Gn25
XXV. Abrahámova smrť. - 1 Abrahám si však opäť vzal ženu, volala sa Ketura a porodila mu Zamrama, Jeksana, Madana, Madiána, Jesboka a Sueho. 3 Jeksanovi sa narodil Saba a Dadan. Dadanovi synovia boli Asýrania, Latusovia a Loómčania. 4 Madiánovi synovia boli Efa, Ofer, Henoch, Abida a Eldaa. Títo všetci sú Keturini synovia. 5 Ale Abrahám dal všetok svoj majetok Izákovi. 6 Synom vedľajšej ženy, ktorú Abrahám mal, dal Abrahám len dary a ešte za svojho života ich poslal preč od Izáka smerom na východ, do východnej krajiny.
7 Dní Abrahámovho života bolo stosedemdesiatpäť rokov. 8 I pominul sa Abrahám a zomrel v peknom veku, starý a uspokojený životom, a pripojil sa k svojmu ľudu. 9 Jeho synovia Izák a Izmael ho pochovali v jaskyni v Makpele na pozemku Seorovho syna, Hetejca Efrona, východne od Mamre, 10 na pozemku, ktorý Abrahám kúpil od Hetejcov. Tam boli pochovaní Abrahám i jeho žena Sára.
Dejiny Izáka a jeho synov 25,11 - 36,43
11 Po Abrahámovej smrti Boh požehnával jeho syna Izáka a Izák býval pri studni Lachaj roi.
Izmaelovo potomstvo. - 12 Toto je potomstvo Abrahámovho syna Izmaela, ktorého Abrahámovi porodila Sárina slúžka, Egypťanka Agar. 13 A toto sú mená Izmaelových synov podľa mien a podľa rodov: Izmaelov prvorodený bol Nabajot, potom Kedar, Adbél, Mabsan, 14 Masma, Duma, Masa, 15 Hadar, Tema, Jetur, Nafis a Kedma. 16 Toto sú Izmaelovi synovia a to sú ich mená podľa ich osád a táborov. Dvanásť kniežat podľa ich kmeňov. 17 A toto sú dni Izmaelovho života: stotridsaťsedem rokov. Potom sa pominul a zomrel a pripojili sa k svojmu ľudu. 18 Bývali však od Hevily až po Sur, ktoré leží východne od Egypta smerom k Asýrii. I osadili sa blízko všetkých svojich bratov.
Ezauovo a Jakubovo narodenie. - 19 A toto je rodokmeň Izáka: Abrahámovi sa narodil Izák. 20 Izák mal štyridsať rokov, keď si vzal za ženu Rebeku, dcéru Aramejčana Batuela z Mezopotámie, sestru Aramejčana Labana. 21 Izák prosil za svoju ženu Pána, lebo bola neplodná, a Pán ho vypočul a jeho žena, Rebeka, počala. 22 Keď sa deti v jej živote kopali, povedala: „Ak je to tak, prečo som takáto?“ A išla sa opýtať Pána.
23 Pán jej povedal:
„Dva národy sú v tvojom lone
a dva kmene sa oddelia z tvojho života,
národ nad národom bude prevládať
a starší bude slúžiť mladšiemu.“
24 A keď sa jej naplnili dni pôrodu, boli dvojčatá v jej živote. 25 Prvý sa narodil červený, celý chlpatý ako kožuch, a nazvali ho Ezauom. 26 Za ním sa zjavil jeho brat a jeho ruka držala Ezauovu pätu. Preto mu dali meno Jakub. Keď sa mu oni narodili, mal Izák šesťdesiat rokov.
27 Keď chlapci dorástli, Ezau bol udatným lovcom, mužom stepi, Jakub však bol tichý človek a býval v stanoch. 28 Izák mal radšej Ezaua, lebo rád jedával divinu. Rebeka mala zasa radšej Jakuba. 29 Raz Jakub varil jedlo a Ezau prišiel zo stepi celkom vyčerpaný. 30 Tu povedal Ezau Jakubovi: „Nože mi daj rýchlo z toho červeného, z toho červeného tu, lebo som celkom vyčerpaný!“ Preto ho nazvali Edom (Červený). 31 Ale Jakub povedal: „Predaj mi najprv svoje prvorodenstvo!“ 32 Ezau odvetil: „Hľa, idem zomrieť, načože mi je prvorodenstvo?“ 33 Jakub mu však vravel: „Najprv mi prisahaj!“ A on mu odprisahal, a tak predal svoje prvorodenské právo Jakubovi. 34 Potom dal Jakub Ezauovi chleba a šošovicového pokrmu a on jedol a pil. Napokon vstal a odišiel. Tak málo si Ezau cenil svoje prvorodenstvo.
