Nm13
XIII. Izrael na hraniciach Kanaánu: Vyzvedači. - 1 Potom sa ľud pohol z Haserotu a utáboril sa na púšti Fáran. 2 Tam Pán hovoril Mojžišovi: 3 „Pošli mužov, nech sa prezvedia o krajine Kanaán, ktorú chcem dať Izraelitom. Z každého kmeňa pošli po jednom, všetci nech sú poprední mužovia.“ 4 A Mojžiš ich na Pánov rozkaz poslal z púšte Fáran, všetko mužov, ktorí boli pohlavármi Izraelitov. Ich mená sú: 5 Z Rubenovho kmeňa Zechurov syn Samua, 6 zo Simeonovho kmeňa Huriho syn Safat, 7 z Júdovho kmeňa Jefonov syn Kaleb, 8 z Isacharovho kmeňa Jozefov syn Igal, 9 z Efraimovho kmeňa Nunov syn Osé, 10 z Benjamínovho kmeňa Rafuho syn Falti, 11 zo Zabulonovho kmeňa Sodiho syn Gediel, 12 z Jozefovho kmeňa, čiže z kmeňa Manassesovho, Susiho syn Gadi, 13 z Danovho kmeňa Gemaliho syn Amiel 14 z Aserovho kmeňa Michaelov syn Stur, 15 z Neftaliho kmeňa Vapsiho syn Nahabi 16 a z Gadovho kmeňa Machiho syn Guel. 17 To sú mená mužov, ktorých poslal Mojžiš, aby preskúmali krajinu. Vtedy dal Mojžiš Nunovmu synovi Osému meno Jozue.
18 Keď ich Mojžiš poslal preskúmať kanaánsku krajinu, povedal im: „Choďte do Negebu, potom vystúpte na vrchy 19 a zistite, aká je to krajina a či ľud, ktorý tam býva, je mocný alebo slabý, či je ho veľa alebo málo, 20 či je zem dobrá alebo zlá. Aké sú mestá, v ktorých býva, či sú to dediny alebo opevnené mestá. 21 Či je pôda žírna alebo planá, či tam rastú stromy a či nie. Buďte udatní a prineste nám aj z plodín tej krajiny!“ Bolo to v čase, keď už možno jesť včasné hrozno.
22 Odišli teda a prezreli krajinu od púšte Sin až po Rohob, ktorý je pri vchode do Ematu. 23 Keď prešli Negebom, prišli do Hebronu, kde žili Achiman, Sisaj a Tolmaj, Enakovi potomkovia; Hebron bol totiž postavený o sedem rokov prv, ako egyptské mesto Tanis. 24 Tak došli až do údolia Eskol. Tu odrezali ratolesť s hroznovým strapcom, ktorý museli niesť dvaja mužovia na tyči. Vzali tiež niekoľko granátových jabĺk a fíg. 25 Toto miesto pomenovali Nachal-Eskol, to jest Údolie hrozna, lebo tam Izraeliti odrezali ten hroznový strapec.
Návrat a správy vyzvedačov. - 26 Po štyridsiatich dňoch, keď prezreli celú krajinu, vrátili sa späť. 27 Prišli k Mojžišovi, Áronovi a celej izraelskej pospolitosti na púšť Fáran do Kádeša a rozprávali im aj celej pospolitosti a ukazovali im plody tejto krajiny. 28 Hovorili im: „Prišli sme do krajiny, do ktorej si nás poslal. Naozaj oplýva mliekom a medom. A toto sú z nej plody! 29 Lenže ľud, čo v krajine býva, je mocný. Mestá sú opevnené a veľmi veľké. Aj Enakových potomkov sme tam videli. 30 V Negebe bývajú Amalekiti, na vrchoch sídlia Hetejci, Jebuzejci a Amorejčania. Pri mori a na brehoch Jordána bývajú zasa Kanaánčania.“
31 Tu sa Kaleb usiloval utíšiť ľud, ktorý brojil oproti Mojžišovi a zvolal: „Poďme hneď a zaujmime krajinu, lebo ju môžeme dobyť!“ 32 Ale mužovia, čo šli s ním, vraveli: „Nie, nemôžeme ísť proti tomu ľudu veď je silnejší ako my! 33 A rozprávali Izraelitom nepravdy o krajine, ktorú prezreli: „Krajina, ktorú sme krížom-krážom prešli, aby sme ju prezreli, je krajinou, ktorá požiera svojich obyvateľov, a všetok ľud, ktorý sme tam videli, je vysokého vzrastu. 34 Ba aj obrov sme tam videli, Enakových synov z rodu obrov. Popri nich sme sa zdali ako kobylky!“
Nm14
XIV. Vzbura ľudu. - 1 Tu sa dal všetok ľud do kriku a národ nariekal cez celú noc, 2 všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vravela: „Ach, keby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli mŕtvi! 3 Prečo nás chce Pán voviesť do tejto krajiny?! Aby sme pohynuli mečom? Či sa majú naše ženy a malé deti stať korisťou? Nebude vari pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta?“ 4 A hovorili si: „Vyvoľme si vodcu a vráťme sa do Egypta!“
