Ezd 1-3

 

 

Návrat Židov z babylonského zajatia za Zorobábela a stavba chrámu

Povolenie kráľa Kýra pre návrat

Ezd1

 

I.         Kráľovský výnos. - 1 V prvom roku perzského kráľa Kýra, aby sa splnilo Pánovo slovo, vyslovené Jeremiášovými ústami, Pán vzbudil ducha perzského kráľa Kýra, že dal v celom svojom kráľovstve vyhlásiť - a to aj písomne - toto:

            2 „Takto hovorí perzský kráľ Kýros: Pán, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme a on mi naložil, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judei. 3 Kto z vás teda patrí k všetkému jeho ľudu, nech je s ním jeho Boh a nech ide do Jeruzalema, ktorý je v Judei, a nech buduje dom Pána, Boha Izraela; to je ten Boh, ktorý býva v Jeruzaleme. 4 A každého, kto sa ešte zdržal, nech všade tam, kde hosťuje, miestni obyvatelia napomôžu striebrom, zlatom, imaním a dobytkom popri dobrovoľnom dare na Boží chrám, ktorý je v Jeruzaleme!“

            Prví zajatci sa vracajú. - 5 A tak sa vybrali náčelníci Júdovho a Benjamínovho rodu, takisto kňazi s levitmi a vôbec každý, komu Boh vnukol, aby šiel a staval Pánov chrám, ktorý bol v Jeruzaleme. 6 Všetci navôkol ich napomáhali striebornými nádobami, zlatom, imaním, dobytkom a drahocennosťami okrem všetkého toho, čo darovali dobrovoľne.

            Navrátenie chrámového riadu. - 7 Kráľ Kýros vydal aj nádoby Pánovho chrámu, ktoré Nabuchodonozor odvliekol z Jeruzalema a uložil v chráme svojho boha. 8 Perzský kráľ Kýros ich vydal prostredníctvom pokladníka Mitridata a ten ich odpočítal júdskemu kniežaťu Sasabasárovi.

            9 A toto je ich počet: Zlatých mís - tridsať, strieborných mís - tisíc, nožov - dvadsaťdeväť, 10 zlatých čiaš - tridsať, podradnejších strieborných čiaš - štyristodesať, iných nádob - tisíc; 11 všetkých nádob zo zlata a striebra - päťtisícštyristo. Toto všetko niesol Sasabasár naspäť, keď sa zajatý ľud sťahoval z Babylonu do Jeruzalema.

 

 

Výkaz zajatcov, ktorí putovali do vlasti

Ezd2

 

II.        Vodcovia. - 1 Toto sú príslušníci provincie, ktorí šli zo zajatia vo vyhnanstve, ktorých babylonský kráľ Nabuchodonozor povyvláčal do Babylonu a vrátili sa do Jeruzalema alebo do Judey, každý do vlastného mesta; 2 tí, čo prišli so Zorobábelom, Jozuem, Nehemiášom Saraiášom, Reeliášom, Mardochejom, Bilšanom, Misparom, Bigvajom, Rechumom a Bánom.