Gn26
XXVI. Izák a Abimelech. - 1 Keď nastal v zemi hlad, iný, ako bol ten prvý za Abrahámových čias, odišiel Izák k filištínskemu kráľovi Abimelechovi do Gerary. 2 Vtedy sa mu zjavil Pán a povedal: „Nezostupuj do Egypta, ostaň v krajine, ktorú ti určím. 3 Zdržuj sa ako prišelec v tejto krajine a ja budem s tebou a požehnám ťa, lebo tebe a tvojmu potomstvu chcem dať všetky tieto krajiny, aby som splnil prísahu, ktorou som sa zaviazal tvojmu otcovi, Abrahámovi: 4 „Rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy neba a ja dám tvojmu potomstvu všetky tieto krajiny a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“ 5 To preto, že Abrahám počúval na hlas a zachovával moje príkazy, nariadenia, ustanovenia a zákony.“ 6 Izák teda ostal v Gerare. 7 Keď sa mužovia mesta vyzvedali na jeho manželku, hovorieval: „To je moja sestra,“ bál sa povedať: „moja žena,“ aby ho mužovia mesta nezavraždili pre Rebeku, lebo bola krásna zjavom. 8 A keď tam býval už dlhší čas, raz filištínsky kráľ Abimelech pozeral z obloka a videl, ako sa Izák so svojou ženou Rebekou láskali. 9 Abimelech zavolal Izáka a povedal mu: „Je zrejmé, že ona je tvoja žena! Prečo si teda hovoril: „To je moja sestra?!“ Izák mu odpovedal: „Lebo som si myslel, že pre ňu zahyniem.“ 10 Abimelech mu povedal: „Prečo si nám to urobil?! Ako ľahko mohol niektorý muž z ľudu obcovať s tvojou ženou a bol by na nás uvalil previnenie!“ 11 Potom Abimelech prikázal všetkým: „Kto sa dotkne tohoto muža a jeho ženy, istotne zomrie!“
12 A Izák sial v tej krajine a v tom roku žal stonásobne, lebo Pán ho požehnával. 13 Tak sa tento muž zmohol a vzmáhal sa naďalej, takže sa stal veľmi bohatým. 14 Mal oviec, dobytka a mnoho služobníctva, a preto mu Filištínci závideli. 15 Všetky studne, ktoré vykopali sluhovia jeho otca za čias jeho otca Abraháma, zasypali a zahádzali hlinou, 16 a preto Abimelech povedal Izákovi: „Odíď od nás, lebo si sa stal oveľa mocnejším, ako sme my!“ 17 A Izák odišiel, svoje stany rozložil v údolí Gerary a ostal tam bývať. 18 Izák opäť vykopal vodné studne, ktoré vykopali v čase jeho otca Abraháma a Filištínci ich po Abrahámovej smrti zasypali, a dal im tie isté mená, ktoré im dal jeho otec. 19 Keď Izákovi sluhovia kopali v údolí, našli studňu so živou vodou. 20 Ale gerarskí pastieri sa hádali s Izákovými pastiermi: „To je naša voda!“ Preto dali studni meno Esek, lebo sa tam s ním vadili. 21 Potom vykopali inú studňu, ale aj o ňu sa hádali, a preto jej dali meno Sitna. 22 Šiel odtiaľ ďalej a opäť vykopal studňu. O tú sa nehádali a dal jej meno Rechobot, hovoriac: „Teraz nám Pán dožičil voľnosti, aby sme sa rozmnožovali v krajine.“
Izák v Bersabe. - 23 Odtiaľ šiel do Bersabe. 24 V tú noc sa mu zjavil Pán a povedal mu: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma. Neboj sa, lebo ja som s tebou. Požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo kvôli môjmu služobníkovi Abrahámovi.“ 25 I postavil tam oltár a vzýval meno Pánovo. Tam rozložil svoj stan a Izákovi sluhovia tam vykopali studňu. 26 Tu za ním prišiel Abimelech z Gerary aj jeho priateľ Ochozat a veliteľ jeho vojska Fikol. 27 Izák mu však riekol: „Prečo ste prišli za mnou? Veď vy ste so mnou v nepriateľstve a od vás ste ma vyhnali!“ 28 Oni odpovedali: „Na vlastné oči sme videli, že Pán je s tebou. I povedali sme si: Nech je prísaha medzi nami dvoma, medzi nami a tebou. Uzavrieme s tebou zmluvu. 29 Iste nám nič zlé neurobíš, ako ani my sme ti neublížili, ba preukazovali sme ti dobro a prepustili sme ťa v pokoji. A teraz si ty Pánov požehnaný. 30 On im pripravil hostinu a oni jedli a pili. 31 Keď ráno vstali, prisahali si navzájom. Potom ich Izák prepustil a oni odišli od neho v pokoji. 32 Ešte v ten istý deň prišli k Izákovi sluhovia a oznámili mu o studni, čo vykopali: „Našli sme vodu!“ 33 Preto ju nazvali Šebuah. A preto je meno toho mesta až do dnešného dňa Bersabe.
