Tob 1-3, Ž 71

 

Prológ 1,1-2

Tob1

 

I.         1 Kniha príbehov Tóbiho, syna Tobiela, syna Ananiela, syna Aduela, syna Gabaela, syna Rafaela, syna Raguela. Patril do Azielovho potomstva a do Neftaliho kmeňa. 2 Za čias panovania asýrskeho kráľa Salmanasara bol odvlečený do zajatia z Tisbe, ktoré je južne od Neftaliho Kádeša v Hornej Galilei, nad Asorom smerom na západ, na sever od Fogoru.

 

 

I. Skúšky a utrpenia spravodlivých 1,3 - 3,17

 

            Tóbiho vernosť Božiemu zákonu. - 3 Ja, Tóbi, som kráčal po cestách pravdy a konal spravodlivé skutky po všetky dni môjho života. Veľa milosrdenstva som preukázal bratom z môjho kmeňa a národa, ktorí odišli so mnou ako zajatci do Ninive v asýrskej krajine. 4 Ešte keď som žil vo svojej vlasti, v izraelskej krajine - vtedy som bol mladý -, celý kmeň môjho otca Neftaliho odpadol od domu môjho otca Dávida a od mesta Jeruzalema, ktoré bolo vyvolené zo všetkých kmeňov Izraela, aby tam všetky kmene prinášali obetu. Tam bol postavený chrám, Boží príbytok, posvätený pre všetky pokolenia až naveky. 5 Všetci moji bratia a dom môjho praotca Neftaliho prinášali na všetkých vrchoch Galiley obetu býkovi, ktorého urobil izraelský kráľ Jeroboam v Dane. 6 Iba ja sám som často chodieval do Jeruzalema na sviatky, ako predpisuje pre celý Izrael večný zákon. Do Jeruzalema som prinášal prvotiny úrody, prvorodené s desiatkami z dobytka a prvotiny zo strihania oviec. 7 Odovzdával som to všetko kňazom, Áronovým synom, na oltár. Desiatok pšenice, vína, oleja, granátových jabĺk a iného ovocia som dával Léviho synom, ktorí slúžili v Jeruzaleme. Druhý desiatok som šesť rokov predával za peniaze a každý rok som ich použil v Jeruzaleme. 8 Dával som to sirotám a vdovám a prisťahovalcom, ktorí žili spolu s Izraelitmi. Prinášal som to a dával som im to každý tretí rok; jedli sme to podľa prikázania Mojžišovho zákona a podľa rád, ktoré mi dala Debora, žena nášho starého otca Ananiela, matka môjho otca, lebo môj otec zomrel a zanechal ma ako sirotu. 9 Keď som sa stal mužom, vzal som si za manželku Annu z potomstva nášho rodu a z nej sa mi narodil syn, ktorému som dal meno Tobiáš.

            Zajatie a prenasledovanie. - 10 Keď ma odvliekli do zajatia do Asýrska, dostal som sa ako zajatec do Ninive. Všetci moji bratia a tí, čo boli z môjho rodu, jedli pokrmy pohanov. 11 Ja som sa však chránil jesť z nich. 12 A pretože som celým srdcom ostal verný svojmu Bohu, 13 Najvyšší mi dal milosť a priazeň u Salmanasara a zaobstarával som mu všetko, čo potreboval. Chodieval som do Médska nakupovať pre neho, až kým nezomrel. V tom čase som v Rages v Médsku u Gabriho syna Gabaela uložil mešec s desiatimi talentami striebra.

