XVI.   O troch výročitých sviatkoch, ktoré treba sláviť vo svätyni: Veľká noc. - ¹ Dbaj na mesiac abíb, aby si slávil paschu Pánovi, svojmu Bohu, lebo v mesiaci abíb ťa vyviedol Pán, tvoj Boh, nočným časom z Egypta. ² Ako paschu prinesieš žertvu Pánovi, svojmu Bohu, z oviec i dobytka na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. ³ Nebudeš s tým jesť kysnutý chlieb; šesť dní budeš jesť osúšky ako chlieb utrpenia - lebo v strachu si vyšiel z Egypta -, aby si sa rozpamätal na deň svojho odchodu z Egypta po všetky dni svojho života. ⁴ Sedem dní nech nevidno kvas na celom tvojom území a do rána nesmie zostať nič z mäsa, ktoré sa obetovalo večer prvého dňa. ⁵ Paschu nebudeš môcť obetovať v každom svojom bydlisku, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, ⁶ ale iba na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno, budeš môcť obetovať paschu večer, keď zachodí slnko, v čase, v akom si vyšiel z Egypta. ⁷ Upečieš to a zješ na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh; ráno však môžeš odísť do svojich stanov. ⁸ Šesť dní budeš jesť osúšky; na siedmy deň, pretože je sviatočné zhromaždenie Pána, tvojho Boha, nebudeš konať nijakú prácu.

            Sviatok Týždňov. - ⁹ Sedem týždňov rátaj odo dňa, keď si priložil kosák k obiliu, ¹⁰ a potom sláv sviatok Pánovi; svojmu Bohu, a dobrovoľne prines obetu svojich rúk, podľa toho, ako ťa Pán; tvoj Boh, požehná. ¹¹ Pred Pánom, svojím Bohom, potom hoduj ty i tvoj syn, tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja slúžka, aj levita, ktorý býva v tvojom bydlisku, cudzinec, sirota i vdova, ktorí bývajú s vami, na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. ¹² A pamätaj, že si bol otrokom v Egypte, preto zachovávaj a plň tieto ustanovenia!

            Sviatok Stánkov. - ¹³ Aj slávnosť Stánkov budeš sláviť sedem dní, keď zoberieš úrodu z humna a z lisu. ¹⁴ Na svoj sviatok hoduj ty, tvoj syn, tvoja dcéra, tvoj sluha, tvoja slúžka, levita, cudzinec, sirota i vdova, ktorí sa zdržujú v tvojom bydlisku. ¹⁵ Sedem dní budeš sláviť sviatky Pána, svojho Boha, na mieste, ktoré si vyvolí Pán, a Pán, tvoj Boh, ťa požehná na všetkej tvojej úrode a na každom tvojom podujatí a ty sa budeš radovať.

            ¹⁶ Tri razy do roka sa každý tvoj muž ukáže pred Pánom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si on vyvolí: na slávnosť Nekvasených chlebov, na slávnosť týždňov a na slávnosť Stánkov, ale neukáže sa pred Pánom s prázdnymi rukami. ¹⁷ Donesie na obetu, čo bude mať, podľa toho, ako ho požehná Pán, tvoj Boh.

            Zákon o sudcoch. - ¹⁸ Vo všetkých bydliskách, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, ustanovíš podľa kmeňov sudcov a pisárov, aby súdili ľud spravodlivým súdom. ¹⁹ Nech sa nechýlia na jednu stranu, nebudeš brať ohľad na osobu a dary neprijmeš, lebo dar zaslepuje oči múdrych a prevracia reči spravodlivých. ²⁰ Statočne vyhľadávaj spravodlivosť, aby si ostal nažive a aby si si mohol udržať vo vlastníctve krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh.

            ²¹ Nevysadíš háj a nijaký strom pri oltári Pána, svojho Boha, ktorý mu urobíš. ²² Ani nepostavíš sochu, lebo Pán, tvoj Boh, to nenávidí.

XVII.  ¹ Nesmieš obetovať Pánovi, svojmu Bohu, býka alebo ovcu, na ktorom by bola chyba, alebo niečo nepekné, lebo to sa protiví Pánovi, tvojmu Bohu.

            ² Ak sa nájde u teba v niektorom tvojom bydlisku, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, muž alebo žena, ktorí urobia, čo je zlé v očiach Pána, tvojho Boha, a prestúpia jeho zmluvu, ³ ak pôjdu a budú slúžiť iným bohom a budú sa im klaňať: slnku, mesiacu alebo celému nebeskému voju, čo som neprikázal, ⁴ a ak vec oznámia tebe, ty to vypočuješ a dôkladne preskúmaš a ak zistíš, že je to pravda, že sa taká ohavnosť stala v Izraeli, ⁵ muža alebo ženu, čo spáchali tú ohavnú vec, vyvedieš k bránam svojho mesta a ukameňuješ ich na smrť. ⁶ Ten, kto má zomrieť, zahynie na základe výpovede dvoch alebo troch svedkov. Nikoho nech neusmrcujú, keď proti nemu svedčí iba jeden svedok. ⁷ Svedkovia nech prví položia naň ruky, aby ho zabili, potom ostatní z ľudu, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu.

