Tob7
VII. Prijatie v Raguelovom dome. - 1 Keď prišli do Ekbatán, povedal Tobiáš Rafaelovi: „Brat Azariáš, zaveď ma rovno k nášmu bratovi Raguelovi.“ A on ho zaviedol do domu Raguela. Našli ho sedieť pri vrátach jeho dvora a pozdravili ho prví. On im povedal: „Pekne vás zdravím, bratia, vitajte!“ A uviedol ich do svojho domu. 2 Svojej žene Edne povedal: „Ako veľmi sa tento mladík podobá na môjho brata Tóbiho!“ 3 Edna sa ich spýtala: „Odkiaľ ste, bratia?“ Odpovedali jej: „My sme z Neftaliho synov, ktorí boli odvlečení do zajatia v Ninive.“ 4 Vravela im: „Nepoznáte nášho brata Tóbiho?“ Riekli jej: „Poznáme ho.“ Opýtala sa ich: „Ako sa má?“ 5 Oni jej vraveli: „Je zdravý a má sa dobre.“ A Tobiáš dodal: „To je môj otec.“ 6 Tu Raguel vyskočil, pobozkal ho a začal plakať. Potom povedal: „Buď požehnaný, syn môj! Si synom dobrého, vynikajúceho otca. Aké nešťastie, že taký spravodlivý a dobročinný muž oslepol!“ A s plačom sa hodil Tobiášovi, synovi svojho brata, okolo krku. 7 Aj jeho žena Edna nad ním plakala. A ich dcéra Sára sa dala tiež do plaču. 8 Potom Raguel zabil barana zo stáda a pripravil im bohaté pohostenie.
Tobiáš dostáva Sáru za manželku. - 9 Keď sa umyli a očistili a zasadli k stolu, povedal Tobiáš Rafaelovi: „Brat Azariáš, povedz Raguelovi, aby mi dal moju sestru Sáru za manželku.“ 10 Raguel začul tieto slová a povedal mladíkovi: „Jedz a pi a buď veselý dnes večer, lebo niet človeka, ktorý by mal právo vziať si moju dcéru Sáru okrem teba, brat môj. A ani ja ju nesmiem dať inému mužovi, len tebe, lebo ty si môj najbližší príbuzný. Musím ti však, syn môj, otvorene povedať celú pravdu: 11 Dal som ju už siedmim mužom z našich bratov a všetci zomreli v tú noc, keď k nej vošli. A teraz, syn môj, jedz a pi! Pán to už zariadi.“ 12 Tobiáš odvetil: „Nebudem jesť ani piť, kým nevykonáš, o čo ťa žiadam.“ Raguel mu teda povedal: „Dobre, urobím to! Dostaneš ju podľa nariadenia Mojžišovej knihy, lebo ti je aj z neba určené, že ju máš dostať. Vezmi si svoju sestru; odteraz ty si jej bratom a ona je tvojou sestrou. Dostávaš ju dnes a navždy. Nech vás túto noc chráni nebeský Pán, syn môj, a nech vám preukáže milosrdenstvo a daruje pokoj.“ 13 Raguel zavolal svoju dcéru Sáru. Keď prišla k nemu, chytil ju za ruku, odovzdal ju Tobiášovi a vyhlásil: „Vezmi si ju! Podľa zákona a nariadenia zapísaného v Mojžišovej knihe ti ju dávam za manželku. Vezmi si ju a priveď ju v zdraví k svojmu otcovi. A nebeský Boh nech vás sprevádza v pokoji.“ 14 Zavolal jej matku, rozkázal priniesť listinu a napísal manželskú zmluvu, že mu ju dávajú za ženu podľa nariadenia Mojžišovho zákona. Potom začali jesť a piť. 15 Tu Raguel zavolal svoju ženu Ednu a povedal jej: „Sestra, priprav inú izbu a zaveď ju tam.“ 16 Ona odišla, postlala, ako jej povedal, zaviedla ju tam a dala sa nad ňou do plaču. Potom si utrela slzy a povedala jej: 17 „Maj dôveru, dcéra moja! Nebeský Pán nech premení tvoj žiaľ na radosť Len maj dôveru, dcéra moja!“ A vyšla von.
