Prís1
I. Snaha po múdrosti - 1 Príslovia Šalamúna syna Dávidovho, kráľa izraelského.
Cennosť a cieľ prísloví
2 (Hodia sa) na poznanie múdrosti a náuky,
(uschopňujú) porozumieť reči rozumné,
3 (Pomáhajú) dosiahnuť cvik, chápavosť,
spravodlivosť, právo a statočnosť,
4 dávajú neskúseným rozvážnosť,
mladíkom um a dômysel.
5 Obohacujú vedomosti, (keď ich) múdry počuje,
a rozumný si nadobúda zručnosť
6 v chápaní príslovia a dôvtipného výroku,
slov mudrcov a tiež ich hádaniek.
Najvzácnejšia múdrosť
7 Základom poznania je bázeň pred Pánom,
(len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom.
Prvé napomenutie
8 Počúvaj, syn môj; napomínanie svojho otca
a neopúšťaj naučenie svojej matere,
9 bo krášlia tvoju hlavu vencom ľúbezným
a tvoju šiju (zlatým) náhrdelníkom.
Pochabosť a múdrosť v ľudskom počínaní
Nezriadená túžba po majetku
10 Keby ťa, syn môj, navádzali hriešnici, neprivoľ!
11 Keby vraveli:
„Poď s nami striehnuť na bezúhonného (človeka),
klásť nevinnému pre nič za nič tajné nástrahy;
12 Pohlťme ich sťa ríša mŕtvych, zaživa
a do chĺpka, jak tých, čo zostupujú do hrobu.
13 Získame všelijaký cenný majetok,
naplníme si domy korisťou.
14 Hodíš si s nami kocku vospolok,
my všetci budeme mať mešec spoločný.“
15 Nekráčaj s nimi, syn môj, po ceste,
zdrž svoju nohu od ich chodníka!
16 Lebo ich nohy bežia za zlým
a ponáhľajú sa prelievať krv.
17 Veď darmo rozťahovať sieť
pred zrakmi okrídlencov!
18 Títo však svojej vlastnej krvi kladú nástrahy,
sami si nastavujú kosílku.
19 Takáto sudba (stíha) každého, kto baží po zisku;
(chamtivosť ho pripravuje o život.
Múdrosť napomína
20 Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito,
na priestranstvách miest vydáva svoj hlas,
21 na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie,
pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša:
22 „Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum
a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti posmievať
a, blázni, nenávidieť poznanie?!
23 Pripusťte si k srdcu moje napomínanie!
Ja vylejem na vás svojho ducha,
oznámim vám svoje zásady!
24 pretože som vás volala, a vzpierali ste sa,
rukou som (na vás) kývala a nik si nevšímal,
25 a (pretože) ste odbíjali každú moju radu
a nepripúšťali ste moje karhanie,
26 ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať,
posmievať sa budem, keď vás úľak prikvačí,
27 keď ako búrka príde na vás strach
a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica,
(keď úzkosť na vás doľahne a súženie).
28 Vtedy ma budú volať, ale ja sa neozvem,
budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma.
29 Pretože mali v nenávisti poznanie
a nevyvolili si bázeň pred Pánom,
30 o moju radu nedbali;
pohŕdali každým mojím dohováraním,
31 nech sa teda najedia ovocia svojich ciest
a nech sa nasýtia svojich zámerov.
32 Veď odvrat nerozumných je ich smrť
a bezstarostnosť bláznov je ich záhuba.
33 Kto však mňa počúva, ten býva bezpečne
a pokojne (si žije), bez strachu, že sa mu zle (povodí).“
Prís2
Ovocie múdrosti
II. 1 Syn môj, ak prijmeš moje výroky
a moje prikázania schováš u seba,
2 ak budeš napínať ucho za múdrosťou
a nakloníš si srdce k umnosti,
3 keď budeš vzývať rozumnosť,
dovolávať sa svojím hlasom umnosti,
4 ak ju budeš hľadať ako strieborniak
a sliediť za ňou ako za skrytými pokladmi,
5 vtedy porozumieš bázni pred Pánom
a získaš Božie poznanie.
6 Bo múdrosť udeľuje Pán,
z jeho úst (pochádzajú) poznanie a rozumnosť.
7 Ukladá pomoc pre statočných,
bude štítom tým, čo žijú neporušene,
8 lebo chráni cesty spravodlivosti
a stráži dráhu svojich ctiteľov.
9 (Až) vtedy porozumieš, (čo je) spravodlivosť a (čo) právo (je),
(čo je to) statočnosť (a) každý dobrý chodník,
10 bo sa ti múdrosť nasťahuje do srdca
a tvoju dušu blažiť bude poznanie,
11 rozvaha bude bedliť nad tebou
(a) rozumnosť ťa bude strážiť
12 tak, že ťa od zlej cesty zachová,
od človeka, čo vraví mam a klam,
13 od (tých), čo zanechali priame chodníky
a vykračujú temravými cestami,
14 ktorí sa tešia, keď sa môžu podopúšťať zla,
rozplývajú sa radosťou z (tých) najmrzkejšich výčinov,
15 (od ľudí), ktorých cesty sú kľukaté
a sú podlí (všade), kde len nohou vykročia.
