VII.     Varovanie pred Kanaánčanmi. - ¹ Keď ťa Pán, tvoj Boh, vovedie do krajiny, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva, a keď pred tebou vyženie mnohé národy: Hetejcov, Gergezejčanov, Amorejčanov, Kanaánčanov, Ferezejcov, Hevejcov, Jebuzejcov - sedem národov, mocnejších a početnejších ako si ty -, ² a keď ich Pán, tvoj Boh, dá do tvojej moci a ty ich premôžeš, rozšíriš na nich kliatbu záhuby. Nesmieš s nimi uzavrieť zmluvu a nesmieš sa nad nimi zľutovať. ³ Ani manželstvo s nimi neuzavrieš: svoju dcéru nedáš za jeho syna a jeho dcéru nevezmeš svojmu synovi, ⁴ lebo ona by mohla tvojho syna odviesť odo mňa, takže by uctievali iných bohov; a vzbĺkol by Pánov hnev a rýchlo by ťa vyhubil. ⁵ Radšej s nimi urobte toto: porúcajte ich oltáre, polámte ich modly, povytínajte ich háje a ich sošky popáľte na ohni! ⁶ Veď ty si svätý ľud Pána, svojho Boha; teba si vyvolil Pán, tvoj Boh, za svoj vlastný ľud zo všetkých národov, čo sú na zemi. ⁷ Nie preto, žeby ste boli početnejší ako ostatné národy, prilipol k vám Pán a vyvolil si vás, veď ste najmenší zo všetkých národov. ⁸ Ale preto, že vás mal rád a že chcel zachovať prísahu, ktorú urobil vašim otcom, Pán vás vyviedol mocnou rukou a vyslobodil z domu otroctva, z ruky faraóna, egyptského kráľa. ⁹ A ty spoznáš, že Pán, tvoj Boh, je Boh mocný a verný, ktorý zachováva svoju zmluvu a svoju láskavosť na tisíc pokolení k tým, čo ho milujú a zachovávajú jeho prikázania. ¹⁰ Tým však, čo ho nenávidia, odpláca priamo a vyhubí ich; neodkladá s tým, kto ho nenávidí, ale odpláca priamo. ¹¹ Preto zachovávaj príkazy, zákony a ustanovenia, ktoré ti ja dnes prikazujem plniť.

            Požehnanie za poslušnosť. - ¹² Keď budeš počúvať tieto ustanovenia a keď ich budeš zachovávať a plniť, Pán, tvoj Boh, ti zachová zmluvu a láskavosť, ktorú odprisahal tvojim otcom. ¹³ Bude ťa milovať, bude ťa požehnávať a rozmnoží ťa; požehná plod tvojho života, plod tvojej zeme, tvoje obilie a tvoj mušt, tvoj olej, mláďatá tvojich kráv, jahňatá tvojich oviec v krajine, o ktorej prisahal tvojim otcom, že ju dá tebe. ¹⁴ Budeš požehnaný nad všetky národy; nebude u teba neplodného ani neplodnej ani len u dobytka. ¹⁵ Pán oddiali od teba každú chorobu a nedovolí aby na teba doľahla nejaká hrozná egyptská bieda, ktoré poznáš, a dopustí ich na všetkých tvojich nepriateľov.

