Nm19
XIX. Dodatok k zákonu o čistote. - 1 Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: 2 „Toto je zákonné ustanovenie, ktoré dal Pán, keď nariadil: Povedz Izraelitom, aby ti priviedli bezchybnú červenú jalovicu, ktorá nemá chyby a ktorá dosiaľ nenosila jarmo. 3 Odovzdajte ju kňazovi Eleazarovi! Potom ju vyvedú von pred tábor a zabijú pred jeho očami! 4 Nato kňaz Eleazar vezme prstom niečo z jej krvi a sedem ráz pokropí jej krvou smerom ku vchodu do stánku zjavenia. 5 Potom ju spália pred jeho očami; jej kožu, mäso, krv i trus spália spolu. 6 Tu vezme kňaz cédrové drevo, yzop a karmazínové nite a hodí to do ohňa, v ktorom spaľujú jalovicu. 7 Nakoniec si kňaz vyperie šaty a okúpe si telo vo vode. Potom môže opäť vojsť do tábora, ale kňaz ostane až do večera nečistý. 8 Aj ten, čo ju spálil, musí si vyprať šaty a telo okúpať vo vode a bude do večera nečistý. 9 Nato muž, ktorý je čistý, pozbiera popol z jalovice a uloží ho na čistom mieste mieste tábora. Uschová sa pre izraelskú pospolitosť na prípravu očistnej vody; to je obeta za hriechy. Ten, čo zbieral popol z jalovice, musí si vyprať šaty a bude do večera nečistý.
Použitie očistnej vody. - Pre Izraelitu i cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava, platí na večné veky toto ustanovenie: 11 Kto sa dotkne mŕtveho alebo nejakej mŕtvoly, bude sedem dní nečistý. 12 Na tretí a siedmy deň sa dá zmierovať a potom bude čistý. Ak sa však na tretí a siedmy deň nedá zmierovať, nebude čistý. 13 Každý, kto sa dotkne mŕtvoly človeka a nedá sa zmieriť, poškvrní Pánov príbytok. Takýto človek musí byť vyobcovaný z Izraela. Pretože nebol pokropený očistnou vodou, ostane nečistý. Jeho nečistota ostane na ňom.
14 Zákon znie takto: Ak umrie nejaký človek v stane, tak každý, kto do stanu vstúpi, i každý, kto v stane býva, bude sedem dní nečistý. 15 Aj každá otvorená nádoba, ktorej vrchnák nie je zaviazaný povrázkom, bude nečistá. 16 Tiež sedem dní bude nečistý, kto sa dotkne zabitého mečom na voľnom poli alebo niekoho, kto nešťastne zahynul, alebo nejakej ľudskej kosti, alebo hrobu. 17 Pre každého, kto sa takto poškvrní, vezme sa niečo z popola zo spálenej obety za hriech a v nádobe sa to zaleje živou vodou. 18 Potom muž, ktorý je čistý, vezme yzop, namočí ho do vody a pokropí stan, všetko jeho zariadenie i všetky osoby, ktoré sa v ňom nachodia. Takisto toho, kto sa dotkol kosti, zabitého alebo akokoľvek zahynutého, alebo hrobu. 19 Teda ten, kto je čistý, pokropí na tretí a siedmy deň nečistého. Keď ho na siedmy deň zmieri, ten si vyperie šat a okúpe sa vo vode a večer bude už čistý. 20 Ak bude niekto nečistý a nedá sa zmieriť, takého človeka treba z pospolitosti vyobcovať, lebo poškvrnil Pánovu svätyňu. Keďže nebol pokropený očistnou vodou, ostáva nečistý. 21 Toto nech je pre vás večne platný zákon! Aj ten, kto kropí očistnou vodou, nech si operie šaty. Ktokoľvek sa dotkne očistnej vody, bude do večera nečistý. 22 Čohokoľvek sa nečistý dotkne, bude nečisté, a takisto osoba, ktorá sa dotkne jeho, bude do večera nečistá.“
Nm20
XX. Máriina smrť a vzbura v Meríbe. - 1 V prvom mesiaci v štyridsiatom roku prišli Izraeliti, celá ich pospolitosť, na púšť Sin a ľud sa utáboril v Kádeši. Tam zomrela Mária a tam ju i pochovali.
