2Sam22
XXII. Dávidova ďakovná a víťazná pieseň. - 1 Majstrovi chóru. Dávid povedal slová tejto piesne Pánovi v deň, keď ho Pán vyslobodil z rúk všetkých jeho nepriateľov a zo Šaulových rúk. Povedal:
”(Milujem ťa, Pane, moja sila;)
2 Pane, skala moja, tvŕdza moja, osloboditeľ môj.
3 Bože môj, moje bralo, kam sa utiekam,
môj štít, sila mojej spásy,
moja záštita a útočište moje!
Záchranca môj, čo ma od násilia zachránil.
4 Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála,
a budem zachránený pred nepriateľmi.
5 Lebo ma obkľúčilo smrtiace vlnobitie
a vydesili zlostné prívaly.
6 Ovinuli ma povrazy záhrobia,
zovreli ma osídla smrti.
7 V úzkosti som vzýval Pána
a volal som ku svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas
a moje volanie preniklo k jeho sluchu.
8 Zem sa pohýbala a zachvela;
nebesia sa otriasli a pohli v základoch,
lebo vzplanul hnevom.
9 Dym sa mu valil z nozdier
a spaľujúci oheň z jeho úst,
vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
10 Znížil nebesia a zostúpil:
čierne mračno pod jeho nohami.
11 Zasadol na cheruba a vzlietol,
vznášal sa na krídlach vetrov.
12 Stánok si urobil vôkol seba
z čierňavy vôd a hustých oblakov.
13 Pred žiarou jeho tváre
sa do žerava rozpálilo uhlie.
14 Pán z neba zahrmel
a zaznel hlas Najvyššieho.
15 Vyslal šípy a rozprášil ich,
vrhol blesky a zmietol ich.
16 Otvorili sa morské hlbočiny
a základy zeme sa odkryli.
Pred Pánovou hrozbou,
pred víchricou jeho hnevu.
17 Z výsosti čiahol rukou a chytil ma
a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
18 Vyslobodil ma z rúk môjho premocného nepriateľa,
z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja.
19 Napadli ma v môj deň nešťastný,
ale Pán mi bol podperou.
20 Vyviedol ma na miesto priestranné,
zachránil ma, lebo si ma obľúbil.
21 Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil,
odmenil ma za to, že moje ruky boli čisté,
22 lebo som kráčal po cestách Pánových
a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
23 Pred očami som mal všetky jeho príkazy
a jeho zákony som neodvrhol.
24 S ním som bol bez úhony
a uchránil som sa zločinu.
25 Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil,
lebo videl, že som čistý.
26 Voči svätému si svätý,
voči šľachetnému šľachetný,
27 voči úprimnému úprimný,
voči zvrhlému si neúprosný.
28 Ubiedený ľud chrániš pred zánikom
a ponižuješ oči pyšných,
29 lebo ty, Pane, si moja pochodeň
a môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
30 Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou;
s pomocou svojho Boha hradby preskočím.
31 Božia cesta je nepoškvrnená,
ohňom je vyskúšané slovo Pánovo.
On je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.
32 Veď kto je Boh okrem Pána?
Kto je skala okrem nášho Boha?
33 To Boh ma silou opásal
a moju cestu urobil bezúhonnou.
34 Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa
a postavil ma na výšinu.
35 Ruky mi na boj vycvičil
a moje ramená napínajú luk kovový.
36 Dal si mi svoj štít záchranný
(pravicou si ma podporil)
a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.
37 Mojim krokom si cestu uvoľnil
a moje nohy nepociťujú únavu.
38 Naháňal som svojich nepriateľov a porazil som ich,
nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.
39 Tak som ich ničil a drvil, že ani vstať nemohli,
popadali mi pod nohy.
40 Opásal si ma udatnosťou v boji
a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.
41 Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek
a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.
42 Kričali, nemal im kto pomôcť,
volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.
43 Rozprášil som ich ako prach zeme,
šliapal som po nich ako po blate uličnom.
44 Vyslobodil si ma zo vzbury ľudu
a ustanovil za hlavu národov.
Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal,
45 o moju priazeň sa uchádzajú cudzinci
a poslúchajú ma na jediné slovo.
46 Cudzinci blednú od strachu
a trasú sa vo svojich hradoch.
47 Nech žije Pán a nech je zvelebená moja skala,
nech je vyvýšený Boh, skala mojej spásy.
48 Bože, ty si ma poveril odplatou
a podmanil si mi národy;
49 ty si ma zbavil mojich nepriateľov.
Povýšil si ma nad mojich odporcov
a vyslobodil si ma z rúk násilníka.
50 Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi
a ospevovať tvoje meno žalmami.
51 Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá,
preukazuješ priazeň svojmu pomazanému,
Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.”
2Sam23
XXIII. Dávidova labutia pieseň. - 1 Toto sú Dávidove posledné slová:
”Výrok Izaiho syna Dávida,
výrok vysokopostaveného muža,
pomazaného Jakubovým Bohom,
pevca piesní Izraela.
