi posol a zvestoval: „Kým záprahmi orali a oslice sa pásli vedľa, vpadli Sabejci, ulúpili ich a paholkov pobili ostrím meča. 15 Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“ 16 On ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: „Pánov oheň padol z neba, spálil ovce i valachov a pohltil ich. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“ 17 Aj on ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: „Chaldejci sa prihrnuli v troch tlupách, prepadli ťavy, ulúpili ich a pastierov pobili ostrím meča. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“
18 Ani on ešte nedopovedal a už prichádzal iný a zvestoval: „Tvoji synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho najstaršieho brata. 19 A hľa od púšte sa strhla veľká víchrica, oprela sa o štyri uhly domu, takže sa zrútil na deti a zahynuli. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“
E. Boh dal - Boh vzal 1,20-22
20 Tu Jób vstal, roztrhol si odev, oholil si hlavu, padol na zem, klaňal sa 21 a povedal:
„Nahý som vyšiel z lona svojej matky
a nahý sa ta vrátim.
Pán dal, Pán vzal,
nech je Pánovo meno zvelebené!“
22 V tomto všetkom Jób nezhrešil a nevyriekol proti Bohu nič neprístojné.
F. Satan druhý raz pred Bohom 2,1-6
Job2
II. 1 Tu v ktorýsi deň zasa prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan a postavil sa pred Pána. 2 A Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal Pánovi: „Chodil som krížom-krážom po zemi.“ 3 Pán povedal satanovi: „A všimol si si môjho služobníka Jóba, že mu niet rovného na zemi? Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého. Podnes si zachoval svoju dokonalosť, a ty si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny trápil!“ 4 Satan odpovedal Pánovi: „Kožu za kožu! Všetko, čo človek má, dá za svoj život! 5 Ale vztiahni ruku a zasiahni jeho kosti a telo, či ti nebude kliať do očí!“
6 Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v tvojich rukách, len jeho život ušetri!“
G. Boh skúša Jóba chorobou 2,7-10
7 Satan sa vzdialil spred Pánovej tváre a ranil Jóba ukrutným vredom od päty nôh až po temeno hlavy. 8 Takže Jób si vzal črepinu, aby sa mal čím oškrabovať, a utiahol sa na smetisko.
9 Jeho žena mu povedala: „Ešte sa držíš svojej dokonalosti?! Prekľaj Pána a zhyň!“ 10 On jej však povedal:
„Hovoríš, ako len hlúpe ženy hovoria.
Azda máme len dobré brať od Pána,
a zlé prijať by sme nemali?“
V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami.
Časť prvá
Jóbove rozhovory s troma priateľmi 2,11 - 31,40
A. Návšteva troch priateľov
11 Keď traja Jóbovi priatelia počuli o všetkom nešťastí ktoré ho postihlo, prišli každý zo svojho kraja: Elifaz z Temanu, Bildad zo Šuachu a Sofar z Naamatu. Uzhovorili sa, že mu pôjdu prejaviť sústrasť a potešiť ho. 12 Už zďaleka ho videli, ale nepoznali ho. I zaplakali hlasno, roztrhli si odev a zvysoka si trúsili prach na hlavy. 13 Sadli si k nemu na zem, ale sedem dní a sedem nocí mu nik nepovedal ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je nesmierna.
B. Jóbov prvý monológ 3,1-26
Job3
III. 1 Potom Jób otvoril ústa a preklínal svoj deň: 2 Takto bedákal:
Preklína deň svojho narodenia
3 Bár by zhynul deň, v ktorom som sa narodil,
aj noc, keď povedali: „Chlapca počala!“
4 Bár by sa ten deň zaraz v temravy obrátil
a Pán naň z nebies nepohliadol viac
a svetlo slnca mu už nesvitlo!
5 Bár by ho zmohli tône smrti, temnoty
a čierny oblak (bár) by ho prikvačil
i schvátili ho hrôzy zatmenia!
6 Bár by ten deň (navždy) pojali mrákavy,
by ku dňom rokov vôbec nepatril
a do počtu mesiacov neprišiel!
7 Bár by oná noc bola celkom neplodná,
by nezaznel v nej jasot radostný!
8 A bodaj by ju zaklínači prekliali,
hoc krokodíla schopní vydráždiť.
9 Bár by zhasli hviezdy za jej súmraku,
by na lúč svetla darmo čakala,
ba ani zora (čo) by jej nevzišla!
10 Veď neprimkla mi brány z lona matere
a spred očí mi biedy neskryla!
11 Čo v lone matky hneď som vtedy neumrel,
buď po pôrode zaraz nezhynul?!
12 Nač ma pritúlili kolená (otcove),
načo ma prsia (matkine) kojili?!
Radšej smrť ako taký život...
13 Mal by som pokoj, keby som bol hneď zadriemal,
a odpočinok, keby som bol usnul
14 tam spolu s kráľmi, s poradcami krajiny,
čo samoty si vopred stavali;
15 s kniežatmi, ktoré zlata mali dosť
a hroby svoje striebrom plnili.
16 Že ma nezahrabali jak nedochôdča,
jak nemluvniatko, ktoré nezazrelo svit!
17 Tam násilníci prestávajú zúriť
a oddychujú, čo nemajú síl;
18 aj zajatci tam život nájdu pokojný
a dozorcov hlas nepočujú viac.
19 Tam malí-veľkí sebe celkom rovní sú
a otrok pána pozbavený je.
20 Prečo len dal svetlo úbožiakovi
a život takým, čo sú zatrpklí?!
21 Oni smrť si žičia, a ona nechodí,
hoc jak skrytý poklad ju hľadajú;
22 jasavú by pocítili radosť
a plesali by, že už našli hrob.
Keď doľahne ruka Pánova...
23 Načo je život človeku,
ktorému je skrytá jeho cesta
a Pán ho koldokola ohradil?
24 Ja vzlykať musím, keď sa pozriem na chlieb;
ako voda plynie moje utrpenie,
25 bo pred čím mám strach, to práve postihne ma,
a čo ma desí, to ma zachváti.
26 Ja nemám pokoja ani istoty;
ni odpočinku, iba súženie...“