            Pospolitý ľud. - Počet mužov izraelského ľudu: 3 Farošových potomkov dvetisícstosedemdesiatdva, Šofatiášových tristosedemdesiatdva, 5 Arachových sedemstosedemdesiatpäť, 6 Fachat-Moabových po Jozuem a Joabovi dvetisícosemstodvanásť, 7 Elamových tisícdvestopäťdesiatštyri, 8 Zatuových deväťstoštyridsaťpäť, 9 Zakajových sedemstošesťdesiat, 10 Baniových šesťstoštyridsaťdva, 11 Bebaiho šesťstodvadsaťtri, 12 Azgadových tisícdvestodvadsaťdva, 13 Adonikamových šesťstošesťdesiatšesť, 14 Bigvaiho dvetisícpäťdesiatšesť, 15 Adinových štyristopäťdesiatštyri, 16 Aterových z Ezechiášovej strany deväťdesiatosem, 17 Besaiho tristodvadsaťtri, 18 Jorahových stodvanásť, 19 Chašumových dvestodvadsaťtri, 20 Gibarových deväťdesiatpäť, 21 Betlehemčanov stodvadsaťtri, 22 Netofatčanov päťdesiatšesť, 23 Anatotčanov stodvadsaťosem, 24 Azmavetčanov štyridsaťdva, 25 Kirjatiarimčanov, Kefirčanov a Bérotčanov sedemstoštyridsaťtri, 26 Ramčanov a Gabaanov šesťstodvadsaťjeden, 27 Michmasčanov stodvadsaťdva, 28 Betelčanov a Haičanov dvestodvadsaťtri, 29 Nebanov päťdesiatdva, 30 Magbiščanov stopäťdesiatšesť, 31 Novoelamčanov tisícdvestopäťdesiatštyri, 32 Charimčanov tristodvadsať, 33 Lodčanov, Chadidčanov a Onočanov sedemstodvadsaťpäť, 34 Jerichovčanov tristoštyridsaťpäť, 35 Senaanov tritisícšesťstotridsať.

            Kňazi. - 36 Kňazov z Jedaiášovej krvi, Jozueho vetvy, deväťstosedemdesiattri, 37 z Imerovej tisícpäťdesiatdva, 38 z Paschurovej tisícdvestoštyridsaťsedem, 39 z Charimovej tisícsedemnásť.

            Leviti. - 40 Levitov, Jozueho a Kadmielových potomkov Hodaviášovej vetvy, sedemdesiatštyri.

            Speváci. - 41 Spevákov, Asafových potomkov, stodvadsaťosem.

            Vrátnici. - 42 Vrátnikov, Šalumových, Aterových, Talmonových, Akubových, Chatitových, Šobaiho potomkov spolu stotridsaťdeväť.

            Nevoľníci chrámu. - 43 Nevoľníkov chrámu, potomkov Sichaových, Chasufových, Tabaotových, 44 Kerosových, Siahaových, Padonových, 45 Lebanahových, Chagabahových, Akubových, 46 Chagabových, Šamlaiho, Chananových, 47 Gidelových, Gacharových, Reaiášových, 48 Resinových, Nekodových, Gazamových, 49 Uzaových, Faseachových, Besaiho, 50 Asnahových, Meunimových, Nefusimových, 51 Bakbukových, Chakufových, Charchurových, 52 Baslutových, Mechidových, Charšaových, 53 Barkosových, Siserových, Tamachových, 54 Nesiachových a Chatifaových; 55 z potomkov Šalamúnových služobníkov: potomkov Sotaiho, Sofertových, Ferudových, 56 Jálových, Darkonových, Gidelových, 57 Šefatiášových, Chatilových, Pochertových z Hasebaima a Amiových; 58 všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo spolu tristodeväťdesiatdva.

            Ľudia bez rodových registrov. - 59 Aj títo vyšli z Tel-Melacha Tel-Charše, Kerubu, Adanu a Imeru, lenže nevedeli preukázať čeľaď svojich otcov a svoj pôvod, či sú totiž z Izraela: 60 šesťstopäťdesiatdva Delaiášových, Tobiášových a Nekodových potomkov.

            61 Z kňazov Chabaiášovi a Hakosovi potomkovia, ďalej potomkovia Barzilaiho, ktorý si vzal za ženu z dcér Gileádčana Barzilaiho a bol nazvaný ich menom. 62 Títo hľadali svoj zápis o rodovej príslušnosti, ale pretože nenašli, vylúčili ich z kňazstva. 63 Kráľov námestník im zakázal jesť zo svätosvätých vecí, dokiaľ nebude zasa stáť kňaz s urim a tumim.

            Počet všetkých osôb, čo sa vrátili, a počet zvierat. - 64 Celé toto spoločenstvo do jedného počítalo štyridsaťdvatisíctristošesťdesiat, 65 okrem ich sluhov a ich slúžok, ktorých bolo sedemtisíctristotridsaťsedem; ďalej s nimi bolo dvesto spevákov a speváčok. 66 Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť, 67 tiav štyristotridsaťpäť a oslov šesťtisícsedemstodvadsať.