2 Pánov duch cezo mňa hovoril,
jeho reč mal som na jazyku.
3 Boh Izraela mi povedal,
hovorila Skala Izraela:
”Kto spravodlivo vládne nad ľuďmi,
kto v Božej bázni vladári,
4 je ako jas rána, keď slnce vychádza
za rána bezoblačného
a z pôdy vyludzuje trávu po daždi.”
5 Či nie je taký môj dom s Božou pomocou?
Veď zmluvu večnú so mnou uzavrel,
pevnú, zaistenú vo všetkom.
Všetko moje šťastie, všetko, čo len chcem,
nie iba z neho vyklíči?
6 Hriešnici však všetci sú jak tŕnie zaviate,
nik ich nevezme do ruky.
7 A ak sa ich niekto dotknúť chce,
ozbrojí sa železom a kopijou.
Ohňom ich vypáli na mieste.”
Dávidovi hrdinovia. - 8 Toto sú mená hrdinov, ktorých mal Dávid: Hakmonita Isboset bol hlavou troch. On sa rozohnal svojou kopijou a jedným šmahom zabil osemsto. 9 Po ňom bol Dodov syn Ahohita Eleazar, medzi troma hrdinami. Bol pri Dávidovi vo Fesdomime, keď sa tam Filištínci zhromažďovali do boja a Izraeliti ustupovali. 10 Ale on stál a ťal Filištíncov, kým mu neustala ruka a neprilepila sa mu ruka k meču. Tak spôsobil Pán veľké víťazstvo v ten deň. Potom sa vojsko vrátilo za ním, ale iba plieniť. 11 Po ňom Ageho syn Hararita Sema. Keď sa Filištínci zhromažďovali v Lechi, bol tam ostredok poľa plný šošovice. A keď ľud utekal pred Filištíncami, 12 postavil sa prostred ostredku, chránil ho a ťal Filištíncov. Tak Pán spôsobil veľké víťazstvo.
13 Raz zostupovali traja z tridsiatich začiatkom žatvy a prišli k Dávidovi do jaskyne Odolam. Rota Filištíncov táborila v údolí Refaim. 14 Dávid bol práve v pevnosti a posádka Filištíncov bola vtedy v Betleheme. 15 A Dávid vyslovil žiadosť: ”Kto mi donesie vody na pitie z cisterny, ktorá je v Betleheme pri bráne?” 16 Nato sa traja hrdinovia prebili cez tábor Filištíncov, načreli vody z cisterny, ktorá je v Betleheme pri bráne, doniesli ju a dali Dávidovi. Nechcel ju však piť, ale vylial ju Pánovi. 17 A povedal: ”Nech ma Pán chráni urobiť to! Je to krv mužov, ktorí išli s nasadením svojich životov.” Preto ju nechcel piť. Toto urobili traja hrdinovia.
18 Joabov brat Abisai, syn Sarvie, bol hlavou tridsiatich. On zdvihol svoju kopiju na tristo, (ktorých) prebodol: Mal meno medzi tridsiatimi. 19 Bol váženejší ako tridsiati a bol im veliteľom, ale tým trom sa nevyrovnal.
20 Jojadov syn Banaiáš, mocný a činorodý muž z Kabseelu, porazil dvoch božích levov moabských. Okrem toho sa spustil dolu a zabil v studni leva v taký deň, keď bol sneh. 21 On zabil aj Egypťana, vzhľadného muža. Egypťan mal v ruke kopiju, ale on šiel k nemu s palicou. Egypťanovi vytrhol kopiju z ruky a zabil ho jeho vlastnou kopijou. 22 Toto urobil Banaiáš, syn Jojadu, a mal meno medzi tridsiatimi hrdinami. 23 Bol váženejší ako tridsiati, ale tým trom sa nevyrovnal. Dávid ho zaradil do svojho sprievodu.
24 Joabov brat Asael bol medzi tridsiatimi. Elchanan, syn Dodu z Betlehema. 25 Sema z Harodu, Elika z Harodu, 26 Heles z Faletu, Hira, syn Akesa z Tekuy, 27 Abiezer z Anatotu, Mobonai z Chusy, 28 Selmon z Ahohu, Mahari z Netofatu, 29 Heled, syn Bánu z Netofatu, Etai, syn Ribaiho z Gabay Benjamínovcov, 30 Banaiáš z Faratonu, Hedai z doliny Gaz, 31 Abialbon z Arbatu, Azmavet z Beromu, 32 Eliaba zo Salabonu, Jasenovi synovia, Jonatán, 33 Sema z Ororu, Achiam, syn Sarara z Arori, 34 Elifelet, syn Machatiho syna Ásbaiho, Eliam, syn Achitofela z Gelonu, 35 Hesrai z Karmelu, Farai z Arbu, 36 Igal, syn Natana zo Soby, Boni z Gadu, 37 Amončan Selek, Naharai z Berotu, zbrojnoš Joaba, syna Sarvie. 38 Ira z Jetru, Gareb z Jetru, 39 Hetejec Uriáš. Spolu tridsaťsedem.
