IV.      ¹ Mojžiš namietal: „A keď mi nebudú veriť a nebudú počúvať môj hlas, ale budú vravieť: „Nezjavil sa ti Pán!?“ ² Pán mu povedal: „Čo to máš v ruke?“ On odvetil: „Palicu.“ ³ A on vravel: „Hoď ju na zem!“ Keď ju hodil na zem, premenila sa na hada, takže Mojžiš pred ním utekal. ⁴ Potom Pán povedal Mojžišovi: „Načiahni ruku a chyť ho za chvost!“ A keď načiahol ruku a chytil ho, premenil sa v jeho ruke na palicu. ⁵ „To preto, aby uverili, že sa ti zjavil Pán, Boh ich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ ⁶ A Pán mu hovoril ďalej: „Vlož si ruku do záňadria!“ I vložil si ruku do záňadria a keď ju vytiahol, ruka bola malomocná ako sneh. ⁷ Potom mu povedal: „Opäť si vlož ruku do záňadria!“ On opäť vložil ruku do svojho záňadria a keď ju zo záňadria vytiahol, div, bola ako ostatné jeho telo. ⁸ „A keby ti neverili a nepočúvali na hlas prvého zázraku, uveria na hlas druhého zázraku. ⁹ A ak by neverili ani týmto dvom zázrakom a nepočúvali by tvoj hlas, potom vezmi trochu vody z Nílu a vylej ju na suchú zem. A voda, ktorú vezmeš z Nílu, premení sa na suchej zemi na krv.“

            ¹⁰ Nato Mojžiš povedal Pánovi: „Nie tak, Pane! Ja nie som výrečný muž. Nebol som predtým a nie som ani teraz, odkedy sa rozprávaš so svojím sluhom, lebo mám nemotorné ústa a ťarbavý jazyk.“ ¹¹ Pán mu odvetil: „A kto dáva človeku ústa, alebo kto ho robí nemým alebo hluchým, vidiacim alebo slepým? Azda nie ja, Pán? ¹² A teraz len choď! Ja budem s tvojimi ústami a poučím ťa, čo máš hovoriť!“ ¹³ On však odpovedal: „Prosím, Pane, pošli niekoho iného!“ ¹⁴ Tu sa Pán nahneval na Mojžiša a povedal: „Či nie je tvoj brat Áron, levita?! Viem, že on veľmi dobre rozpráva. On ti ide oproti a keď ťa uvidí, bude sa zo srdca radovať. ¹⁵ Ty mu porozprávaš a vložíš mu slová do úst a ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť. ¹⁶ On bude namiesto teba hovoriť ľudu; a tak on bude tvojimi ústami, kým ty budeš preň ako Boh. ¹⁷ Túto palicu si však zober do ruky, ňou budeš robiť zázraky!“

            Mojžiš odchádza z Madiánska. - ¹⁸ Tu Mojžiš šiel a vrátil sa k svojmu tesťovi Jetrovi a povedal mu: „Chcel by som ísť navštíviť svojich bratov v Egypte a pozrieť sa, či ešte žijú.“ Jetro odpovedal Mojžišovi: „Len choď v pokoji!“ ¹⁹ A Pán povedal Mojžišovi ešte v Madiánsku: „Choď, vráť sa do Egypta, veď všetci, čo ti číhali na život, sú mŕtvi!“ ²⁰ Mojžiš vzal svoju ženu a svojich synov, vyložil ich na osla a vracal sa do Egypta. Do ruky si však vzal Božiu palicu.