34 Keď mal Ezau štyridsať rokov, vzal si za ženu dcéru Hetejca Bériho Juditu a dcéru Hetejca Elona Bašemat; obe však zarmútili Izákovu i Rebekinu dušu.
Gn27
XXVII. Jakub získava právo prvorodenstva. - 1 Keď Izák zostarel a keď jeho oči stratili silu vidieť, zavolal si svojho staršieho syna Ezaua a povedal mu: „Syn môj!“ On mu odvetil: „Hľa, tu som!“ 2 Povedal mu: „Pozri, ja som už starý, neviem, kedy zomriem. 3 Preto si teraz vezmi zbraň, tulec a kušu a choď do stepi uloviť nejakú zver! 4 Potom mi priprav chutné jedlo, aké mám rád. A keď pojem, požehnám ťa prv, ako zomriem.“ 5 Rebeka však načúvala, keď sa Izák rozprával so svojím synom Ezauom. A Ezau vyšiel do stepi uloviť nejakú zver, aby ju doniesol. 6 Tu povedala Rebeka svojmu synovi Jakubovi: „Len teraz som počula, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi Ezauovi: 7 „Nože mi prines nejakú zverinu a priprav mi chutné jedlo, aby som jedol a aby som ťa požehnal pred Pánom prv, ako zomriem.“ 8 A teraz počúvaj, syn môj, na môj hlas, čo ti prikazujem: 9 Choď k stádu a prines mi dvoje pekných kozliat. Ja ich pripravím pre tvojho otca ako chutné jedlo, aké má on rád. 10 Potom to zanesieš svojmu otcovi, aby jedol a aby ťa požehnal prv, ako zomrie.“ 11 Ale Jakub povedal svojej matke Rebeke: „Veď môj brat Ezau je zarastený človek a ja som hladký. 12 A ak ma môj otec ohmatá, potom budem v jeho očiach ako taký, kto si z neho robí posmech a privediem na seba kliatbu a nie požehnanie.“ 13 Ale matka mu povedala: „Tvoja kliatba, syn môj, bude na mne. Len počuj môj hlas! Choď a prines mi ich!“ 14 I odišiel a vzal a doniesol ich svojej matke. Jeho matka pripravila chutné jedlo, aké mal rád jeho otec. 15 Potom priniesla Rebeka najlepšie šaty svojho staršieho syna, čo mala v dome pri sebe, a obliekla ich svojmu mladšiemu synovi Jakubovi. 16 Kožkami kozliat mu však obložila ruky a holý krk. 17 Potom dala svojmu synovi do rúk jedlo a chlieb, ktoré pripravila.
18 Keď prišiel k otcovi, povedal: „Otče môj!“ On odvetil: „Tu som. Kto si, syn môj?“ 19 Jakub odpovedal svojmu otcovi: „Ja som Ezau, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi rozkázal. Len si rovno sadni a jedz z mojej diviny, aby si ma požehnal!“ 20 Lenže Izák odvetil svojmu synovi: „Ako si mohol syn môj, tak rýchlo niečo nájsť?“ On odpovedal: „Pán, tvoj Boh, dal sa mi s ňou stretnúť!“
21 Tu povedal Izák Jakubovi: „Nože pristúp bližšie, syn môj, aby som ťa ohmatal, či si ty naozaj môj syn Ezau alebo nie.“ 22 I pristúpil Jakub bližšie k svojmu otcovi, Izákovi, a keď ho ohmatal, povedal mu: „Hlas je hlasom Jakubovým, ale ruky sú ruky Ezauove.“ 23 I nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezaua. I žehnal ho. 24 A znova mu povedal: „Naozaj si ty môj syn Ezau?“ On odpovedal: „Ja som to!“ 25 Tu on povedal: „Prines mi to! Budem jesť z diviny od svojho syna, aby som ťa požehnal.“ I priniesol mu to a on jedol. Doniesol mu aj vína a on pil. 26 Potom mu povedal jeho otec Izák: „Nože pristúp ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!“ 27 Keď sa priblížil a keď ho pobozkal, zacítil vôňu jeho šiat a požehnal ho, hovoriac:
„Hľaďže, vôňa syna môjho
je ako vôňa nivy,
ktorú požehnal Pán.
28 Nech ti dá Boh z nebeskej rosy
a zo žírnosti zeme,
tiež hojnosť zrna a muštu!
29 Nech ti slúžia ľudia
a nech sa sklonia pred tebou národy.