            ¹⁶ Pohltíš všetky národy, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, do moci; tvoje oko sa nezľutuje nad nimi a nebudeš slúžiť ich bohom, lebo to by bola tvoja skaza. ¹⁷ Keby si si v srdci povedal: „Tieto národy sú početnejšie ako ja, akože ich vyplienim?“, ¹⁸ neboj sa ich a pamätaj na to, čo Pán, tvoj Boh, urobil Faraónovi a celému Egyptu, ¹⁹ na hrozné navštívenia, ktoré si videl na vlastné oči, na znamenia a zázraky, na mocnú ruku a vzpriamené rameno, ktorým ťa Pán, tvoj Boh, vyviedol odtiaľ. Takisto urobí Pán, tvoj Boh, aj ostatným národom ktorých sa ty bojíš. ²⁰ Ba Pán, tvoj Boh pošle na nich sršne, takže zahynú aj pozostalí a tí, čo sa pred tebou ukryjú, zahynú. ²¹ Neboj sa ich, lebo Pán, tvoj Boh, je v tvojom strede, veľký a hrozný Boh. ²² Pán, tvoj Boh, rad radom vyhubí tie národy pred tebou; nebudeš ich môcť vyničiť razom, aby sa nerozmnožila proti tebe divá zver. ²³ A Pán, tvoj Boh, ich dá do tvojej moci a bude ich veľmi desiť kým ich celkom nevyhubí. ²⁴ Do tvojich rúk vydá ich kráľov a ty vytrieš ich mená spopod neba; nik ti nebude môcť odolať, kým ich nevyničíš. ²⁵ Do ohňa pohádžeš ich liatych bôžikov, nezatúžiš po striebre a zlate, z ktorého sú urobení, nevezmeš si nič z nich, aby ti to nebolo na skazu, lebo to je ohavnosť pred Pánom, tvojím Bohom. ²⁶ Nedonesieš do svojho domu nijakú ohavnosť, aby si neupadol do záhuby ako ona; hrozne sa pred ňou des a maj ju v najväčšej ošklivosti, lebo je prekliata na záhubu.

 

 

 

VIII.   Povinná vďaka za ochranu na púšti a za prisľúbenú zem. - ¹ Každé prikázanie, ktoré vám ja dnes dávam, máte náležite plniť, aby ste žili a rozmnožovali sa, vošli a vlastnili krajinu, ktorú Pán odprisahal vašim otcom. ² A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil štyridsať rokov na púšti, aby ťa pokoril, vyskúšal a zvedel, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho príkazy, alebo nie. ³ Pokoril ťa a dal ti hladovať; potom ťa kŕmil mannou, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že človek nežije len z chleba, ale že človek môže byť živý zo všetkého, čo vychádza z Božích úst. ⁴ Odev sa na tebe nezodral a noha ti neopuchla - a je to štyridsať rokov. ⁵ Teda uvažuj vo svojom srdci, že ako človek vychováva svojho syna, tak Pán, tvoj Boh, vychovával teba. ⁶ Zachovávaj príkazy Pána, svojho Boha, chodievaj po jeho cestách a boj sa ho. ⁷ Veď Pán, tvoj Boh, ťa chce voviesť do krásnej krajiny, do krajiny potokov, prameňov a jazier, ktoré vyvierajú na rovine aj po vrchoch; ⁸ do krajiny obilia, jačmeňa a viniča, figovníka a granátovej jablone, do krajiny olív a medu; ⁹ do krajiny, kde budeš bez biedy jesť svoj chlieb a nebude ti v nej nič chýbať, do krajiny, v ktorej kameňoch je železo a z ktorej vrchov sa dobýva meď. ¹⁰ Nuž keď sa naješ a nasýtiš, poďakuješ sa Pánovi za krásnu krajinu, ktorú ti dal.

            Výstraha pred neposlušnosťou. - ¹¹ Dávaj pozor, aby si potom nezabudol na Pána, svojho Boha, a nezanedbal jeho príkazy, zákony a nariadenia, ktoré ti ja dnes ukladám; ¹² aby sa nestalo, keď sa naješ a nasýtiš, keď si postavíš pekné domy a budeš v nich bývať, ¹³ keď sa tvoj dobytok a ovce rozmnožia, keď budeš mať hojnosť striebra a zlata a keď sa zväčší tvoje imanie, ¹⁴ že by sa spriečilo tvoje srdce a zabudol by si na Pána, svojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva, ¹⁵ a ktorý ťa viedol cez veľkú a hroznú púšť, pomedzi hady, vretenice a škorpióny, po vyprahnutej zemi, kde niet nijakej vody; ktorý ti vyviedol vodu z najtvrdšej skaly, ¹⁶ ktorý ťa sýtil na púšti mannou, ktorú nepoznali tvoji otcovia, aby ťa pokoril a vyskúšal a nakoniec ti preukázal svoje dobrodenie. ¹⁷ Nehovor si teda v srdci: „Moja vlastná sila a moc mojej ruky mi získali toto bohatstvo,“ ¹⁸ lež pamätaj na Pána, svojho Boha, ktorý ti dáva silu nadobúdať bohatstvo, aby dodržal zmluvu, ktorú odprisahal tvojim otcom, ako je to dnes. ¹⁹ Keby si však napriek tomu zabudol na Pána, svojho Boha, a chodil by si za cudzími bohmi, keby si ich uctieval a klaňal sa im, už dnes vám vyhlasujem, že úplne vyhyniete. ²⁰ Aj vy zahyniete tak, ako (zhynú) národy, ktoré Pán vyhubí pred vami, lebo ste nepočúvali hlas Pána, svojho Boha.

