Gn49
XLIX. Jakubove požehnania. - 1 Potom Jakub zavolal svojich synov a povedal:
„Zhromaždite sa, aby som vám oznámil,
čo na vás čaká v ďalekých dňoch!
2 Zídite sa a počúvajte, Jakabovi synovia,
počujte Izraela, otca svojho!
3 Ruben! Ty si môj prvorodený,
ty si moja sila a prvotina mojej mužskosti.
Prvý si v hodnosti a prvý v moci!
4 Prekypoval si sťa voda: nuž nebudeš prvým,
lebo si vstúpil na lôžko svojho otca
a zneuctil si ho - na moje lôžko vystúpil!
5 Simeon a Lévi sú praví bratia,
ľstivosť a násilie sú ich zbrane,
6 do ich kruhu moja duša nevkročí
a k ich jednote sa moja sláva nepripojí!
Veď vo svojej zúrivosti mužov povraždili
a vo svojej ukrutnosti býky mrzačili.
7 Nech je prekliata ich zúrivosť, lebo bola náramná
aj ich hnev, lebo taký hrozný bol!
V Jakubovi ich rozdelím
a rozhádžem ich v Izraeli.
8 Júda, ty si ten,
ktorého budú chváliť tvoji bratia!
Tvoja ruka je na šiji tvojich nepriateľov,
pred tebou sa synovia tvojho otca skláňajú.
9 Levom mladým si, Júda:
od koristi si vstal, syn môj,
na odpočinok si si ľahol sťa lev,
ako levica: ktože ho zobudí?!
10 Neoddiali sa žezlo od Júdu,
ani berla od jeho nôh,
kým nepríde (Ten), ktorému prislúcha (žezlo)
a ku ktorému sa pritúlia národy.
11 K viniču priväzuje svoje oslíča
a k vzácnej réve mláďa svojej oslice.
Vo víne si perie odev
a v hroznovej krvi svoj plášť.
12 Jeho oči sú černejšie od vína
a jeho zuby belšie nad mlieko.
13 Zabulon býva na morskom pobreží,
je blízko prístavu pre lode
a bok jeho hranice je pri Sidone.
14 Isachar je osol kostnatý,
čo odpočíva za ohradami,
15 a keď videl, že odpočinok je taký sladký
a že kraj je taký nádherný,
sklonil svoju šiju pod bremeno
a stal sa sluhom poddaným.
16 Dan vymôže právo svojmu ľudu
ako jeden z kmeňov Izraela.
17 Dan bude hadom na ceste,
zmijou rohatou na chodníku,
čo hryzie koňa pri kopyte,
takže jeho jazdec padá dozadu.
18 Na tvoju spásu ja vyčkávam, Pane!
19 Gad - doliehajú naň bandy zbojnícke,
lež on im šliape na päty.
20 Aser má jedla nadbytok,
ba dodáva i kráľovské lahôdky.
21 Neftali je sťa rýchla jelenica,
preukáže sa krásnymi rečami.
22 Ovocný stromček je Jozef
ovocný stromček pri prameni,
jeho ratoliestky prerastajú múr.
23 I roztrpčovali ho, hádali sa s ním
a napádali ho kušostrelci.
24 No jeho luk je pevný
a obratná je sila jeho rúk
25 pre pomoc Mocného Jakubovho
odtiaľ, kde pastier a Skala Izraela je,
pre Boha tvojho otca, ktorý ti pomáha,
a pre Všemohúceho, ktorý ťa požehnáva
požehnaniami nebies zhora,
požehnaniami hlbín, čo ležia dolu,
požehnaniami pŕs a lona.
26 Požehnania tvojho otca, ktoré prevyšujú
požehnania večných vrchov
a vzácnosť výšin odvekých,
nech zostúpia na hlavu Jozefovi,
na temä kniežaťa jeho bratov!
27 Benjamín je dravý vlk,
čo ráno korisť zožiera
a večer korisť delí.“
28 Toto sú všetky izraelské kmene a je ich dvanásť. A toto im hovoril ich otec, keď ich žehnal. Každému z nich dal primerané požehnanie.
Jakubovo ostatné želanie a smrť. - 29 Potom im prikázal toto: „Ja sa pripojím k svojmu ľudu, pochovajte ma pri mojom otcovi v jaskyni na pozemku Hetejca Efrona, 30 v jaskyni na poli v Makpele, východne od Mambre v krajine Kanaán na pozemku ktorý kúpil Abrahám od Hetejca Efrona na dedičné pohrebisko. Veď tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru, tam pochovali Izáka a jeho ženu Rebeku a tam som pochoval aj Liu. 32 Pozemok a jaskyňa bola kúpená od Hetejcov.“