A keď ľud nemal vody, zhŕkli sa proti Mojžišovi a Áronovi 3 a ľud sa vadil s Mojžišom a kričal: „Kiežby sme boli (aj my) pomreli, keď zahynuli naši bratia pred Pánom! 4 Prečo ste doviedli Pánovu pospolitosť na túto púšť? Aby sme pomreli aj s naším dobytkom? 5 Prečo ste nás len vyviedli z Egypta a priviedli na toto zlé miesto, do kraja, kde niet zrna, ani fíg, ani viníc, ani granátových jabĺk, ba ani len vody na pitie?“ 6 Vtedy Mojžiš a Áron odišli od pospolitosti ku vchodu do stánku zjavenia a padli na tvár. I zjavila sa im Pánova sláva 7 a Pán povedal Mojžišovi: 8 „Vezmi si palicu a zhromaždi pospolitosť, ty a tvoj brat Áron, a pred ich očami rozkážte skale, aby dala vodu. Vyvedieš vodu zo skaly a napojíš pospolitosť i jej dobytok.“ 9 Mojžiš vzal palicu z jej miesta pred Pánom, ako mu prikázal. 10 Potom Mojžiš s Áronom zhromaždili pospolitosť pred skalu a Mojžiš im povedal: „Počujte, vy buriči: Budeme vám môcť vyviesť vodu z tejto skaly?“ 11 Nato Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale. I vyliala sa voda prúdom a napila sa pospolitosť aj jej dobytok. 12 Ale potom Pán povedal Mojžišovi a Áronovi: „Pretože ste mi neverili a neoslávili ste ma pred očami Izraelitov, nevovediete tento ľud do krajiny, ktorú im dám.“ 13 To sú vody Meríby (Vody zvady), kde sa Izraeliti vadili s Pánom a (kde) sa na nich oslávil.
Od Kádeša až do Zajordánska 20,14 - 21,35
Vyjednávanie s Edomčanmi. - 14 Mojžiš ešte z Kádeša poslal poslov k edomskému kráľovi: „Toto ti odkazuje tvoj brat Izrael: Ty poznáš všetky strasti, ktoré nás zastihli: 15 Naši otcovia zostúpili do Egypta a bývali sme dlhý čas v Egypte. Egypťania zle zaobchádzali s nami i s našimi otcami. 16 Volali sme o pomoc k Pánovi, on počul náš nárek a poslal nám anjela, ktorý nás vyviedol z Egypta. Teraz sme v Kádeši, v meste na hranici tvojho územia. 17 Chceli by sme prejsť cez tvoju krajinu. Nepôjdeme po poli ani cez vinice, ani nebudeme piť vodu z tvojich studní. Pôjdeme po kráľovskej ceste, neodchýlime sa ani napravo, ani naľavo kým neprejdeme tvojím územím.“ 18 Ale Edom im odpovedal: „Cez moje územie nepôjdeš! Ináč ťa napadnem mečom!“ 19 Izraeliti mu odkázali: „Pôjdeme po hlavnej ceste a ak budeme piť - ja a môj dobytok - z tvojej vody, zaplatím to. Nežiadam nič inšie, iba prejsť svojimi nohami.“ 20 Ale on odpovedal: „Neprejdeš!“ A hneď nato Edom vytiahol proti nim s veľkým množstvom a ozbrojenou rukou. 21 Keď teda Edom odmietol povoliť Izraelitom prechod cez svoje územie, Izrael sa mu vyhol.
Áronova smrť - 22 Takto vyrazila celá izraelská pospolitosť z Kádeša a došla k vrchu Hor. 23 Tu na vrchu Hor, ktorý je na hraniciach edomskej krajiny, povedal Pán Mojžišovi a Áronovi: 24 „Áron sa pripojí k svojmu ľudu, lebo nevojde do krajiny, ktorú dávam Izraelitom, lebo ste sa sprotivili pri vode Meríby môjmu rozkazu. 25 Vezmi Árona a jeho syna Eleazara vyveď ich na vrch Hor. 26 Tam vyzlečieš Árona z jeho rúcha a oblečieš doň jeho syna Eleazara, lebo Áron sa tam pripojí k svojim príbuzným.“ 27 A Mojžiš urobil tak, ako nariadil Pán; vystúpili pred očami celej pospolitosti na vrch Hor. 28 Tu Mojžiš vyzliekol Árona z jeho rúcha a obliekol doň jeho syna Eleazara. A tam na končiari vrchu Áron zomrel. Mojžiš a Eleazar potom zišli z vrchu dolu; 29 a keď všetok ľud videl, že Áron umrel, celá Izraelova rodina ho tridsať dní oplakávala.
Nm21
XXI. Boj s aradským kráľom. - 1 Keď sa Kanaánčan, kráľ z Aradu, ktorý býval v Negebe, dozvedel, že Izraeliti tiahnu cestou popri Atarim, napadol Izraelitov a niekoľko z nich zajal. 2 Vtedy Izrael urobil sľub a povedal: „Ak vydáš tento ľud do mojej moci, vykonám na ich mestách kliatbu zničenia.“ 3 Pán vypočul Izraelovu žiadosť a vydal mu Kanaánčanov a on rozšíril na nich a na ich mestá kliatbu zničenia. I nazvali to miesto Horma.
Medený had. - 4 Od vrchu Hor tiahli ďalej smerom k Červenému moru, aby obišli edomskú krajinu. Cestou bol ľud netrpezlivý, 5 ľud šomral proti Bohu a proti Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Niet chleba, niet vody a tento biedny pokrm sa nám už hnusí!“ 6 Za to Pán poslal na ľudí jedovaté hady. Ony hrýzli ľud a z Izraelitov mnoho ľudí pomrelo. 7 Tu prišiel ľud k Mojžišovi a povedal: „Zhrešili sme, keď sme šomrali proti Pánovi a proti tebe. Pros za nás u Pána, aby od nás odňal hady!“ A Mojžiš prosil za ľud. 8 Tu Pán povedal Mojžišovi: „Urob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý kto naň pozrie, ostane nažive. Mojžiš teda urobil medeného hada a vyvesil ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive.