 

 

 

IX.      Výstraha pred sebapreceňovaním. - ¹ Počuj, Izrael! Zakrátko prejdeš Jordán, aby si si podrobil národy, ktoré sú väčšie a mocnejšie ako ty: (aby si dobyl) veľké mestá, opevnené až do neba, ² aj mocný, urastený ľud Enakitov, ktorých poznáš a o ktorých si počul: „Kto môže obstáť pred Enakitmi?“ ³ Preto dnes vedz, že Pán pôjde pred tebou ako spaľujúci oheň, on ich porazí, on ich pred tebou poníži a ty ich vyženieš a zničíš, ako ti prisľúbil Pán. ⁴ Keď ich však Pán, tvoj Boh, vyženie, nehovor si v srdci: „Keďže som bol spravodlivý, Pán ma priviedol sem, aby som ovládol túto krajinu,“ lebo tieto národy boli zničené pre svoju bezbožnosť. ⁵ Nie pre svoju spravodlivosť a pre priamosť svojho srdca prichádzaš, aby si prevzal do vlastníctva ich krajinu; ale preto, že tieto národy sú bezbožné, Pán, tvoj Boh, ich vyženie pred tebou a tiež preto, aby sa splnilo, čo Pán prisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi. ⁶ Buď si teda vedomý toho: nie preto, že si bol spravodlivý, dáva ti Pán, tvoj Boh, do vlastníctva túto krásnu krajinu, lebo ty si ľud nepoddajnej šije.

            Spomienka na zlaté teľa. - ⁷ Pamätaj a nezabúdaj na to, ako si rozhneval Pána, svojho Boha, na púšti; odo dňa, keď ste vyšli z egyptskej krajiny, až kým ste neprišli sem, priečili ste sa Pánovi. ⁸ Aj na Horebe ste rozhnevali Pána a on vás nahnevaný chcel vyhubiť; ⁹ vtedy, keď som ja vystúpil na vrch, aby som prevzal dve kamenné tabule, tabule zmluvy, ktorú s vami Pán uzavrel, a keď som štyridsať dní a štyridsať nocí ostal na vrchu bez toho, žeby som bol jedol chlieb a pil vodu. ¹⁰ Pán mi dal dve kamenné tabule popísané Božím prstom a na nich boli všetky slová, ktoré vám Pá povedal v deň zhromaždenia z ohňa na vrchu. ¹¹ Po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach mi Pán dal dve kamenné tabule, tabule zmluvy, ¹² a povedal mi: „Vstaň, zostúp rýchlo dolu, lebo tvoj ľud, čo si vyviedol z Egypta, zle robí! Veľmi rýchlo opustili cestu, ktorú som im určil, a zrobili si liatu modlu!“ ¹³ A Pán mi ešte povedal: „Videl som tento ľud a pozri, je to ľud nepoddajnej šije! ¹⁴ Nechaj ma, ja ich vyničím a vytriem ich mená spod neba, teba však urobím veľkým národom, mocnejším, ako je tento.“