            ²¹ A pán mu ešte povedal: „Keďže sa vraciaš do Egypta, dávaj pozor, aby si urobil pred faraónom všetky tie zázraky, nad ktorými som ti dal moc. Ja však zatvrdím jeho srdce a on neprepustí ľud. ²² Potom povieš faraónovi: Toto hovorí Pán: „Izrael je môj prvorodený syn.“ ²³ Povedal som ti: Prepusť môjho syna, aby mi slúžil! Ty si však odmietol prepustiť ho. Preto ja usmrtím tvojho prvorodeného syna.“

            ²⁴ Na ceste počas nočného oddychu sa však naň oboril Pán a chcel ho usmrtiť. ²⁵ Tu Sefora vzala ostrý kameň, obrezala predkožku svojho syna a dotkla sa jeho nôh a povedala: „Ženíchom krvi si mi!“ ²⁶ Potom ho nechal, lebo povedala: „Ženíchom krvi si pre obriezku.“

            Mojžiš a Áron vystupujú pred ľud v Egypte. - ²⁷ Pán hovoril aj Áronovi: „Choď na púšť naproti Mojžišovi!“ On šiel, stretol ho pri Božom vrchu a pobozkal ho. ²⁸ A Mojžiš oznámil Áronovi všetky Pánove slová, ktorými ho vyslal, a všetky zázraky, ktoré mu prikázal. ²⁹ Nato Mojžiš a Áron šli a zhromaždili starších Izraela. ³⁰ Áron im predniesol všetky slová, ktoré Pán hovoril Mojžišovi, a on robil zázraky pred očami ľudu ³¹ a ľud uveril. A keď počuli, že Pán (sústrastne) pozoroval Izraelitov a videl ich utrpenie, padli na kolená a klaňali sa.

 

 

 

V⁵.       Prvé vyjednávanie s faraónom. - ¹ Potom Mojžiš a Áron išli a vraveli faraónovi: „Toto ti odkazuje Pán, Boh Izraela: „Prepusť môj ľud, aby mi na púšti pripravil slávnosť!“ ² Faraón však odvetil: „Kto je Pán, aby so ho počúval a prepustil Izrael? Pána nepoznám a Izrael neprepustím!“ ³ Vtedy mu povedali: „Zjavil sa nám Boh Hebrejov. Máme ísť na tri dni cesty do púšte a tam priniesť Pánovi, nášmu Bohu, obetu, aby nás nenavštívil morom alebo mečom.“ ⁴ Ale egyptský kráľ im odvetil: „Mojžiš a Áron, prečo chcete odviesť ľud od jeho práce? Len choďte za svojou robotou!“ ⁵ A faraón ešte hovoril: „Ľudu v krajine je veľa a vy by ste im chceli dožičiť odpočinok od robôt?!“

            Útlak Izraelitov sa zväčšuje. - ⁶ A v ten istý deň faraón prikázal dozorcom a predákom ľudu: ⁷ „Nabudúce nedodávajte ľudu slamu na výrobu tehál ako doteraz. Sami nech si idú nazbierať slamy! ⁸ Ale vy žiadajte od nich také množstvo tehál, aké vyrábali doteraz. Nič im nezľavujte, lebo sú leniví! Veď prečo kričia: „Chceme odísť, chceme obetovať nášmu Bohu!“? ⁹ Robotou treba týchto ľudí pritisnúť, aby sa starali o ňu a nestarali sa o hlúpe reči!“ ¹⁰ Dozorcovia (prác) a zapisovatelia šli a povedali ľudu: „Toto hovorí faraón: „Slamu vám už nedodám. ¹¹ Sami si choďte zbierať slamu, kde nájdete! Z vašej úlohy sa však nič nezľaví!“

            ¹² A ľud sa rozpŕchol po celej egyptskej krajine zbierať slamu na tehlu. ¹³ Dozorcovia však naliehali a vraveli: „Konajte si svoju prácu ako vtedy, keď bola slama!“ ¹⁴ A bili izraelských predákov, na ktorých dozorcovia zvaľovali vinu a hovorili: „Prečo ste včera a dnes nevyhotovili také množstvo tehál ako doteraz?“