            Dary na chrám. - 68 Poniektorí náčelníci rodov po svojom príchode k Pánovmu chrámu, ktorý je v Jeruzaleme, dobrovoľne venovali na Boží dom, aby ho zasa postavili na tom mieste, kde stál. 69 Podľa svojej zámožnosti dali na nákladné dielo šesťdesiatjedentisíc dareikov v zlate, päťtisíc mín v striebre a sto kňazských tuník. 70 Tak sa teda kňazi, leviti a poniektorí z ľudu osadili tu; speváci, vrátnici a nevoľníci chrámu vo svojich mestách; všetok Izrael takisto (býval) vo svojich mestách.

 

 

 

 

Stavba chrámu

Ezd3

 

III.      Oltár na celopalné obety. - 1 Keď sa blížil siedmy mesiac - Izraeliti už boli vo svojich mestách -, zišiel sa ľud do chlapa v Jeruzaleme. 2 Josadakov syn Jozue so svojimi druhmi, kňazmi, a Šealtielov syn Zorobábel so svojimi druhmi sa rozhodli postaviť oltár Bohu Izraela, aby na ňom prinášali celopaly, ako je napísané v zákone Božieho muža Mojžiša. 3 Postavili teda oltár na tom istom mieste, kde stál, lebo boli v strachu pred obyvateľstvom okolitých krajín, a tak na ňom prinášali celopaly Pánovi na svite a na mrku.

            Slávnosť Stánkov. - 4 Slávili tiež slávnosť Stánkov podľa predpisu a každý deň prinášali celopaly v (stanovenom) počte, ako žiadal na príslušný deň predpis, a potom ustavičný celopal i (celopaly) na novmesiace, ďalej na všetky výročité sviatky Pána, ktoré sa svätili, a vždy, keď niekto obetoval Pánovi dobrovoľnú obetu.

            Základ pre nový chrám. - 6 Od prvého dňa siedmeho mesiacu začali Pánovi prinášať zápalné obety, hoci Pánov chrám nebol ešte založený. 7 Dali peniaze tým, ktorí lámali a kresali kameň, a stravu, nápoj a olej obyvateľom miest Sidona a Týru na dopravu cédrového dreva z Libanonu do Joppského mora podľa dovolenia, ktoré mali od perzského kráľa Kýra.

            8 V druhom roku po svojom návrate k Božiemu chrámu do Jeruzalema, v druhom mesiaci, začali Sealtielov syn Zorobábel a Josadakov syn Jozue s ostatnými svojimi druhmi, kňazmi, levitmi a so všetkými, ktorí prišli zo zajatia do Jeruzalema. Levitov od dvadsiatich rokov nahor poverili riadením práce na Pánovom chráme. 9 A tak nastúpili Jozue, jeho synovia a jeho bratia, Kadmiel a jeho synovia s Júdovými synmi do chlapa a riadili tých, čo pracovali na stavbe Božieho chrámu; takisto Chenadadovi synovia a ich synovia a ich bratia, leviti.

            10 Keď sa murári brali klásť základy Pánovho chrámu, stáli kňazi - vo svojom rúchu s trúbami a leviti, Asafovci, s cimbalmi, aby velebili Pána, ako prikazoval izraelský kráľ Dávid. 11 Chválili a velebili Pána zamieňavým spevom: „Lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo je večné“ nad Izraelom. A všetok ľud sa ozýval veľkým jasotom a chválil Pána, že bol položený základ Pánovho domu. 12 Ale mnohí z kňazov, levitov a náčelníkov rodín, totiž starší, ktorí videli predošlý chrám, nariekali veľkým plačom, keď pred ich očami kládli základ tohoto chrámu. Mnohí (iní) sa zas ozývali natešeným hlasom, 13 takže nik nevedel rozoznať hlasitý radostný krik od hlasitého plaču ľudu, lebo ľud kričal veľkým hlasom a ďaleko bolo počuť hluk.