Buď pánom nad svojimi bratmi,
a nech sa ti koria synovia tvojej matky!
Kto bude teba preklínať, nech je prekliaty,
a kto bude teba žehnať, nech je požehnaný!“
30 Len čo Izák prestal žehnať Jakuba a sotva Jakub vyšiel od svojho otca Izáka, už prichádzal jeho brat Ezau z poľovačky (domov). 31 Aj on pripravil chutné jedlo, priniesol ho otcovi a vravel: „Otče môj vstaň a jedz z diviny od svojho syna, aby si ma požehnal!“
32 Jeho otec Izák mu povedal: „ A ty si kto?“ On odpovedal: „Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený Ezau. Izák sa náramne zľakol a povedal: „Kto to bol teda, čo mi ulovil zverinu a čo mi ju bol doniesol? A ja som jedol zo všetkého prv, ako si ty prišiel! Aj som ho požehnal a bude požehnaný!“ 34 Keď Ezau počul otcove slová, hrozne zreval a veľmi sa spriečil a svojmu otcovi povedal: „Otče môj, požehnaj aj mňa!“ 35 On odvetil: „Podvodne prišiel tvoj brat a odňal ti požehnanie!“ 36 Tu on povedal: „Preto mu dali meno Jakub, že ma teraz už druhý raz oklamal? Už mi odňal prvorodenské právo a teraz, hľa, odňal mi a požehnanie!“ 37 Izák odpovedal Ezauovi: „Pozri, ja som ho ustanovil za pána nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov! Zrnom a muštom som ho zaopatril. Čo ešte môžem urobiť pre teba syn môj?“ 38 Vtedy mu Ezau odvetil: „Otče môj, či máš len jedno požehnanie? Požehnaj aj mňa, otče môj!“ Tu Ezau začal hlasne plakať. 39 A Izák mu povedal:
„Ďaleko od žírnej pôdy
bude tvoje bydlisko
a ďaleko od nebeskej rosy zhora.
40 Zo svojho meča budeš žiť,
slúžiť však budeš svojmu bratovi
a keď sa budeš snažiť oslobodiť,
zhodíš jeho jarmo zo svojej šije.“
Ezauov hnev na Jakuba. - 41 Ezau sa hneval na Jakuba pre požehnanie, ktoré mu dal jeho otec, preto si hovoril: „Čoskoro príde čas, že sa bude smútiť nad mojím otcom. Potom svojho brata zabijem!“ 42 Lenže slová staršieho syna oznámili Rebeke: Preto dala zavolať svojho mladšieho syna Jakuba a takto mu vravela: „Hľa, tvoj brat Ezau ti chystá pomstu, chce ťa zabiť. 43 Preto počuj, syn môj, na môj hlas: Zober sa a utekaj k môjmu bratovi Labanovi do Haranu. 44 Ostaň u neho nejaký čas, kým sa neutíši hnev tvojho brata 45 a kým neprestane jeho zlosť a kým nezabudne, čo si mu urobil! Potom pošlem po teba a dám si ťa priviesť odtiaľ sem. Prečo by som vás mala oboch stratiť v jeden deň?!“
46 Potom povedala Rebeka Izákovi: „Omŕza ma život pre Hetejky. Ak si aj Jakub vezme za ženu Hetejku, ako sú tieto z dcér (tunajšej) krajiny, načo mi žiť?!“
Ranná modlitba o pomoc
Ž5
1 Zbormajstrovi. Hra na flautu. Dávidov žalm.
2 Pane, počuj moje slová,
všimni si moje vzdychanie.
3 Pozoruj moju hlasitú prosbu,
môj kráľ a môj Boh.
4 Veď ku tebe, Pane, sa modlím,
za rána počúvaš môj hlas,
za rána prichádzam k tebe a čakám.
5 Ty nie si Boh, ktorému by sa páčila neprávosť,
zlý človek nepobudne pri tebe,
6 ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom.
7 Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť,
ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá.
Od vraha a podvodníka sa odvracia Pán s odporom.
8 No ja len z tvojej veľkej milosti
smiem vstúpiť do tvojho domu
a s bázňou padnúť na tvár pred tvojím svätým chrámom.
9 Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov,
urovnaj svoju cestu predo mnou.
10 Lebo v ich ústach úprimnosti niet,
ich srdcia sú plné zrady;
ich hrtan je ako otvorený hrob,
na jazyku samé úlisnosti.
11 Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery;
vyžeň ich pre množstvo ich zločinov,
veď teba, Pane, rozhorčili.
12 Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru,
a naveky nech jasajú.
Chráň ich a nech sa radujú v tebe,
čo tvoje meno milujú.
13 Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého,
ako štítom venčíš ho svojou priazňou.