            ¹⁵ I pobrali sa predáci izraelského ľudu a sťažovali si u faraóna: „Prečo tak nakladáš so svojimi sluhami? ¹⁶ Slama sa nedodáva tvojim sluhom, ale „tehly - hovoria nám - len vyrábajte!“ Ešte aj bijú tvojich sluhov! Veru, krivdíš svojmu ľudu!“ ¹⁷ On však odvetil: „Leniví ste, leniví! Preto žiadate: „Chceme odísť, aby sme obetovali Pánovi.“ ¹⁸ A už sa berte, pracujte! Slama sa vám nedodá, ale množstvo tehál odovzdáte!“ ¹⁹ Tu videli izraelskí predáci, že sú v zlom položení, lebo sa im prikazovalo: „Nič sa vám nezľaví z vašej dennej výroby tehál!“

            ²⁰ Keď vyšli od faraóna, stretli sa s Mojžišom a Áronom ktorí na nich čakali, a povedali im: ²¹ „Nech vás vidí Pán a nech súdi! Veď ste nás urobili nenávidenými v očiach faraóna a jeho služobníkov. Meč ste mu vtisli do rúk, aby nás povraždil!“ ²² Nato sa Mojžiš obrátil na Pána a prosil: „Pane prečo dávaš tomuto ľudu toľko trpieť? ²³ Veď odvtedy, čo som vkročil k faraónovi, aby som hovoril v tvojom mene, on gniavi tento ľud a ty svoj národ vôbec nevyslobodzuješ!“

 

 

 

VI.      ¹ Pán odpovedal Mojžišovi: „Teraz uvidíš, čo urobím faraónovi. Veď pod silnou rukou vás on prepustí a pod mocnou rukou vás aj vyženie zo svojej krajiny.“

            Pán poznove sľubuje vyslobodenie. - ² Potom Boh hovoril Mojžišovi: „Ja som Pán. ³ Ja som sa zjavoval Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi ako Všemohúci Boh, ale pod svojím menom Pán som sa im nedal poznať. ⁴ Uzavrel som s nimi aj svoju zmluvu, že im dám kanaánsku krajinu, kde bývali ako cudzinci. Ja som počul aj nárek Izraelitov, ktorých ujarmili Egypťania, rozpamätal som sa na svoju zmluvu. ⁶ Preto povedz Izraelitom: „Ja som Pán a ja vás vyvediem spod jarma egyptskej roboty, vyslobodím vás z otroctva a vykúpim vás zdvihnutým ramenom a veľkými trestmi. ⁷ Vezmem si vás za svoj ľud a budem vaším Bohom a vy poznáte, že ja, Pán, som váš Boh, ktorý vás vyviedol spod jarma egyptských robôt.“ ⁸ Potom vás vovediem do krajiny, ktorú som slávnostne prisľúbil dať Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi. Ja, Pán, vám ju dám do vlastníctva!“ ⁹ Mojžiš to oznámil Izraelitom, ale oni nechceli Mojžiša ani počúvať pre malomyseľnosť a pre ťarchu robôt.

            ¹⁰ Tu Pán hovoril Mojžišovi: ¹¹ „Choď, povedz egyptskému kráľovi, faraónovi, nech prepustí Izraelitov zo svojej krajiny!“ ¹² Mojžiš však odpovedal Pánovi: „Hľa, Izraeliti ma nepočúvajú, akože ma poslúchne faraón, keď mám okrem toho nemotorné ústa?“ ¹³ A pán znova hovoril s Mojžišom a Áronom a poslal ich k Izraelitom a k egyptskému kráľovi, faraónovi, aby vyviedli Izraelitov z egyptskej krajiny.