            ¹⁵ Obrátil som sa a zostúpil som z vrchu, zatiaľ čo vrch blčal ohňom, a dve tabule som mal v rukách. ¹⁶ A tu som videl, že ste zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu: urobili ste si liate teľa, rýchlo ste opustili cestu, ktorú vám vyznačil Pán. ¹⁷ I schytil som dve tabule, odhodil som ich z rúk a roztrieskal som ich pred vašimi očami. ¹⁸ Potom som sa vrhol pred Pána ako predtým, štyridsať dní a štyridsať nocí bez toho, že by som bol jedol chlieb a pil vodu, za všetky vaše hriechy, ktoré ste popáchali, keď ste robili, čo je ohavné v Pánových očiach, a keď ste ho hnevali. ¹⁹ Zľakol som sa hnevu a zlosti, ktorou Pán voči vám zahorel tak, že vás chcel vyhubiť; ale Pán ma vypočul aj tento raz. Aj na Árona sa Pán rozhneval a tiež ho chcel zahubiť, ale prosil som vtedy aj za Árona. ²¹ A vašu ohavnosť, ktorú ste urobili, teľa som zobral, spálil, roztrieskal som ho na kúsky tak, že ostal len prach a ten prach som hodil do potoka, čo steká z vrchu. ²² Aj v Tabere a v Masse a v Kibrot-Hatave ste vydráždili Pána do hnevu. ²³ A keď vás Pán od Kadešbarny poslal so slovami: „Vystúpte a zaujmite krajinu, ktorú som vám dal,“ protivili ste sa rozkazu Pána, svojho Boha, neverili ste mu a nepočúvali ste ho. ²⁴ Boli ste vždy odbojní, čo vás poznám!

            ²⁵ Aj vtedy som sa vrhol pred Pána a štyridsať dní a štyridsať nocí som tam ležal, lebo Pán sa vyhrážal, že vás zahubí; ²⁶ ale ja som prosil Pána a vravel som: „Pane, môj Pane, nevyhub svoj ľud a svoje vlastníctvo, ktoré si svojou mocou vyslobodil a ktoré si silnou rukou vyviedol z Egypta. ²⁷ Pamätaj na svojho služobníka Abraháma, Izáka a Jakuba! Nepozeraj na zaťatosť tohoto ľudu, na ich bezbožnosť a ich hriech! ²⁸ Nech nevravia v krajine, z ktorej si ich vyviedol: „Pán ich nemohol voviesť do krajiny, ktorú im prisľúbil, a nenávidel ich; preto ich vyviedol na púšť, aby ich usmrtil. ²⁹ Veď oni sú tvoj ľud a tvoje vlastníctvo, ktoré si vyviedol svojou mohutnou silou a vystretým ramenom!“

Prosba a poďakovanie

 

 

            ¹ Dávidov žalm.

 

            Pane, k tebe volám;

            Bože môj, nebuď voči mne mlčanlivý,

            aby som sa pre tvoje mlčanie

            nestal podobným tým, čo zostupujú do priepasti.

 

            ² Čuj moju úpenlivú prosbu, keď volám k tebe

            a spínam ruky k tvojmu svätému chrámu.

            ³ Nezaobchádzaj so mnou ako s hriešnikmi

            alebo s tými, čo páchajú zlo,

            čo blížnym hovoria o pokoji,

            ale ich srdce je plné zloby.

 

            ⁴ Nadeľ im podľa ich skutkov

            a podľa ničomnosti ich výmyslov.

            Odplať im podľa diela ich rúk,

            odmeň ich podľa zásluhy.

            ⁵ Pretože si nevšímajú skutky Pánove

            a dielo jeho rúk,

            zničí ich a nepostaví už viac.

 

            ⁶ Nech je velebený Pán,

            že vyslyšal moju úpenlivú prosbu;

            ⁷ Pán je moja pomoc a môj ochranca.

            V neho dúfalo moje srdce a prišla mi pomoc;

            zaplesalo moje srdce

            a za to mu spevom ďakujem.

 

            ⁸ Pán je sila svojho ľudu

            a útočište spásy pre svojho pomazaného.

            ⁹ Spas svoj ľud a požehnaj svojich dedičov

            a spravuj ich a dvíhaj ich až naveky.