33 Keď Jakub skončil odkaz pre svojich synov, vyložil si nohy na lôžko a skonal. Tak sa pripojil k svojmu ľudu.
Gn50
L. Jakubov pohreb. - 1 Tu sa Jozef vrhol na svojho otca, plakal nad ním a bozkával ho. 2 Potom rozkázal svojim služobníkom, lekárom, zabalzamovať jeho otca. A lekári balzamovali Izraela. 3 Trvalo im to pri ňom štyridsať dní, lebo toľko času bolo treba na balzamovanie. Aj Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní. 4 A keď sa dni oplakávania minuli, Jozef povedal faraónovým dvoranom: „Ak som našiel milosť vo vašich očiach, prihovorte sa za mňa, prosím, u faraóna v tomto zmysle: 5 Môj otec ma zaviazal prísahou: „Hľa, ja už zomriem. Pochováš ma v mojom hrobe, ktorý som si vykopal v krajine Kanaán!“ - A teraz by som chcel ísť hore pochovať si otca; potom sa vrátim.“ 6 Faraón odkázal: „Choď hore a pochovaj otca, ako si prisahal!“ 7 A tak Jozef odišiel pochovať svojho otca a s ním išli všetci faraónovi služobníci: úradníci jeho paláca, všetci hodnostári egyptskej krajiny 8 a všetci Jozefovi domáci i jeho bratia a domáci jeho otca. Iba svoje malé deti, svoje ovce a dobytok nechali v kraji Gesen. 9 S nimi išli aj vozy a jazdci, takže to bol veľmi veľký zástup.
10 Keď došli ku Goren-Atad za Jordánom, konali tam veľký a slávnostný pohreb. Za svojho otca urobil sedemdňovú smútočnú slávnosť 11 Keď sa obyvatelia krajiny, Kanaánčania, dozvedeli o smútočnej slávnosti pri Gorene, vraveli: „To je veľkolepá egyptská smútočná slávnosť!“ Preto nazvali to (miesto) Abel Misraim - Egyptský smútok, čo leží za Jordánom. 12 Jeho synovia s ním teda urobili, ako im prikázal. 13 Vydali sa totiž do krajiny Kanaán a pochovali ho v jaskyni makpelského pozemku, na pozemku východne od Mambre, ktorý kúpil Abrahám od Hetejca Efrona na dedičné pohrebisko. 14 Keď Jozef pochoval otca, vrátil sa do Egypta, aj jeho bratia a všetci, čo s ním išli.
Jozefova veľkodušnosť. - 15 Keď otec zomrel, Jozefovi bratia sa začali báť a vraveli si: „Nezachová sa teraz Jozef nepriateľsky voči nám a neodplatí nám všetko to zlé, čo sme mu vykonali?“ 16 Preto odkázali Jozefovi: „Tvoj otec pred svojou smrťou prikázal: 17 „Toto poviete Jozefovi: Odpusť, prosím, svojim bratom ich previnenie a hriech, že ti spôsobili zlo! Už nám len odpusť naše previnenie! Veď my uctievame Boha tvojho otca!“ Keď mu to hovorili; Jozef plakal. 18 Potom prišli sami bratia, padli pred ním a vraveli: „Pozri, sme tvojimi sluhami!“ 19 Jozef im však povedal: „Len sa nebojte! Veď či som ja na Božom mieste?! 20 Vy ste síce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobro, aby uskutočnil to, čo je dnes, aby zachránil život mnohým ľuďom. 21 Len sa už nebojte! Ja sa budem starať o vás aj o vaše deti!“ Tak ich tešil a milo sa im prihováral.
Jozefova smrť - 22 Jozef teda býval v Egypte; on aj dom jeho otca. Jozef žil stodesať rokov. 23 A Jozef videl Efraimových synov až do tretieho pokolenia. Aj synovia Manassesovho syna Machira sa narodili za Jozefovho života. 24 Raz potom Jozef povedal svojim bratom: „Ja už zomriem, ale Boh sa vás istotne ujme a vyvedie vás z tejto krajiny do krajiny, ktorú odprisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi.“ 25 Nato dal Jozef Izraelovým synom prisahať a povedal: „Keď sa vás Boh zaujme, preneste moje kosti odtiaľto!“ 26 A Jozef umrel, keď mal stodesať rokov. Potom ho zabalzamovali a uložili ho do rakvy v Egypte.
Vďaka za víťazstvo
Ž9
1 Zbormajstrovi. Hra na hoboji a harfe. Dávidov žalm.
2 Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom
a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.
3 V tebe sa budem tešiť a radovať,
ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.
4 Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek,
pred tvojou tvárou slabnú a hynú.
5 Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor,
zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.
6 Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný,
ich meno si vyhladil navždy, naveky.
7 Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli;
zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky.
8 Ale Pán tróni naveky,
už si pripravil stolec sudcovský.
9 A spravodlivo bude súdiť svet,
podľa práva bude súdiť národy.
10 Pán bude utláčanému útočišťom,
príhodným útočišťom v časoch súženia.
11 Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú,
veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.
12 Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva,
ohlasujte jeho skutky medzi národmi.
13 Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá,
nezabúda na nárek bedárov.
14 Zmiluj sa, Pane, nado mnou,
pozri, ako ma nepriatelia sužujú,
vytrhni ma z brán ríše smrti,
15 aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne
a plesal, že si mi pomohol.
16 Pohania padli do jamy, ktorú kopali,
a v tom osídle, čo nastrojili,
chytila sa im vlastná noha.
17 Pán sa zjavil a konal súd.
Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.
18 Do pekla pôjdu hriešnici,
všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.
19 Lež na úbožiaka on nezabudne naveky,
ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.
20 Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek;
a národy si na súd predvolaj.
21 Pane, hrôzou ich zasiahni;
nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.