            Mojžišov a Áronov rodokmeň. - ¹⁴ Títo sú poprední vo svojich rodoch: synovia Rubena, Izraelovho prvorodeného: Henoch, Falu, Hesron a Charmi. ¹⁵ To sú popredné rodiny Rubenove. Simeonovi synovia: Jamuel, Jamin, Ahod, Jachin, Soar a syn kanaánskej ženy Šaul. To sú popredné rodiny Simeonove. ¹⁶ Toto sú mená synov Léviho podľa ich pôvodu: Gerson, Kaát a Merari. A Lévi žil stotridsaťsedem rokov. ¹⁷ Gersonovi synovia: Lobni a Semei podľa svojich čeľadí. ¹⁸ Kaátovi synovia: Amram, Isaár, Hebron a Oziel. Kaát žil stotridsaťtri rokov. ¹⁹ Synovia Merariho: Moholi a Musi. To sú popredné rodiny podľa ich pôvodu. ²⁰ Amram si vzal za ženu svoju tetu Jochabed a ona mu porodila Árona a Mojžiša. Amram žil stotridsaťsedem rokov. ²¹ Isaárovi synovia: Kore, Nefer a Zechri. ²² Ozielovi synovia: Misael, Elisafan a Setri. ²³ Áron si vzal za ženu Aminadabovu dcéru, Nahasonovu sestru Alžbetu, a ona mu porodila Nadaba, Abiuho, Eleazara a Itamara. ²⁴ Synovia Koreho: Aser, Elkana a Abiasaf. To sú popredné rodiny Koreovcov. ²⁵ Áronov syn Eleazar si vzal za ženu z Futielových dcér a ona mu porodila Finésa. To sú poprední z rodín Léviho podľa svojich čeľadí.

            ²⁶ To je ten Áron a ten Mojžiš, ktorým Pán povedal: „Vyveďte Izraelitov z egyptskej krajiny podľa ich skupín!“ ²⁷ To oni sa rozprávali s egyptským kráľom, faraónom, keď chceli vyviesť Izraelitov z Egypta. To bol Mojžiš a Áron.

            Mojžiš dostáva od Pána nezvyčajnú moc. - ²⁸ V tom čase, keď Pán v egyptskej krajine hovoril Mojžišovi, ²⁹ Pán povedal Mojžišovi: „Ja som Pán! Povedz faraónovi, egyptskému kráľovi, čo som ti hovoril!“ ³⁰ Ale Mojžiš odpovedal Pánovi: „Veď ja mám nemotorné ústa, akože ma faraón vypočuje?“

Vzdávanie vďaky

 

            ¹ Pane, prečo si tak ďaleko?

            Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

            ² Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára;

            nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

            ³ Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou

            a lakomec sa vychvaľuje.

            ⁴ Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí:

            „Boh nezasahuje; Boha niet.“

 

            ⁵ Také sú všetky jeho myšlienky

            a jeho cesty sú vždy úspešné.

            Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd

            a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

 

            ⁶ V srdci si takto hovorí: „Mnou nič nepohne,

            ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.“

            ⁷ Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu;

            pod jeho jazykom zločin a násilie.

            ⁸ Sedí na postriežke blízko osád,

            nevinného zákerne zabíja.

            ⁹ Očami sliedi za chudákom;

            ako lev v húštine číha v úkryte.

            Číha, chce schvátiť bedára;

            chytá ho a hádže naňho sieť.

            ¹⁰ Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci

            v jeho násilných pazúroch.

            ¹¹ V duchu si ešte hovorí: „Boh zabudol,

            odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.“

 

            ¹² Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku,

            nezabúdaj na úbohých.

            ¹³ Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať?

            Ako si môže v duchu hovoriť: „Boh nezasiahne!“?

 

            ¹⁴ Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ

            a berieš ich do svojich rúk.

            Na teba sa chudák spolieha

            a sirote pomáhaš.

            ¹⁵ Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca;

            budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

 

            ¹⁶ Pán je kráľom navždy, na veky vekov.

            Pohania vymizli z jeho krajiny,

            ¹⁷ Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov,

            vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

            ¹⁸ Zastaň sa práva siroty a utláčaného,

            aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.