16 zachová ťa (tiež) od manželky blížneho,
od cudzinky, čo zalieča sa líškavými rečami,
17 čo zanecháva druha svojej mladosti
a zabúda na zmluvu svojho Boha.
18 Jej dom sa vskutku zvažuje do smrti,
jej cesty (vedú) k nebohým.
19 Nevráti sa nik z tých, ktorí zalietajú k nej,
(nik z nich) viac nevkročí na chodník života.
20 Preto sa cestou dobrých uberaj
a zachovávaj spravodlivých chodníky!
21 Lebo (len ľudia) správni budú bývať v krajine
a zostanú v nej (iba) počestní.
22 Nečestní sa odstránia z krajiny
a zločinci sa vykorenia z nej.
Prís3
Šťastný, kto je múdry
III. 1 Syn môj, nezabudni moju náuku
a tvoje srdce nech sa pridržiava mojich príkazov,
2 bo predĺžia (ti) dni a roky života
a prinesú ti hojnosť pokoja.
3 Láska a vernosť nech ťa (nikdy) neopúšťajú!
Priviaž si (moje prikázania) na hrdlo,
napíš ich na tabuľu svojho srdca!
4 Takto si získaš obľubu a priazeň nevšednú
pred Bohom i pred ľuďmi.
Bázeň Božia
5 Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi
a nespoliehaj sa na svoj um!
6 Na všetkých svojich cestách mysli na neho
a on ti bude rovnať chodníky.
7 Nezdaj sa múdrym sebe samému.
Boj sa Pána a vyhýbaj sa zlu!
8 (To) bude (zachovávať) tvoje telo pri zdraví
a tvoje kosti vzpružovať.
9 Cti Pána svojím majetkom
a (prinášaj mu) prvotiny z každej svojej úrody
10 a naplnia sa zbožím tvoje stodoly
a tvoje lisy budú muštom pretekať.
Vzácnosť múdrosti
11 Nevzpieraj sa, syn môj, keď ťa cúdi Pán
a nech ťa neomŕza jeho karhanie,
12 lebo Pán karhá toho, koho miluje,
ako otec syna, ktorého má rád.
13 Blahoslavený človek, ktorý dosahuje múdrosť,
a muž, čo nadobúda rozumnosť!
14 Lebo je výhodnejšie zarobiť si ju, než zarobiť striebro,
a získať si ju (hodno viac), ako najvyberanejšie zlato.
15 Je cennejšia než koraly
a nevyrovnajú sa jej všetky tvoje drahocennosti.
16 Dlhé dni (skrýva) vo svojej pravici,
bohatstvo a slávu v svojej ľavici.
17 Jej cesty (sú) cesty krásy
a (na) jej chodníkoch (je plno) pokoja.
18 Je stromom života pre tých, čo ju chytili,
a tí, čo sa jej držia, sú blažení.
19 Pán založil zem múdrosťou,
nebesá poupevňoval umnosťou.
20 Jeho vedomosťou vyrazili morské priehlbne
a rosu kropia oblaky.
21 Nech ti to, syn môj, z očí neschodí,
zachovaj rozvahu a rozmysel
22 a budú tvojej duši životom
a skvostom na tvoj krk.
23 Vtedy si budeš bezpečne chodiť svojou cestou
a noha sa ti nepotkne.
24 Ak uložíš sa, strachovať sa nebudeš,
ak budeš odpočívať, bude sa ti sladko spať.
25 Nebude sa ti treba náhlej hrôzy ľakať,
ani presily ničomníkov, keď prikvačí,
26 lebo Pán bude tvojou dôverou
a chrániť bude tvoju nohu pred slučkou.
Láska k blížnym
27 Neodopieraj dobrodenie núdznemu,
ak je to v tvojej moci urobiť.
28 Nehovor svojmu blížnemu: „Choď preč a (inokedy) príď!“
a „Zajtra ti dám,“ keď máš naporúdzi (hneď).
29 Nestroj nič zlé svojmu blížnemu,
kým sa u teba baví bezpečne.
30 Nevaď sa pre nič za nič s človekom,
ak ti nič zlého nespravil.
Nezáviď násilníkom
31 Nezáviď násilníkovi
a nevoľ ani jednu z jeho ciest,
32 lebo sa hnusí zvrheľ Pánovi,
lež priatelí sa so statočnými.
33 Na dome bezbožného kliatba Pánova,
ale príbytok spravodlivých požehnáva.
34 Posmievačom sa posmieva
a milosť udeľuje pokorným.
35 Múdrym sa podostáva cti
a blázni hanbu ponesú.