            15 Keď Salmanasar zomrel, kráľom sa namiesto neho stal jeho syn Sennacherib. Moje cesty do Médska sa skončili a odvtedy som tam už nemohol ísť. Za dní Salmanasara som vykonal mnoho skutkov milosrdenstva bratom z môjho rodu. 17 Svoj chlieb som dával hladným a svoj odev nahým a keď som videl mŕtveho z môjho národa, vyhodeného za ninivské hradby, pochoval som ho. Takisto som tajne pochoval jedného, čo kráľ Sennacherib zabil, keď zutekal z Judey v dňoch súdu, ktorý nad ním vykonal Kráľ neba pre jeho rúhania. Lebo vo svojom hneve dal zabiť mnohých z Izraela. Ja som ich telá skrýval a pochovával. Sennacherib ich hľadal, a nenašiel ich. 19 Ktosi z Ninivčanov však šiel a udal ma kráľovi, že ich ja pochovávam. Keď som sa dozvedel, že to kráľ o mne vie a že ma hľadajú, aby ma zabili, naľakal som sa a ušiel som. 20 Všetok majetok mi skonfiškovali a prepadol v prospech kráľovej pokladnice. Ostala mi iba moja manželka Anna a môj syn Tobiáš. 21 Ale neprešlo ani štyridsať dní, čo ho jeho dvaja synovia zavraždili a ušli do hôr Araratu. Kráľom sa namiesto neho stal jeho syn Asarhaddon, ktorý ustanovil za správcu nad celým hospodárstvom kráľovstva Achikara, syna môjho brata Anaela, a mal najvyššiu moc nad celou jeho správou. 22 Achikar prosil za mňa a ja som sa mohol vrátiť do Ninive. Achikar bol totiž najvyšším dvorným čašníkom, strážcom pečate a správcom a dozorcom daní za asýrskoho kráľa Sennacheriba a Asarhaddon ho ponechal v úrade. On bol môj synovec, z môjho príbuzenstva.

 

 

Tob2

 

II.        Tóbiho slepota, trpezlivosť a manželkine výčitky. - 1 Za vlády kráľa Asarhaddona som sa teda vrátil do svojho domu a vrátili mi aj moju manželku Annu a môjho syna Tobiáša. Na slávnosť Letníc - čo je sviatok siedmich Týždňov -, pripravili mi skvelú hostinu a sadol som si k stolu. 2 Keď ho prestreli a pripravili veľa jedál, povedal som svojmu synovi Tobiášovi: „Choď von a ak nájdeš chudobného z našich bratov, zajatých v Ninive, ktorý celým srdcom ostal verný Pánovi, priveď ho a bude stolovať so mnou. Dočkám, syn môj, kým sa nevrátiš.“ 3 A Tobiáš vyšiel hľadať niekoho z našich chudobných bratov. Keď sa vrátil, povedal mi: „Otče!“ Ja som mu odvetil: „Čo je, syn môj?“ On vravel: „Jedného z nášho národa uškrtili a nechali ho mŕtveho na námestí.“ 4 I vyskočil som, nechal som jedlo bez toho, že by som sa ho bol dotkol, a mŕtveho som odniesol z námestia a ukryl som ho v jednom dome, kým nezapadne slnko, aby som ho mohol pochovať. 5 Keď som sa vrátil, umyl som sa a v žalosti som prijal pokrm. 6 Pri ňom som si spomenul na slová proroka Amosa, ktoré vyslovil nad Betelom:

 

            „Všetky vaše sviatky sa zmenia na smútok

            a všetky vaše piesne na nárek.“

 

            7 I plakal som. Keď zapadlo slnko, šiel som vykopať jamu a pochoval som ho. 8 Moji susedia sa mi posmievali a hovorili: „Tento človek sa vôbec nebojí! Už ho raz pre takúto vec hľadali a chceli ho zabiť! No sotva im unikol, a už opäť pochováva mŕtvych.“ 9 Keď som ho pochoval, umyl som sa, v noci som prišiel domov a zaspal som na dvore pod stenou. Tvár som si nezakryl, lebo bolo teplo. 10 Nevedel som, že na stene nado mnou sú vrabce. Do očí mi padol ich teplý trus a spôsobil mi beľmo. Chodil som po lekároch, aby ma vyliečili, ale čím viac ma natierali liekmi, tým väčšmi sa mi oči zaťahovali škvrnami, až som celkom oslepol. Štyri roky som bol slepý a všetci moji bratia preto trpeli. Dva roky sa staral o moju výživu Achikar, kým neodišiel do Elymaidy.