5 Keď to Mojžiš a Áron počuli, vrhli sa pred celou izraelskou pospolitosťou tvárou na zem. 6 Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb, ktorí boli tiež na výzvedách v krajine, roztrhli si odev 7 a povedali celej izraelskej pospolitosti: „Krajina, ktorú sme poprechodili, aby sme ju prezreli, je veľmi dobrá krajina. Ak je nám Pán naklonený, vovedie nás do tejto krajiny a dá nám ju. Je to krajina, ktorá oplýva mliekom a medom. 9 Nedvíhajte sa proti Pánovi a nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ich môžeme zničiť! Ich ochrana ich opustila, s nami je však Pán. Nebojte sa!“
Mojžišovo orodovanie za ľud. - 10 Keď sa celá pospolitosť chystala ukameňovať ich, zjavila sa nad stánkom zjavenia všetkým Izraelitom Pánova sláva. 11 A Pán hovoril Mojžišovi: „Ako dlho ma ešte bude tento ľud tupiť? Dokedy mi bude odopierať vieru popri všetkých znameniach, ktoré som medzi vami urobil? 12 Budem ho biť morom a vyničím ho! Teba však urobím národom väčším a početnejším, ako je tento!“ 13 Ale Mojžiš vravel Pánovi: „Egypťania počuli, že ty si z ich stredu vyviedol tento ľud svojou mocou; 14 a obyvatelia tejto krajiny hovoria, že ty, Pán, bývaš uprostred tohoto ľudu, že ideš pred ním cez deň vo svojom oblačnom stĺpe a za noci v stĺpe ohnivom. 15 Ak jedným úderom zabiješ tento národ, tak národy, ktoré počuli zvesť o tebe, povedia: 16 „Pretože Pán nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im prísahou prisľúbil, pobil ich na púšti!“ 17 Nech sa ukáže moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si hovoril: 18 Pán je zhovievavý a veľmi milostivý, odpúšťa hriechy a poklesky. Nikoho však nenechá bez trestu, navštevuje hriechy otcov na deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia. 19 Nuž odpusť hriech tomuto ľudu podľa svojho milosrdenstva, ako si tomuto ľudu odpúšťal od odchodu z Egypta až doteraz!“
Boží trest. - 20 Pán odpovedal: „Odpustím, ako si prosil. 21 Ale ako žijem a ako Pánova sláva napĺňa celú zem, 22 tak všetci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som robil v Egypte a na púšti, a pritom ma pokúšali desať ráz a nepočúvali môj hlas, 23 neuvidia krajinu, ktorú som prísahou sľúbil vašim otcom. 24 Svojho služobníka Kaleba však vovediem do krajiny - do ktorej už vkročil - za odmenu, že bol naplnený iným duchom a že mi ostal verný. Jeho potomstvo ju prevezme do vlastníctva. 25 Amalekiti a Kanaánčania ostanú však bývať na rovine. Preto sa ráno pohnite a vráťte sa na púšť cestou k Červenému moru!“
26 Ďalej Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: 27 „Dokedy ešte bude tento naničhodný ľud proti mne reptať? Počul som tupenie Izraelitov, ktorým sa previnili voči mne. 28 Povedz im teda: Tak, ako žijem - to je Pánov výrok -, naložím s vami tak, ako ste si otvorene odo mňa žiadali. 29 Tu na púšti popadajú vaše telá. Vy všetci, čo ste boli prehliadnutí, vy všetci bez výnimky od dvadsiateho roku nahor, lebo ste reptali proti mne. 30 Nik z vás nevojde do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou sľúbil, že vám ju dám, okrem Jefonovho syna Kaleba a Nunovho syna Jozueho. 31 Vaše malé deti však, o ktorých ste vraveli, že budú korisťou, tie tam vovediem a ony spoznajú krajinu, ktorou ste vy pohrdli. 32 Vaše mŕtve telá sa rozpadnú tu na púšti 33 a vaši synovia budú štyridsať rokov blúdiť po púšti a budú pykať za váš odpad, kým ich telá nepohynú na púšti. 34 Bude to podľa počtu dní v ktorých ste sa vyzvedali o krajine, štyridsať dní, rátajúc deň za rok, budete pykať za svoje pochybenie. Teda štyridsať rokov, aby ste poznali, čo znamená, keď sa ja vzdialim. 35 To som povedal ja, Pán! Naozaj toto urobím celému tomuto naničhodnému ľudu, ktorý sa proti mne spolčil. Tu na púšti pohynú, tu oni pohynú!“
Smrť vyzvedačov. - 36 Mužovia, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu a ktorí po svojom návrate popudili celú pospolitosť na reptanie tým, že rozprávali o krajine nepravdy, 37 tí mužovia, čo rozprávali zlomyseľne o krajine, pomreli náhlou smrťou pred Pánom. 38 Iba Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb ostali nažive z tých, čo boli preskúmať krajinu.