Tob8
VIII. Prvá noc novomanželov. - 1 Keď prestali jesť a piť, rozhodli sa ísť spať. Mladíka odprevadili a zaviedli ho do spálne. 2 Vtedy si Tobiáš spomenul na Rafaelove slová, vybral z kapsy, ktorú mal so sebou, rybie srdce a pečeň a vložil to na žeravú pahrebu z kadidelnice. 3 Vôňa ryby odpudila zlého ducha, ktorý ušiel do končín Horného Egypta. Rafael sa hneď odobral za ním, dal ho tam do okov a vrátil sa. 4 Keď rodičia odišli a zavreli dvere izby, Tobiáš vstal z lôžka a povedal Sáre: „Vstaň, sestra! Modlime sa a prosme nášho Pána, aby nám preukázal milosrdenstvo a spásu.“ 5 Ona vstala a začali sa modliť a prosiť Pána, aby im daroval spásu. Začali slovami:
„Zvelebený buď, Bože našich otcov,
a nech je zvelebené tvoje meno po všetky veky vekov!
Nech ti dobrorečia nebesia
i všetko tvoje stvorenie po všetky veky!
6 Ty si stvoril Adama
a utvoril si Evu, jeho ženu, aby mu pomáhala a podporovala ho.
Z oboch vzišlo celé ľudské pokolenie.
Ty si povedal:
„Nie je dobre človeku samému;
urobme mu pomoc, ktorá mu búde podobná.“
7 Teraz si neberiem túto moju sestru z chlipnosti,
ale s čistým úmyslom.
Zmiluj sa dobrotivo nado mnou i nad ňou,
aby sme sa spoločne dožili staroby.“
8 Nato obaja povedali: „Amen, Amen!“ 9 A potom celú noc spali.
Ale Raguel vstal, vzal so sebou sluhov a šli vykopať hrob. 10 Lebo si povedal: „Ak by zomrel, aby sme neboli všetkým na posmech a na potupu.“ 11 Keď ho vykopali, vrátil sa Raguel domov, zavolal svoju ženu 12 a povedal jej: „Pošli jednu zo slúžok, nech sa ide pozrieť, či žije. Ak je mŕtvy, pochováme ho, aby sa to nik nedozvedel.“ 13 Poslali teda slúžku, rozsvietili lampu a otvorili dvere: Ona vošla dnu a našla ich ležať a obidvoch spať. 14 Keď slúžka vyšla oznámila im, že žije a že sa nič zlého nestalo. 15 Tu zvelebovali nebeského Boha a hovorili:
„Zvelebený si, Bože, všetkým čistým zvelebovaním!
Nech ťa zvelebujú všetci po všetky veky!
16 Zvelebený si za to, že si ma potešil
a že sa nestalo, čoho som sa obával,
ale urobil si s nami podľa svojho veľkého milosrdenstva.
17 Zvelebený si za to,
že si sa zmiloval nad dvoma jedináčikmi.