2Sam24
XXIV. Sčítanie ľudu. - 1 A Boží hnev sa zas rozpálil na Izraelitov. Ktosi pokúšal Dávida proti nim, keď mu hovoril: ”Choď, spočítaj Izrael a Júdu!” Preto kráľ povedal vojvodcovi Joabovi (a veliteľom vojska), ktorých mal: ”Choďte po všetkých kmeňoch Izraela od Danu až po Bersabe a spočítajte ľud; chcem vedieť počet ľudu.” 3 Ale Joab hovoril kráľovi: ”Pán, tvoj Boh nech rozmnoží ľud sto ráz tak, ako ho je, a nech to oči môjho kráľovského Pána ešte uvidia! Ale, kráľovský pane, prečo chceš túto vec?” 4 Lenže kráľ trval na svojom rozkaze Joabovi a vojvodcom, a preto Joab a vojvodcovia odišli od kráľa sčítať izraelský ľud. 5 Prešli cez Jordán a začali v Aroeri od miesta, ktoré je uprostred údolia smerom ku Gádu a Jázeru. 6 Prešli do Galaádu, do krajiny Hetejcov do Kadesu, prešli do Danu, Ijonu a obrátili sa k Sidonu. 7 Prišli k opevnenému Týru a všetkým mestám Hevejcov a Kanaánčanov, prišli k juhu Júdska do Bersabe. 8 Prešli cez celú krajinu a po deviatich mesiacoch a dvadsiatich dňoch prišli do Jeruzalema. 9 A Joab odovzdal kráľovi počet sčítaného ľudu. Izrael mal osemstotisíc bojovníkov, ktorí tasia meč, a Júdovcov bolo päťstotisíc mužov.
10 Ale keď už spočítal ľud, bilo Dávidovi srdce. A Dávid hovoril Pánovi: ”Veľmi som zhrešil tým, čo som urobil. Ale teraz, Pane, odpusť hriech svojho sluhu, lebo som konal veľmi hlúpo.” 11 Keď Dávid ráno vstal, Pán oslovil Dávidovho vidca proroka Gada: 12 ”Choď a povedz Dávidovi: Toto hovorí Pán: Predkladám ti tri veci; vyber si z nich jednu, tú na teba dopustím.” 13 Gad išiel k Dávidovi, oznámil mu to a povedal mu: ”Má prísť na tvoju krajinu trojročný hlad? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojím nepriateľom, ktorý ťa bude prenasledovať? Alebo má byť v tvojej krajine tri dni mor? Teraz si rozmysli a uváž čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal!” 14 Dávid povedal Gadovi: ”Som vo veľkej úzkosti. No nech padneme do Pánovej ruky, lebo jeho milosrdenstvo je veľké! Ale do ruky človeka nech nepadnem.” 15 Tak Pán dopustil mor na Izrael od rána až po určený čas. Od Danu po Bersabe zomrelo z ľudu sedemdesiattisíc mužov. 16 Pán poslal anjela do Jeruzalema, aby ho zničil. Ale Pán sa zľutoval nad nešťastím a povedal anjelovi, ktorý hubil ľud: ”Dosť už! Teraz už spusť ruku!” Pánov anjel bol práve pri humne Jebuzejca Areunu. 17 Keď Dávid videl anjela, ktorý hubil ľud, povedal: ”Hľa ja som zhrešil, ja som spáchal zlo! Ale tieto ovečky čože urobili? Nech je tvoja ruka proti mne a proti domu môjho otca!”
18 V ten deň prišiel k Dávidovi Gad a povedal mu: ”Choď, postav Pánovi oltár na humne Jebuzejca Areunu!” 19 Dávid išiel podľa Gadovho slova, ako rozkázal Pán. 20 Vtom sa Areuna pozrel a videl, že k nemu ide kráľ a jeho sluhovia. Areuna v šiel von a poklonil sa kráľovi tvárou až po zem. 21 Areuna sa opýtal: ”Prečo prichádza môj kráľovský pán k svojmu sluhovi?” Dávid odpovedal: ”Aby som kúpil od teba humno. Chcem postaviť Pánovi oltár, aby sa rana vzdialila od ľudu.” 22 Areuna povedal Dávidovi: ” Nech kráľ vezme a nech obetuje, čo uzná za dobré. Pozri, voly, mláťačka, jarmá volov na drevo! 23 To všetko dáva, kráľu, Areuna kráľovi.” Areuna ešte povedal kráľovi: ”Pán, tvoj Boh, nech ti je milostivý!” 24 Kráľ odpovedal Areunovi: ”Nie, chcem to od teba kúpiť za peniaze. Neobetujem predsa Pánovi, svojmu Bohu, celopaly zadarmo!” Potom Dávid kúpil humno a voly za päťdesiat šeklov striebra. 25 Dávid tam postavil Pánovi oltár a obetoval celopaly a pokojné obety. Vtedy sa Pán zmiloval nad krajinou a nákaza sa vzdialila od ľudu.