Nešťastný pokus vniknúť do Kanaánu. - 39 Keď Mojžiš oznámil celému ľudu tieto slová, ľud veľmi zosmutnel. 40 Na druhý deň zavčas rána vstali, išli na temeno vrchu a vraveli: „Sme ochotní tiahnuť na miesto, o ktorom hovoril Pán, lebo sme zhrešili.“ 41 Mojžiš im však odvrával: „Prečo chcete prestúpiť Pánov rozkaz?! To sa vám nepodarí! 42 Nevystupujte, lebo Pán nie je uprostred vás a vaši nepriatelia vás porazia. 43 Veď tam budú proti vám Amalekiti a Kanaánčania a vy padnete mečom. Odvrátili ste sa od Pána, preto ani Pán nebude s vami!“ 44 Oni však boli zaslepení a tiahli na temeno vrchu. Ale Pánova archa zmluvy a Mojžiš neopustili táborisko. 45 Tu zostúpili Amalekiti a Kanaánčania a bili ich a prenasledovali ich až po Hormu.
Nm15
XV. Dodatky k zákonom: O pridávaní potravinových a nápojových obiet k celostným a pokojným žertvám. - 1 Pán hovoril Mojžišovi: 2 „Hovor Izraelitom a povedz im: Keď prídete do krajiny, ktorú vám dám na bývanie, 3 a keď budete chcieť Pánovi obetovať zápalnú obetu, celostnú žertvu alebo pokojnú žertvu, či už zo sľubu alebo z príležitosti svojich sviatkov, aby ste pripravili Pánovi príjemnú vôňu z hovädzieho dobytka alebo zo stáda, 4 tak ten, kto donesie obetný dar, nech prinesie ako potravinovú obetu desatinu efy jemnej múky, poliatej štvrtinou hinu oleja. 5 Aj z vína sa k celostnej žertve alebo pokojnej žertve prinesie na nápojovú obetu na každého baránka jedna štvrtina hinu. 6 K baranovi sa však pridajú na potravinovú obetu dve desatiny efy jemnej múky, poliatej tretinou hinu oleja, 7 a tretina hinu vína na nápojovú obetu; takto prinesieš Pánovi príjemnú vôňu. 8 Ak však podáš na celostnú žertvu alebo na pokojnú žertvu býčka, aby si splnil sľub, 9 tak k býčkovi prinesieš na potravinovú obetu tri desatiny efy jemnej múky, poliatej pol hinom oleja, 10 a z vína prinesieš pol hina ako nápojovú obetu na zápalnú obetu príjemnej vône Pánovi. 11 Takto sa to urobí pri každom býkovi, baranovi, baránkovi a kozľati. 12 Podľa toho, aký bude počet obiet, pri každom kuse sa takto zachováte! 13 Podľa tohoto sa zachová každý domorodec, keď prinesie Pánovi zápalnú obetu príjemnej vône. 14 Ak sa bude u vás zdržiavať cudzinec, alebo ak u vás niekto dlhšie býva a bude chcieť priniesť Pánovi zápalnú obetu príjemnej vône, urobí to takisto, ako to robievate vy. 15 Tie isté predpisy platia pre vás aj pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava. To bude večne platný predpis z pokolenia na pokolenie. Pred Pánom platí to isté pre vás ako pre cudzinca. 16 Ten istý zákon a to isté právo je platné pre vás aj pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava.“
Chleby z prvotín. - 17 Pán hovoril Mojžišovi: 18 „Hovor Izraelitom a povedz im: Keď vojdete do krajiny, do ktorej vás vovediem, 19 a budete jesť z obilia tej krajiny, oddeľte podávaciu obetu pre Pána! 20 Venujte peceň zo svojej prvej múky na podávaciu obetu! Oddeľte ju ako podávanie z vášho humna! 21 Teda svoju prvú múku budete dávať Pánovi na podávaciu obetu vo všetkých vašich pokoleniach.