Preukáž im, Pane, milosť a spásu
a doveď ich život do konca
v radosti a v milosti.“
18 Potom Raguel rozkázal svojim sluhom, aby zahrnuli jamu skôr než rozvidnie.
Svadobná hostina. - 19 Svojej manželke kázal, aby napiekla veľa chleba. Sám šiel do stáda, priviedol dve teliatka a štyri barany; rozkázal ich zabiť a začali pripravovať hostinu. 20 Potom zavolal Tobiáša a pod prísahou mu povedal: „Za štrnásť dní odtiaľto nikam neodídeš, ale ostaneš tu, budeš jesť a piť so mnou a potešíš dušu mojej dcéry, ktorá zakúsila toľko príkorí. 21 Z toho, čo mám, si polovicu vezmi a vráť sa v zdraví k svojmu otcovi. I druhá polovica bude vaša, keď ja a moja žena zomrieme. Maj odvahu, syn môj! Ja - som tvoj otec a Edna tvoja matka; my sme tvoji rodičia ako i tejto tvojej sestry odteraz a navždy. Maj odvahu, syn môj!“
Tob9
IX. Vyzdvihnutie uložených peňazí. - 1 Potom Tobiáš zavolal Rafaela a povedal mu: 2 „Brat Azariáš, vezmi si štyroch sluhov a dve ťavy a vyprav sa do Rages. Choď ku Gabaelovi, odovzdaj mu potvrdenku, prevezmi peniaze a priveď ho so sebou na svadbu. 3 Veď vieš, že otec počíta dni a ak budem čo len jeden deň meškať, veľmi ho zarmútim. 4 A vidíš, ako ma Raguel zaprisahal a jeho prísahu nemôžem porušiť.“ 5 Rafael, štyria sluhovia a dve ťavy odišli do médskeho Rages a dostali prístrešie u Gabaela. Rafael mu odovzdal jeho potvrdenku a povedal mu, že si Tóbiho syn Tobiáš vzal Raguelovu dcéru za manželku a že ho pozýva na svadbu. Gabael priniesol zapečatené mešce a odpočítal ich. Potom ich naložili na ťavy. 6 Zavčas rána spoločne vyrazili a šli na svadbu. Keď prišli do Raguelovho domu, našli Tobiáša sedieť za stolom. On vyskočil a pozdravil Gabaela, ktorý ho s plačom požehnal a hovoril: „Vynikajúci syn vynikajúceho, spravodlivého a dobročinného muža! Nech Pán dá nebeské požehnanie tebe i tvojej žene, aj otcovi a matke tvojej ženy. Nech je zvelebený Boh, že som uvidel svojho bratranca Tóbiho v tebe, ktorý sa mu tak podobáš!“
Mesiášova kráľovská moc
Ž72 (71)
1 Od Šalamúna.
Bože, zver svoju právomoc kráľovi,
kráľovmu synovi svoju spravodlivosť,
2 aby spravodlivo vládol nad tvojím ľudom
a podľa práva nad tvojimi chudobnými.
3 Vrchy nech ľudu prinesú pokoj
a pahorky spravodlivosť.
4 Prisúdi právo ľuďom úbohým,
poskytne pomoc deťom bedára
a krivditeľa pokorí.
5 Dlho ako slnko, dlhšie ako luna bude kraľovať
z pokolenia na pokolenie.
6 Ako dážď spadne na trávu
a ako voda, čo zem zavlažuje.
7 V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja,
kým mesiac nezhasne.
8 A bude panovať od mora až k moru
a od Rieky až na kraj zeme.
9 Obyvatelia púšte pred ním pokľaknú
a jeho nepriatelia budú lízať prach.
10 Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary,
oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby.
11 Budú sa mu klaňať všetci králi,
slúžiť mu budú všetky národy.
12 On vyslobodí bedára, čo volá k nemu,
i chudobného, ktorému nik nepomáha.
13 Zmiluje sa nad chudobným a bedárom,
zachráni život úbožiakom.
14 A vyslobodí ich z útlaku a násilia,
lebo v jeho očiach je vzácna ich krv.
15 Bude žiť a z Arábie zlato dostávať,
stále sa budú modliť za neho
a dobrorečiť mu každý deň.
16 Na zemi bude hojnosť obilia,
bude sa vlniť až po temená hôr.
Jeho ovocie bude ako Libanon
a mestá rozkvitnú ako poľná tráva.
17 Jeho meno nech je velebené naveky;
kým bude svietiť slnko, jeho meno potrvá.
V ňom budú požehnané všetky kmene zeme,
zvelebovať ho budú všetky národy.
18 Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
čo jediný koná zázraky.
19 Jeho vznešené meno nech je velebené naveky
a jeho velebou nech sa naplní celá zem. Staň sa! Amen!