            11 V tom čase moja manželka Anna konala doma za mzdu ženské práce; spracúvala vlnu 12 a dodávala ju zákazníkom a oni jej platili. Na siedmy deň mesiaca dystri dotkala látku a odovzdala ju zákazníkom. Oni jej vyplatili celú mzdu a dali jej do daru aj kozliatko na hostinu. 13 Keď sa vrátila domov, kozľa začalo bľačať. Zavolal som si ju a spýtal som sa jej: „Odkiaľ je to kozľa?! Aby nebolo ukradnuté! Vráť ho jeho majiteľom; veď my nesmieme jesť nič ukradnuté!“ 14 Ona mi povedala: „Dostala som ho ako dar mimo zárobku!“ Ale ja som jej neveril a opakoval som, aby ho vrátila majiteľom. A hanbil som sa za to pred ňou. Ona mi posmešne odvrkla: „Kde sú tvoje skutky milosrdenstva?! Kdeže je tvoje dobré správanie?! Už sa ukázalo, čo z toho máš!“

 

 

Tob3

 

III.      Tóbiho modlitba. - 1 So zarmútenou dušou som vzdychal a plakal. A vzlykavo som sa začal modliť:

 

            2 „Pane, ty si spravodlivý

            a spravodlivé sú všetky tvoje skutky.

            Všetky tvoje cesty sú milosrdenstvo a pravda;

            ty súdiš celý svet.

 

            3 Teraz si, Pane, spomeň na mňa a zhliadni na mňa!

            Netrestaj ma za moje hriechy,

            ani za hriechy a nedbalosť mojich otcov,

            ktorými sme sa previnili proti tebe,

            4 lebo sme neposlúchali tvoje prikázania.

            Preto si nás vydal za korisť, do zajatia a na smrť,

            aby sme boli na posmech, ohováranie a potupu u všetkých národov,

            medzi ktoré si nás rozohnal.

 

            5 Aj teraz sú správne všetky tvoje súdy,

            keď ma tresceš za moje hriechy a za hriechy mojich otcov,

            lebo sme nezachovávali tvoje prikázania

            a nekráčali sme po ceste tvojej pravdy.

 

            6 Urob teda teraz so mnou, ako sa ti páči;

            a rozkáž odňať môj život,

            aby som odišiel z povrchu zeme a obrátil sa na prach.

            Je pre mňa lepšie zomrieť ako žiť,

            lebo som musel počúvať nepravdivé výčitky

            a je mi veľmi smutno.

            Rozkáž, Pane, nech ma opustí táto tieseň;

            prepusť ma do večného príbytku

            a neodvracaj odo mňa svoju tvár, Pane!

            Lepšie je pre mňa zomrieť,

            ako skusovať takú veľkú tieseň vo svojom živote

            a počúvať také potupné výčitky.“

 

            Utrpenie a modlitba Sáry. - 7 V ten istý deň aj Sára, dcéra Raguela, čo býval v médskom meste Ekbatany, počula od jednej slúžky svojho otca potupné výčitky. 8 Bola totiž vydatá za siedmich mužov a zloduch Asmodej ich zabil prv, než k nej vošli ako k manželke. Slúžka jej povedala: „Ty hrdúsiš svojich mužov! Vydala si sa už za siedmich mužov a ani s jedným si neokúsila šťastie. 9 Prečo s nami tak tvrdo zaobchádzaš? Preto, že ti zomreli mužovia? Choď za nimi! Nech už nikdy nevidíme z teba ani syna ani dcéru!“ 10 V ten deň Sára veľmi zosmutnela a plakala. Vyšla do hornej izby svojho otca a chcela sa obesiť. No potom sa zamyslela a povedala si: „To by potupovali môjho otca a hovorili by: „Mal si jedinú milovanú dcéru, a ona sa ti z nešťastia obesila.“ A tak by som zarmútila svojho starého otca a priviedla by som ho do hrobu. Lepšie bude, ak sa neobesím, ale budem úpenlivo prosiť Pána, aby som zomrela a nemusela už počúvať hanebné výčitky v tomto živote.“

            11 V tej chvíli vystrela ruky k obloku a modlila sa:

 

            „Zvelebený si, Pane, milosrdný Bože,

            a zvelebené je tvoje sväté a vznešené meno naveky.

            Nech ťa velebia všetky tvoje diela naveky.

 

            12 A teraz, Pane, obraciam svoju tvár a svoje oči k tebe.

            13 Rozkáž, aby som odišla z povrchu zeme

            a nemusela už počúvať hanebné výčitky.