            ⁸ Ak ti bude nejaká vec ťažká na rozsúdenie medzi krvou a krvou, medzi rozporom a rozporom, medzi ranou a ranou a ak uvidíš, že náhľady sudcov v tvojich bydliskách sa rozchodia, zober sa a choď na miesto, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh; ⁹ obráť sa na kňazov z kmeňa Léviho a na sudcu, ktorý bude v tom čase; ich sa opýtaj a oni ti oznámia riadny rozsudok. ¹⁰ A urobíš všetko, čo určia tí, ktorí sú predstavení miesta, ktoré si v volí Pán, a ako ťa poučia ¹¹ podľa jeho zákona; drž sa ich výroku a neuchýľ sa ani napravo, ani naľavo! ¹² Kto si však bude pyšno viesť a neposlúchne rozkaz kňaza ktorý bude v tom čase v službe Pána, tvojho Boha, ani výrok sudcov, ten nech umrie! ¹³ A keď to všetok ľud počuje, bude sa báť a nebude sa nikto viac pýšiť.

            Povinnosti budúceho kráľa. - ¹⁴ Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, a keď ju zaujmeš a budeš v nej bývať a povieš si: „Ustanovím si nad sebou kráľa, ako majú všetky národy okolo nás,“ ¹⁵ ustanov si toho, ktorého si Pán, tvoj Boh, vyvolí spomedzi tvojich bratov. Kráľom nesmieš urobiť príslušníka iného národa, ktorý by nebol tvojím bratom! ¹⁶ A keď už bude ustanovený, nech nechová veľa koní a nech nezavedie ľud späť do Egypta, aby mohol mať veľa koní, lebo Pán vám prikázal: „Nikdy sa nevracajte tou cestou späť!“ ¹⁷ Ani žien nech nemá veľa, aby sa neodvrátilo jeho srdce ani striebra a zlata nech nezhromažďuje mnoho!

            ¹⁸ Keď nastúpi na kráľovský trón, nech si odpíše tento druhozákon do knihy podľa vzoru, ktorý si zadováži od kňazov kmeňa Léviho. ¹⁹ Nech ho má pri sebe a nech z neho číta po všetky dni svojho života, aby sa naučil báť sa Pána, svojho Boha, a zachovávať všetky slová tohoto zákona a všetky tieto príkazy. ²⁰ Jeho srdce nech sa nevynáša nad jeho bratov a nech sa neodkláňa ani na pravú, ani na ľavú stranu, aby dlho kraľoval aj on, aj jeho synovia nad Izraelom.

XVIII.  Zákon o kňazoch. - ¹ Kňazi - leviti, celý kmeň Léviho, nebudú mať podiel ani dedičstvo s ostatnými Izraelitmi; budú žiť z Pánových obiet a darov. ² Nebudú mať dedičstvo medzi svojimi bratmi, lebo sám Pán je ich dedičstvom, ako to oznámil. ³ Toto bude právo kňazov voči ľudu, voči tým, ktorí prinesú obetu, či už býka alebo ovcu, prednú lopatku, čeľuste a slezinu dajú kňazovi. ⁴ Prvotiny svojho obilia, muštu a oleja a prvotiny nastrihanej vlny zo svojich oviec dáš jemu. ⁵ Lebo jeho si vyvolil Pán, tvoj Boh, zo všetkých kmeňov, aby stál v službe Pánovmu menu on i jeho synovia navždy.

            ⁶ Ak odíde levita z nejakej izraelskej osady, kde sa predtým zdržiaval, a bude chcieť prejsť na miesto, ktoré si vyvolí Pán, ⁷ bude konať službu v mene Pána, svojho Boha, ako všetci jeho bratia leviti, ktorí vtedy budú stáť pred Pánom, ⁸ a dostane taký istý diel jedla ako ostatní, okrem toho, čo mu patrí z otcovizne.

            Zákon o prorokoch. - ⁹ Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! ¹⁰ Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, ¹¹ zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. ¹² Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí. ¹³ Buď dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím Bohom! ¹⁴ Tie národy, ktorých krajinu zaujmeš, počúvajú čarodejníkov a hádačov, ale tebe to Pán, tvoj Boh, nedovolil.

            ¹⁵ Proroka, ako som ja, vzbudí ti Pán, tvoj Boh, z tvojho národa, z tvojich bratov; jeho počúvaj ¹⁶ celkom tak, ako si si žiadal od Pána, svojho Boha, na Horebe, v čase zhromaždenia, keď si povedal: „Nechcem ďalej počúvať hlas Pána, svojho Boha, a hľadieť na tento velikánsky oheň, aby som nezomrel!“ ¹⁷ A Pán mi povedal: „Dobre vraveli všetko. ¹⁸ Vzbudím im proroka spomedzi ich bratov, ako si ty, svoje slová vložím do jeho úst a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem. ¹⁹ Kto však nebude počúvať na jeho slová, ktoré bude hovoriť v mojom mene, na tom sa ja pomstím. ²⁰ Prorok však, ktorý by sa opovážil hovoriť v mojom mene, čo som mu nekázal ohlasovať, alebo ktorý bude hovoriť v mene cudzích bohov nech zomrie!“ ²¹ Ak sa v duchu opýtaš: „Akože môžem poznať slovo, ktoré nepovedal Pán?“ ²² - toto ti bude znamením: ak sa to, čo predpovie prorok v Pánovom mene, nesplní, to nehovoril Pán, lež prorok rozprával vo svojej pýche, preto pred ním nemaj strach!