Obeta zmierenia za previnenie z neopatrnosti. - 22 Ak sa z nedopatrenia previníte a prestúpite niektorý zo zákonov, ktoré dal Pán Mojžišovi 23 a ktoré vám Pán natrvalo prikázal odo dňa, keď to Pán nariadil, a ďalej všetkým vašim pokoleniam, 24 teda ak sa to prihodí bez toho, že by si toho bol ľud vedomý, nech sa za nedopatrenie - podľa predpisu - prinesie dobytča, býček na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána. Pridá sa k tomu aj potravinová a nápojová obeta a cap na obetu za hriech. 25 Kňaz sprostredkuje celej izraelskej pospolitosti zmierenie a odpustí sa im. Veď bolo len nedopatrenie a oni priniesli ako obetný dar celostnú žertvu Pánovi a k tomu aj obetu za hriech pre Pána za svoju neopatrnosť. 26 Odpustí sa teda celej izraelskej pospolitosti i cudzincom, ktorí sa u nich zdržujú. Nedopatrenie bude na ťarchu celej pospolitosti.
27 Ak z nedopatrenia zhreší jednotlivec, prinesie jednu ročnú kozu na obetu za hriech 28 a kňaz človekovi; čo sa prehrešil z neopatrnosti, sprostredkuje zmierenie. Ak zhrešil neúmyselne pred Pánom, vykoná sa nad ním zmierenie a odpustí sa mu. 29 Ten istý zákon platí pre vás, čo ste s narodili v krajine medzi Izraelitmi, ako i pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava, ak pôjde o toho, čo sa previnil z neopatrnosti.
30 No ak niekto zhreší úmyselne, či domorodec alebo cudzinec, ten sa rúha Pánovi, taký človek musí byť vyhubený spomedzi svojho ľudu. 31 Opovrhol Pánovým slovom a porušil jeho príkaz. Takého človeka nech bez milosti zahubia a jeho vina ostane na ňom!“
Trest narušiteľov soboty. - 32 Keď boli Izraeliti na púšti, prichytili istého muža, ktorý v sobotňajší deň zbieral drevo. 33 A tí, čo ho prichytili pri zbieraní, priviedli ho k Mojžišovi a Áronovi a k celej izraelskej pospolitosti. 34 Oni ho uväznili, lebo sa ešte nevedelo, čo s ním treba urobiť. 35 Tu povedal Pán Mojžišovi: „Ten muž musí zomrieť. Celá izraelská pospolitosť ho ukameňuje mimo tábora.“ 36 Celá izraelská pospolitosť ho teda vyviedli pred tábor a tam ho na smrť ukameňovali, ako prikázal Pán Mojžišovi.
Kystky na obrube plášťa. - 37 Pán hovoril Mojžišovi: 38 „Hovor Izraelitom a povedz im, aby si urobili na okrajoch plášťa kystky - oni aj ich potomci -, a na každú kystku nech pripevnia šnúru z belasého purpuru. 39 Kystky vám budú slúžiť na to, že keď na ne pozriete, spomeniete si na Pánove príkazy, že ich máte plniť, aby ste nenasledovali žiadosti svojho srdca a svojich očí, ktoré by vás viedli, 40 ale aby ste pamätali na všetky moje príkazy a nasledovali ich a aby ste takto boli svätí pre svojho Boha. 41 Ja, Pán, som váš Boh, ktorý som vás vyviedol z egyptskej krajiny, aby som bol vaším Bohom, ja, Pán, váš Boh.“
Dobrý pastier
Ž23 (22)
1 Dávidov žalm.
Pán je môj pastier, nič mi nechýba:
2 pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám,
3 dušu mi osviežuje.
Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu.
4 I keby som mal ísť tmavou dolinou,
nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica,
tie sú mi útechou.
5 Prestieraš mi stôl
pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu
a kalich mi napĺňaš až po okraj.
6 Dobrota a milosť budú ma sprevádzať
po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom
mnoho a mnoho dní.