            14 Ty vieš, Pane, že som čistá od akejkoľvek nečistoty s mužom

            15 a nepoškvrnila som svoje meno

            ani meno môjho otca v krajine zajatia.

 

            Som jediná dcéra svojho otca:

            On nemá syna, ktorý by zaujal jeho dedičstvo,

            a nemá ani brata ani blízkeho príbuzného,

            aby som sa mohla stať jeho manželkou.

            Už mi zomrelo sedem mužov:

            načo mám ešte žiť?!

 

            Ale ak nechceš, aby som zomrela,

            zhliadni na mňa, Pane, a zmiluj sa nado mnou,

            aby som už viac nemusela počúvať potupné výčitky.“

 

            Vypočutie Tóbiho a Sárinej modlitby. - 16 V tej istej chvíli bola vypočutá modlitba obidvoch pred Božou velebou 17 a bol poslaný Rafael uzdraviť obidvoch: Tóbimu odstrániť beľmo z očí, aby očami videl Božie svetlo, a Raguelovu dcéru Sáru dať Tóbiho synovi Tobiášovi za manželku a oslobodiť ju od zloducha Asmodeja. Veď podľa práva patrila Tobiášovi, a nie tým všetkým, čo si ju chceli vziať. V tú istú chvíľu sa Tóbi vrátil z nádvoria do svojho domu a Raguelova dcéra Sára zostúpila z hornej izby.


Pán, moja nádej od mladosti

Ž71 (70)

 

            1 V teba, Pane, som dúfal;

            nebudem zahanbený naveky.

            2 Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň,

            nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi.

 

            3 Buď mi ochrannou skalou

            a opevneným hradom na moju záchranu;

            veď ty si moja opora a moje útočište.

            4 Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika,

            z ruky svojvoľníka a ničomníka.

 

            5 Lebo ja, Pane, túžim za tebou,

            ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti.

            6 Od matkinho lona mám v tebe oporu,

            od života matky si mojím ochrancom;

            tebe vždy patrí môj chválospev.

            7 Som ako zázrak pre mnohých

            a ty mi mocne pomáhaš.

 

            8 Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou

            a nech ťa velebím deň čo deň.

            9 Neodožeň ma v čase staroby,

            neopusť ma, keď mi sily ochabnú.

 

            10 Moji nepriatelia hovoria o mne

            a tí, čo číhajú na môj život,

            radia sa spoločne

            11 a vravia: „Boh ho opustil.

            Prenasledujte ho a chyťte ho,

            veď ho nemá kto zachrániť.“

 

            12 Nevzďaľuj sa, Bože, odo mňa,

            Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc.

            13 Nech sa zahanbia a zhynú moji protivníci,

            hanba a potupa nech pokryje tých, čo mi zlo chystajú.

 

            14 Ja však budem úfať neprestajne

            a všade budem šíriť tvoju chválu.

            15 Moje ústa budú hlásať tvoju spravodlivosť

            a tvoju spásu deň čo deň,

            hoci ju ani neviem vyjadriť.

 

            16 Budem hovoriť o veľkých činoch Pánových;

            Pane, budem spomínať len tvoju spravodlivosť.

            17 Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti

            a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné.

            18 Až do staroby a do rokov šedivých,

            Bože, neopúšťaj ma,

            kým nezvestujem silu tvojho ramena

            všetkým pokoleniam budúcim.

 

            Tvoja moc 19 a tvoja spravodlivosť, Bože,

            siaha až po nebo, ty si stvoril veľkolepé diela:

            Bože, kto sa ti vyrovná?

            20 Aké a koľké i trpké súženia dopustil si na mňa;

            ale znova si ma oživil

            a z hlbín zeme si ma opäť vyviedol.

            21 Zveľadíš moju česť,

            prídeš a mňa potešíš.

 

            22 Lebo i ja teba oslávim,

            tvoju vernosť budem chváliť na harfe, Bože môj,

            na citare ti zahrám, Svätý Izraela.

            23 Jasať budú moje pery, keď ti zaspievam,

            i moja duša, ktorú si vykúpil.

            24 Ba i môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti deň čo deň,

            keď potupa i hanba stihne tých, čo mi chystajú zlo.