Cesta Izraelitov k rieke Arnon. - 10 Potom Izraeliti išli ďalej a táborili v Obote. 11 Keď sa z Oboty vzdialili, utáborili sa v Jeabarime, na púšti východne od Moabska. 12 Odtiaľ sa pobrali ďalej a táborili pri potoku Zared. 13 Keď sa odtiaľ pohli, utáborili sa zasa pozdĺž Arnonu, ktorý je v púšti a ktorý priteká z amorejského územia. Arnon je moabskou hranicou medzi Moabčanmi a Amorejčanmi. 14 Preto sa hovorí v „Knihe bojov Pánových“:
15 „Vaheb v Sufe a údolia Arnonu,
svahy údolí, čo sa tiahnu do krajiny Ar
a opierajú sa o hranicu Moabska.“
16 Odtiaľ tiahli k Bére. To je studnica, o ktorej hovoril Pán Mojžišovi: „Zhromaždi ľud, nech im dám vody!“ 17 Vtedy Izrael spieval túto pieseň:
18 „Vyraz studnička! Prespevujte jej!
Studnica, ktorú kopali kniežatá,
vznešení ľudu ju vyhĺbili
svojimi žezlami, svojimi palicami!“
Z púšte potom tiahli do Matany, 19 z Matany do Nahalielu, z Nahalielu do Bamotu, 20 z Bamotu do údolia v Moabských stepiach, na výšinu Fasgy, ktorá hľadí do pustatiny.
Boj a víťazstvo nad amorejským kráľom Sehonom. - 21 Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Sehonovi a odkázal mu: 22 Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu. Nevstúpime ti ani na pole, ani do vinice, nebudeme piť vodu z tvojich studníc. Pôjdeme po kráľovskej ceste, kým neprejdeme tvoje územie.“ 23 Ale Sehon nedovolil Izraelitom prejsť cez svoje územie. Ba zhromaždil všetko svoje vojsko a vytiahol proti Izraelitom na púšť, a keď prišiel do Jasy, napadol Izrael. 24 Ale Izrael ho bil ostrím meča a zaujal jeho krajinu od Arnonu až po Jabok, až po územie Amonitov. Amonskou hranicou bol Jezer. 25 Izrael zaujal všetky tamojšie mestá a osadil sa vo všetkých amorejských mestách, v Hesebone a vo všetkých dedinách. 26 Hesebon bolo mesto amorejského kráľa Sehona. On predtým viedol vojnu s predchádzajúcim moabským kráľom a vyrval mu z rúk celú krajinu až po Arnon. 27 Preto pospevovali (uštipačne) pesničkári:
28 „Poďte do Hesebonu,
vystavané a opevnené bude Sehonovo mesto!
Veď z Hesebona vyšľahol oheň,
plameň zo Sehonovho hradu,
strávil moabský Ar dočista,
popálil arnonské výšiny.
29 Beda ti, Moabsko!
Stratený si, Kamošov ľud!
Opustil svojich synov na úteku
a svoje dcéry v zajatí arnorejského kráľa Sehona.
30 Lež my sme ho ničili strelami,
Hesebon bol stratený až po Dibon
a pustošili sme ich v Nofe,
ktorý leží pri Madabe.“
Víťazstvo nad bášanským kráľom Ogom. - 31 Keď sa Izraeliti osadili v krajine Amorejčanov, 32 Mojžiš poslal vyzvedieť sa o Jezeri. Potom ho zaujali aj s jeho osadami a vyhnali Aramejčanov, ktorí tam bývali.
33 Nato sa obrátili a tiahli smerom k Bášanu. Tu pri Edrei vytiahol proti nim do boja so všetkým svojím vojskom bášanský kráľ Og. 34 Pán však povedal Mojžišovi: „Neboj sa ho! Dám ti ho do rúk so všetkým jeho vojskom a s celou jeho krajinou a ty s ním naložíš, ako si urobil s amorejským kráľom Sehonom, ktorý sídlil v Hesebone!“ 35 Zabili ho teda, aj jeho synov a všetko jeho vojsko, takže mu neostal nik, čo by bol utiekol, a jeho krajinu zaujali.
Pán prichádza do chrámu
Ž24 (23)
1 Dávidov žalm.
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa,
okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
2 Veď on sám položil jeho základy na moriach
a upevnil ho na vodách.
3 Kto smie vystúpiť na vrch Pánov,
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
4 Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté,
čo nedvíha svoju dušu k márnosti
a neprisahá falošne.
5 Taký dostane požehnanie od Pána
a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
6 To je pokolenie tých, čo ho hľadajú,
čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.
7 Zdvihnite, brány, svoje hlavice
a vyvýšte sa, brány prastaré,
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
8 Kto je ten kráľ slávy?
Pán silný a mocný,
Pán mocný v boji.
9 Zdvihnite, brány, svoje hlavice
a vyvýšte sa, brány prastaré,
lebo má vstúpiť kráľ slávy.
10 Kto je ten kráľ slávy?
Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.